ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Všemohúci, večný Bože, národov,
odstráň zkazu luciferských výplodov!
Udeľ hojnej dar milosti,
zahluš pliagu neprávosti,
žeby lotri neslávili viac hodov.

Ožiar cirkev, povýš viesky, chlúby chrám,
premeň v radosť tupé bôle, vzdychy nám!
Zastaň pravdy slnce čisté,
venuj verným hniezda isté,
navráť pokľud pobúreným rodinám.

Tisíc rokov obývame drahú vlasť,
v duchu mieru požívame všetku slasť.
A nevražné tlupy, besné,
horké do nás lejú plesne,
poklad svätýň, pokrm ľudstva idú krásť.

V krížoch, trapiech, ťažkostiach sú nebesá,
potechy kde, sily nádej skveje sa.
A nezdarci pýchy krámu
stĺpy viery, mravov lámu,
v bezdnú priepasť žitia ženú kolesá.

Nie dosť, súžbou že nám príkria mozole,
šrámy naše v štipnom kúpu rôsole:
oštepom by v srdce bodli
nútia nás pred módné modly,
dym tymiana v Bálov márniť kostole.

Nie dosť, voľným že nás mučia pokrokom,
putá tužia chočeným^[10] nám otrokom:
i svedomia eden rúšu,
rýpavým klom kníšu, kúšu,
mizerných by v záhlaň vrhli napokon.

Vzhliadni, vzhliadni, Bože dobrý, láskavý,
sošli podpôr utlačeným s výšavy!
Otvor svojej vlády ústa,
oslaď bitým žiale zhusta,
daj, ať klesnú zrutný pardi, pažraví.

Zbavil si nás psohlavého pohana,
vypratal si divokého Osmana:
hľaď, i tieto dravé čriedy,
večnej škody, večnej biedy,
ať si zkúsia, aká Boha jest rana.

S hriechy, učiň, s ukrutnosťou, zlosťami
len v povestiach nech sú drahov tých žvamy.
Roztrús, rozpráš rod šibalcov,
anciáša liberálcov!…
Óh, smiluj sa, ó, sľutuj sa nad nami!

Dl. 12. II. 1895