SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nový život


Teš sa, Slovák, buďže pyšný,
neslýchané zvesti prišly.
   Velikánska priemena
   bude v život vnesená.

Nebudeš vraj v chrámy čichrať,
s krížiky sa večne ihrať.
   Svetskí páni vznešení
   budú kázať s lešení.

Nemusíš sa viacej postiť,
dane platiť, rieky mostiť.
   Príražkám stým, panštine
   mizerný dych pominie.

Slúžny, rychtár i notárko,
ostrý žandár, pravotárko,
   jako im chceš pískati,
   tak ti musia skákati.

Bol bys’ blázon, dlhy znášať,
čertu, diablu groše svážať!
   Krieda židov, úžera
   bola — nenie, hej, vera.

Ký pes vídal, brodiť v bahne,
batoh vláčiť, až ťa nahne!
   Zdiernych robôt potvora
   ufujazdí do mora.

Nedostatok, hláv starosti
nesmú viac už lámať kosti.
   Holuby vraj pečené
   budú lietať v kešene.

Dymné diery, kolíb kráže
čarodejný duch zakáže,
   a palácov hromadu
   vystaví ti do radu.

Zemky chumlať,[3] hrýzť kapustu,
kvačky, žgance, kašu hustú?
   Prijdú jedlá inačie:
   srnčie, perky a vtačie.

Huňu, krpce plešti nízko,
aj to mastné klobučisko!
   Atlas, hodváb, drahoba:
   údov tvojich ozdoba.

Nesmieš viacej pešky brúsiť,
štrkmi tyckať, prachom trúsiť.
   Bystrý záprah tátošov
   uchytí ťa s rozkošou.

Žienka tvoja, šumná krása,
zlata, striebra hŕbou striasa.
   V spevavom ty hájiku
   milú slýchaš muziku.

Sličné tvoje, útle dietky
bavkajú sa s perlou, s kvietky.
   Blažený sám deň po deň
   po huľankách si voden…

Toto šťastie, hry, radosti,
túto slávu, veselosti,
   toto rajské blaho máš:
   civilný keď jest sobáš.

Dl. 17. X. 1891



[3] chumlať — bez chuti jesť