ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čo za rev to, povyk blúzni
a po česti sa mi húzni?
Čo šklban, lump do mňa perie,
neslúžim vraj nebu, viere.
Smelo vyznám, rázno skríknem,
až tým sršňom ľaku myknem:
Ja som pánsky katolík!

Verím Bohu, verím Kristu,
veď osládza púť trnistú.
No kde prísny, tvrdý zákon,
neprinúti ma ni Hákon!
Verím japne, um čo pohne,
dogma nemá chuti vo mne…!
Ja som pánsky katolík!

Ctím si cirkev, jak učenci,
dosti dobra má vo venci.
Jedno však mi vlasy kváče:
veda jej vraj v oči skáče.
Stuchlých článkov, plesne hŕba,
brr! až praští rokle vŕba…
Ja som pánsky katolík!

Pápežovi chvála, sláva,
kým velebno požehnáva.
Ale keď ma kliatbou tisne,
fantom hmoždiť diablovizne:
zatvor hubu! — Tvoje káry!
Nepočúvam láry-fáry…!
Ja som pánsky katolík!

Užitoční páni kňazia,
sedľač drhnú, peklom srazia.
Raz-dva všuchnem tiež do chrámu,
pokukať tú panorámu.
Viac by som šiel: dlhé dlenie,
mrazy, horká — pre mňa nenie…
Ja som pánsky katolík!

Výborná vec: spoveď navždy,
krádež riedi, požiar, vraždy.
Čemer potrie ostro, hladko,
z lotra spraví nemluvniatko.
No hoc krotí chlapa, selku,
netrebná mne spoveď v celku…
Ja som pánsky katolík!

Pôst, hlad, kýška, plané zemky
bigotných pre mužov, žienky.
Srnka, húska, chren, klobása
v tlstý vantuch lepšie pchá sa.
Sviňa, ryba, múčné jedlo,
piatok, sviatok u mňa jedno…
Ja som pánsky katolík!

Jazyk babin, sťa čerieslo,
skoro v tmavý hrob ma vneslo.
Chmatnul strigu, kopnul zver tú,
arak, rebro, pakuj v čertu!
Nový sobáš, nová krása,
mladé minča so mnou hrá sa…
Ja som pánsky katolík!

Nové časy, nová móda,
svobodou, hej, skvie sa pôda.
Sebe glgnem, krst vyhostím,
za groš slujem židom prostým.
A keď toliar pekla na dne,
talmud, kožka, česnak spadne…
Ja som pánsky katolík!

Toto krédo nerozlomné,
jak skalisko, tróni vo mne,
Jakby však si pochyboval:
svedok slnko, nebies poval,
mesiac, hviezdy, dni a noci,
čierna vláda, hydry moci —
Ja vždy pánsky katolík!

Dl. 30. XI. 1894