ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Úbohé ovečky na trnistom láne!
Čo si na vás myslím, potok sĺz mi kanie;
potok sĺz mi kanie, srdce žiaľom práska:
blúdivé ovečky, opustená cháska!

Túlate sa sem-tam, živoríte pýrom,
uznania nemáte na tom svete šírom;
nie občestvy zlevnej, poľahčenia smidky,
nad hlavami lengá meč vám smrti britký.

Sirôtky ste biedne, vrhlé pästiam zlobcov,
roztratené sem-tam, v dierach strmých kopcov.
Tie vaše kutriská, chudobňučké hôrky,
prenikavo hlášu, hej, podiel váš horký.

Hrubý útisk, nátlak, švihy bičov, jarmo
chcely by ste zmárniť, darmo veru, darmo.
Nemožno vám strhnúť, čo vás tesno putná,
čo nakula v zlosti tyranov druž krutná.

Boh vám vdýchol žitie, po slobode túžbu,
slobodienka spŕchla, zazrely ste súžbu.
Všuchla rota šarhov, po slobode siahli,
zodrané vám údy do reťazí vpriahli.

Ježiš vás vykúpil, mater sveril ctností,
na chudinku brýždžu Lucifera hostí.
Sviatosti drmášu, večné knošia práva,
na kňaz, hej, peruntá ohurnosti láva.

Mali by ste voľní baránci byť vlasti,
bo vlečiete ťarchy, hltáte aj strasti.
No pre moci čierne, vlády drakov besné,
statočný syn vlasti voľno dýchať nesmie.

Voľno dýchať nesmie, iba vzdychať tajno,
a hnev svätý vzbúriť na krahulcov hajno;
a sily si sbierať a s prísahou prahnúť:
lebo slávne povstať, lebo v smetiach smahnúť.

V hanobe, v posmeškoch zahynúť kto žiada?
Hoci na to slačia nezbedníctva stáda.
Zhynúť sa vám nechce, vyschlý hoc ste otrok,
bo sa v snách vám pletie víťazstvo i pokrok.

Bo sa vo snách pletie… Ah, tie sníčky sladké,
kiežby splnu došly, mliečka daly v ládke!
Obilia í vína, striedze, syra, masti:
z voľnosti paprskov aspoň pásma priasti.

Kiežby skorej zmiznul, hej, osud váš ťažký,
macošské čo skydly neprávosti vrážky!
Žeby vám slniečko zasvietilo jasne,
žeby žiary slávy roztrúsalo krásne.

Kiežby razom pukly šatláv klenby vráta,
kde miláčkov Krista sila drepí spiata.
Kiežby dráčov ľudstva, v pominutí brzkom,
na hnojisku našli v opovrhu mrzkom!

Kiežby vas raz vídal veselom na láne!
Bo keď vás tak spatrím, riava sĺz mi kanie.
Riava sĺz mi kanie, srdce mukou práska:
trúchlivé ovečky, opustená cháska!

Dl. 11. VIII. 1895