ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ďaleko sme prišli, ďaleko, hej, prišli!
Klenot svätej dedovizne
útok trpí, s hanbou mizne.
Rozkoš, krásu, hrdosť našu,
bezočivci kyptia, kmášu:
čiernej duše hordy, Beliála vyžly.

Ďaleko sme prišli! Odznak nebies lásky,
sveta spásy, vykúpenia,
so židovskou hviezdou menia.
Zdobu chyže, skvostnosť chrámu,
s divokosťou prznia, lámu
nenávisti hámre, neprávosti rázgy.

Ďaleko sme prišli! Talizman millonov,
kotvu viery, med v trpkostiach,
kompas, maják v pochybnostiach,
búrlivom na žitia mori
do potupy múlu norí
podlý kazár česti, podkopávač trónov.

Ďaleko sme prišli! Svetlo davov, dráha,
prameň pravdy, techa v žiaľoch,
žriedlo sily, blaha záloh
verejno sa deptá, šliape,
vrúcnych cit sa driape, sápe —
viklavá však vrchnosť trestať hriech sa zdráha.

Ďaleko sme prišli! Za čo vždy volíme
zriecť sa priazne, zdravia, statku,
škripce znášať, krk dať klátku:
nech len kríža skvú sa práva,
rastie úcta, kvitne sláva!
Velebné to brvno pustošiť vidíme!

Ďaleko sme prišli! Abiron, hej, Dátan!
vás pohltnul zeme otvor…
Bohaprázdnych kŕdle potvôr
dusia Krista, štvú slobodne:
pomsta súdov ich nebodne!
Zločincov na výprask darmo, darmo rátam.

Ďaleko sme prišli! Nečuješ, ah, bôľu,
Ježišov rod! hnevu prúdov?
Nemrazí ti ústrn údov,
zlovestná že kliatby chatra
besne raní ľadvie, jatrá,
špiní, fafre jasnú katolíctva vôľu?

Dokiaľ smú nás trápiť súžby horké, kyslé?
Dokiaľ drychmot netečnosti?
Ber sa k práci, ku činnosti:
brániť zájmy náboženstva
proti luze človečenstva!
Hore, zmužná chrabrosť, hore srdcia, mysle!

Dl. 15. X. 1900