Proti prúdu

Sláva tebe, slávny horliteľu Krista,
bezúhonný väzňu, obeť bojov čistá,
    sláva tebe navždy,
    cti, veleb ťa každý!
Šľachetno si podstúpil, apoštolsky prestál,
čím ťa zvoľník národa v ľutej zlosti trestal.

Zdrapili ťa lovci: čestných mravov metly,
tvoj by verný zástup do záhuby vmietli;
    pastiera by ovce
    zbalamutil, kto chce.
Zajali ťa kopovci v besnej vášni, svojsko,
britkým kordom bodnuli chrabré tvoje vojsko.

Šliapali ti hodnosť, stupili ťa veľmi,
sťa zločinca vliekly zúrivosti šelmy.
    No ty v stálom prieku
    krívd si brodil rieku.
V okovách sťa súžby lev do žalára stúpal,
v ošklivosti mláčisku poctivý sa kúpal.

Svätý hnev, bôľ vatril vzbúrenom ti v srdci,
vidiac, ducha pravdy jako dusia škrtci;
    jako tlčú hákom
    nesvedomci zákon!
Potok sĺz tiekol ti, vzdychol si o pomstu,
by staral sa Tvorca sám planým katom o mzdu

Potok sĺz ti tiekol, žiaľ prenikal kosti —
Ah, spravodlivosti niet pre Slovač dosti!
    Nieto lásky, priazne.
    pre ten národ strázne!
Zákerník ho stiha, zrie, lotor gniavi na zder,
štipné kutrísk užovky cuchajú na pazder.

Potok sĺz ti tiekol… Trápenia, tiarch obri
tlačia, dlávia tlum ten ponižený, dobrý —
    a povstalé peklo
    raní, tne ho vzteklo.
Vrazi po ňom deptajú, zurvali mu blížia,
bo zavŕha novotou, bo sa drží kríža.

Potok sĺz ti tiekol… Zbojstvu žiari sláva,
a príkladný kresťan nemá štítu, práva.
    Hoc je vlasti údom
    každým činu prúdom:
je len púhym šteňaťom, otrokom je biednym
opľuvanou všepletou janičiarom vriednym.

Potok sĺz ti tiekol… Desné časy liecu,
katakomby mrtvé zažíhajú sviecu.
    Mučenícke stíny
    čichrú v Mamertíny.
Psí biričia blúkajú, dravým šepcú Nérom,
strmý víchor Siona čelným striasa klérom.

Potok sĺz ti tiekol… No i nádej kási,
zablyskla ti dúha budúcich dňov spásy.
    Ohnivých ret Pavlov
    tvrdých získa Šavlov.
Neznabožstvo spľasne, haj, svetlá modiel zhasnú:
plodná trýzeň Petrova dobu zrodí jasnú.

Uzrieš, mužu statný, uzrieš milý obrat:
uhnúť prijde vláde luciášskych oprát!
    Starý živel vyschne,
    nové cesto skysne.
Mladá junač zbujneje, krepké sily vzrastnú:
dá nám Otec nebeský, dá epochu šťastnú!

Honor tebe, vrúcny bojovníku Krista,
velevážny väzňu, obeť viery čistá,
    honor tebe navždy!
    cti, veleb ťa každý!
Hrdinsky si pretrpel, apoštolsky prestál,
čím ťa tyran sverepý v streštenosti trestal.

Dl. 19. XI. 1896