ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čo mámite svet, líščie falše,
čo trúsite prach do očí?
Ten zákon, právo, pravda ta lže,
z tých skvelých sľubov klam bočí.
Óh, jasné, svetlé otroči!

Sme podnož boli a sme dneska
i popri voľnom zákone.
Nás metla drábov čuchtí, plieska,
my tiaž trpíme v sĺz rone,
ston jarma v stisku, úhone.

Že právo máme? krásne, áno:
v bolestiach kňučať, v tme dumeť?
blen chlípať večer, horkosť ráno,
v mozoľných prácach ošumeť,
surovstvá, súžby zniesť umeť.

I pravda kvitne, vidno dosti:
lotrovstvá, saky podvodov;
horúce krivdy, neprávosti,
triumfy plantsva výplodov,
s nevinných trýzňou, so škodou.

Óh, svlečte si tie prázdne heslá,
nech v tichu žije čestný ľud!
Tyranstvu lepšie zrejmé veslá,
než skvostným rúchom krytý brud,
vo zhlaň vedúci hladký blud.

Dl. 16. X. 1900