ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hore, hore, bratia, vznesený ten prápor,
nechže sa ukáže hrdinský ten tábor,
za imanie Krista!
Nech sa porád zdesia nezbedníctva besné,
dedictvo že, práva stroskotať nám nesmie
čierna oblúd lista.

Nechže razom vidia zástavu tú blesku,
vzdorujúcu víchrom, divým hromom, vresku
vzbúreného pekla!
Nechže raz pocítia, v svedomia že chráme
horlivosti tvorby, ký parom, čo zláme?
čia päsť pýchy vzteklá?

Hor’, junáci bystrí, korúhvu tú jasnú,
Ježišom i Pannou ozdobenú, krásnu,
nech sa ihrá s vetry!
Nech sa v boje pustia naduté tie hajná,
nech sa v lúžach kúpe sila diablu prajná,
keď tak Boha šetrí.

Hor’ ten drahý odznak s krížom večnej slávy,
nadšená v ňom nádej, potecha sa dlávi,
blaho, sŕdc i vrenie!
Ať sa v raz rozlúšti, svetu buď na čistom:
kto sa korí modlám, kto, haj, s vodcom, Kristom,
borcovať sa ženie?

Hor’ tú skvelú vlajku, ať poznáme srsti,
kto miluje cirkev, kto vraj čertu v hrsti,
przní, mrská vieru?
Ať odhalí tvárnosť pošmurná tá chmúra,
kresťanstva čo bašty bezočivo búra
peňazí za mieru.

Hor’ ten svätý symbol, pozrime si rázne
katolíckych lotrov útočiacej kázne,
čo za háveď luzná!
Na pranier s rytiermi, svätýň rútia ríšu,
a v prachu sa plaziac, židom päty lížu,
a nám v oči blúznia.

Hor’ ten božský prápor, dosť už krutej zlosti,
tupením čo, hrôzou striasa naše kosti,
a svobodu zdiera!
Zoceľujme ňádra, rozvatrime ohne,
kto rabom byť nechce, nech sa smelo pohne —
plná mluna sféra.

Hor’, zmužilé kŕdle, hanený ten prápor,
nechže sa vystrúha bohatiersky nápor,
žiť, mrieť že sa chystá.
Žiť s víťazstva palmou, rozosiať mier sladký,
vycediť krv chrabrú do poslednej kvapky
za pravdu, za Krista!

Dl. 31. X. 1894