ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Preč so strachom, bojovníci, bratia,
výjde slnko, mrákavy sa ztratia,
svitne zlatej slobodienky krásny deň!
Minú sparná, umlknú raz búrky,
stíchnu boje s ukrutnými Turky,
zmrvíme ich, ako v grúňoch dúpny peň.

Hore srdcia, nesmie zomrieť pravda,
hoc jej tyran tisíce rán zavdá,
potupný hoc vykrešú jej v skale hrob!
Zbĺknu hnevy, nenávisti ohne,
zem sa zachvie, ťažký plameň pohne,
pravda vstane, pochovaná mocou zlôb.

Všetko čestné trpelo bič hriechu,
všetko sväté slúžilo zlých smiechu,
všetkým rekom blatom prali zástavy!
No, čo Božie, nevraždí sa snadno,
čo je Krista, nejde pekiel na dno:
právo naše skvelý chrám si vystaví!

I Ježiša, večnej cesty, svetlo
s diabolskými fígľami sa stretlo,
I Ježiša spustlý rval svet, pľul, kazil.
No zanikla krivých sudcov trieda,
v opovrhu krvožrútov črieda —
a Ježišov čistý prápor zvíťazil.

Nebojme sa, verné húfy Krista,
zahučí nám zvon radosti zista,
svitne milej slobodienky slávny deň!
Bude rozkoš, zvučné hymny, slasti,
Boh že s nami zhubcu skántril vlasti,
že sa splnil chudých rabov starý sen.

Dl. 3. IV. 1896