ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hor tie pokály, drahí bratri,
rozjarme chladnú hrudi náladu!
Čo tam po súde nízkej chatry,
nech mečí, bľačí, vrčí do radu!

Len raz klučíme zeme na chrbáte,
len raz nám kvitne milý, krásny svet!
Preč, preč s myšlienkou borby hlúpej,
zavír dedičnej hlučný piesne vzlet:

Pri teplej čučať piecke,
zavrhnúť pračky detské;
upíjať dobré vínka,
a chváliť Boha Synka…
To ľúbe heslo, pax!

Čoby sme viedli pôtky, vojny,
dve už tisíc liet jasno vieme to:
má cirkev zdroj síl nebies hojný,
ju nepodmaní pekla teneto.

Nač tam sa spierať proti časov žiadbam,
hrýzť, hašteriť sa, dmúť pomsty hnev?
Nač dumy spriadať bojov trapné…?
pohodlia sprýšti pekný, chutný spev:

Brušiatku voľkať, spánku,
bažanta žvykať, fánku,
kým kaplíc duch rumádzga,
že krivdy tne ho rádzga…
To múdre heslo, pax!

V tichosti plynie divov práca,
po vzbúre pachtia streštencov čaty.
Že pravda svätýň vykrváca,
nás ľak nekvári, prelud prehnatý.

Rozšafná striedmosť váži, ráta chladno,
ozembuch kuštrí, rúca kľudu ríš.
Cit lásky káže nám apoštol,
mier, snášanlivosť, svornosť, spásy kríž…

Si hovieť v sálach, blesku,
nečuť žalôb, ni stesku;
sa v slávy kochať sfére
a blížiť nechať viere…
To známe heslo, pax!

Zbožnosti láva v srdci, kostiach,
Ježišov závet fakľou žitia nám.
By pik však spľaskol, vládnych zlosť, ah!
pre pokoj tam-tu z práv popúšťa chrám.

Vec pobočná vše… Lež čoby to chápal
hňup, fanta, trkvas? Nepríde na to!
Hor tie poháre! ostrý náš vtip
donáša priazeň smavú, rang, zlato…

Vzdychať v kreslách u kachlí,
kým ovce virgas machlí;
strebinkať šmačné vínka,
čo národ v súžbe finká…
To chýrne heslo, pax!

Dl. 24. IX. 1900