ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mal si tenúť s času prúdom,
zednárov byť lóže údom;
a nie žiadať pravdu, práva,
tých sa biednym nedostáva!
Mal si dučať v nemom kútku,
nejaviť nad krivdou smútku:
postrádal bys’ žiaľbu prudkú! —
Hľa, kazári, šovinisti,
renegáti, antikristi:
všetko plýtva, v blahu pláve,
v neskalenej žije sláve.

Mal si, plaz jak, otrok podlý,
dlaby lízať planstva modly;
vrahov divé chváliť vášne,
svojeť černiť, kopať strašne;
zaprieť otca, milú matku,
zhanobiť zvyk, mluvu sladkú:
nezúpel bys’ v súžby chládku! —
Hla, judášom, odrodilcom
neperú hláv grace tylcom.
Nešvár dudka, hruď zločinca
veličí rad, spupní minca.

Mal si vzdychať v tvŕdzi manstva,
nie narúšať raj tyranstva.
Mal si brýzgať borby smelé
za Slovákov sväté ciele:
nechradol bys’, bráchu rázny,
vstred padúchov, medzi väzni,
v trampôt, hnetných útrap lázni! —
Násilie, hľa, nemrav, zderstvo
kráča v blesku, dme sa čerstvo.
Kmíni pyšno vztýčia šiju,
lotrov slychy vence kryjú.

Nech je však tam svet, aký chce,
nech sa z trýzne, bôľu chichce,
trp len, obeť!… Slzí synom,
za krb, vieru skvelým činom;
apoštolom v Mamertínoch,
vyznavačom v hraníc dýmoch,
mučeníkom v smrti stínoch
z nebies letí hrivna dolu:
anjel nesie gloriolu…
Aj tebe v tmách, trudnej péči
Ježiš Kristus dobrorečí.

Dl. 17. X. 1900