ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po horách, po hvozdoch smutné vetry fučia,
po vysokých Tatrách kvilné trúby hučia.
Pohnulo sa peklo, proti Pánu pliesni —
do boja, do pračky, drahí bratia tiesni!

Vzbúrilo sa peklo, čierne moci diabla,
aby matka-cirkev do otroctva vhabla.
Vzbúrilo sa peklo opovážne, pyšne:
klenot sráňať viery, bobuľky jak višne.

Vzbúrilo sa peklo opovážno, pyšne:
a do prachu praštiť pravdu jeho istú.
Úcty sboriť vzácne vykúpenia kríže,
v tupý bôľ nás vrhnúť, nastoklé sťa slíže.

Vzbúrilo sa peklo, praveké by práva,
spokojnosť millionov gágor zhltol bráva;
by milosti žriedla, zdedičený poklad,
nátlakom tyranským vgniavili nám do klád.

Vzbúrilo sa peklo, by nám srdce chradlo,
a z hlbiny útrob nábožný cit kradlo;
kresťanstva by svetiel tichý začal výhlas,
a pohanov hrôzy temný zavznel príhlas.

Vzbúrilo sa peklo, divým hnevom zúri,
po dúbravách, grúňoch žiaľu dmýcha chmúry.
Slobodu svedomia do žalárov sáču,
blaho duše trýznia, za vlasy nás kváču.

Vzbúrilo sa peklo… Hor’ sa, statní bratia,
bo oltárov bleskot, skvosty sa nám ztratia.
Do zbrane, obecnosť, s posvätným aj štábom,
drzé hnáty spupným vyobšívať drábom!

Do boja, do borby proti vrahom vlasti,
či Pilát, či Kajfáš — ta ho, kde sa mastí!
Krutánska nech sberba vo zhlaň shŕkne zista,
nech požíva slávu žiar Ježiša Krista!

Dl. 15. X. 1894