ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Teš sa, Slovák, buďže pyšný,
neslýchané zvesti prišly.
Velikánska priemena
bude v život vnesená.

Nebudeš vraj v chrámy čichrať,
s krížiky sa večne ihrať.
Svetskí páni vznešení
budú kázať s lešení.

Nemusíš sa viacej postiť,
dane platiť, rieky mostiť.
Príražkám stým, panštine
mizerný dych pominie.

Slúžny, rychtár i notárko,
ostrý žandár, pravotárko,
jako im chceš pískati,
tak ti musia skákati.

Bol bys’ blázon, dlhy znášať,
čertu, diablu groše svážať!
Krieda židov, úžera
bola — nenie, hej, vera.

Ký pes vídal, brodiť v bahne,
batoh vláčiť, až ťa nahne!
Zdiernych robôt potvora
ufujazdí do mora.

Nedostatok, hláv starosti
nesmú viac už lámať kosti.
Holuby vraj pečené
budú lietať v kešene.

Dymné diery, kolíb kráže
čarodejný duch zakáže,
a palácov hromadu
vystaví ti do radu.

Zemky chumlať,^[3] hrýzť kapustu,
kvačky, žgance, kašu hustú?
Prijdú jedlá inačie:
srnčie, perky a vtačie.

Huňu, krpce plešti nízko,
aj to mastné klobučisko!
Atlas, hodváb, drahoba:
údov tvojich ozdoba.

Nesmieš viacej pešky brúsiť,
štrkmi tyckať, prachom trúsiť.
Bystrý záprah tátošov
uchytí ťa s rozkošou.

Žienka tvoja, šumná krása,
zlata, striebra hŕbou striasa.
V spevavom ty hájiku
milú slýchaš muziku.

Sličné tvoje, útle dietky
bavkajú sa s perlou, s kvietky.
Blažený sám deň po deň
po huľankách si voden…

Toto šťastie, hry, radosti,
túto slávu, veselosti,
toto rajské blaho máš:
civilný keď jest sobáš.

Dl. 17. X. 1891