ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čo čakáte ešte? Lapte píly, kliešte,
kladivá i drúky, mučte, rvite, režte
trpký pobyt ujarmeným otrokom!
Škúliť nač na chúdež, vycivené tvári?
Nač očuť vzdych bôľu, jako v špiku kvári?
Chytro zničte mizerákov,
utrápených neborákov,
nie povoľným pokrokom!

Načo útisk, mlatby, keď katovský klát by
utlumil vzlyk, nárek, husté sronil kliatby,
sychravých čo zo žalárov lietajú?
Nač v žalostiach mĺkveť, keď niet blaha úfať!
Smilujte sa, rýchly náš skon
poľahčí nám v boji našskom,
dopomôže vám k raju!

Pohádžte nás tigrom v položení príkrom,
šklbanie čriev, hnátov, kostí truskot, ryk, lom
sveta pol vám privedie k hrám divadla!
Oblepte nás miazgou, fakľa naša stríme,
kochajte sa v blesku, jako zvoľník v Ríme,
postať že mu ohromnú moc,
ohromná moc rozkošnú noc,
bájočný svet upriadla.

Plačú, kvília dietky… S divým hnevom hneďky
posbierajte štence, podeptite všetky,
nech netlčie biedy víchor v uši nám!
Rúbaj, topor, pantok, panna až mrie, matka!
Nač pohanským hordám rodiť nemluvniatka?
Zármutok nač grúňom trúsiť,
košík ľuľkov dať okúsiť
potrateným dedinám?

Čo škúlite vriedno? Skántrite nás biedno:
s horlivými davmi vrúcnej kňaže vedno!
Krv nech leje majster, žrec aj učeník!
Mučeníci čestní o milosť nežobrú,
katakómb, hľa, tiene na blankyt sa oprú.
Pravdu zradiť, Krista zaprieť,
s žhavým ziskom kráčať napred,
ako Judáš, nevie nik!

Rozkážte, hej, drámu, parobkov kde zlámu
turov, zubrov kláči sláve diablov chrámu!
Váš je rozkaz, váš je palcát, výhody!
Nás nebráni zákon, humanity práva,
osud iba korbáč, reťazi nám dáva.
Zmárnite nás, kopnite v smeť,
máte dýky, môžete smieť!
červ ať, chrobač má hody!

Zmrvte nás, óh, či nie? Tok sĺz hoc nám rynie,
chúlostivý stav náš, podnož nepominie?
Žiaľ náš, cuk náš: rozkošou vám, tyrani?
Tešíte sa, zhubci, keď rab v putách kňúra,
a slyšiac váš hurhaj, čelom tne do múra;
vlasy trhá, volá pomstu,
primeranú činom o mzdu,
vetché údy si raní?

Dá však pomoc Božia; čo nás kmášu, knošia,
nástroje, ah, škripcov, drzé metly složia.
Padne pelech, skapú lotrov orgie!
Ducha vpijú tône, silu suché kostry,
hrdinsky sa zdvihne ľudskosti meč ostrý!
Zhanobený náš ten prápor
valmi zrodí chrabrých nápor,
Luciferov pobije!

Dl. 1. IV. 1896