ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Napni zraky, vojsko Pána,
poznaj, kto ti blaho sráňa!
Bľuskni bystro zoči-voči,
kríž kto rúcha, k diablu bočí.
Kto ťa mrská lstivo, zradno,
zahynutia zhlane na dno.

Húf zednárov, tábor mocný,
číha, jastrí dňami, nocmi.
Ducha chrámov divo driape,
slovo Božie vo slep sápe.
Ateizmu nóty hvízda,
hrdo slávi antikrista.

Vrchol žezla, štátu vláda,
mravný podklad čo postráda,
v maras perie pravdu čistú,
ruky, nohy vŕta Kristu.
Matku cirkev šľahá desne,
na ovečky vrhá tiesne.

V ablegátov spupnom hajne
bezočivcov spatríš prajne.
Kňazov tupia, vieru sáču,
britké v srdcia meče hádžu.
A v svet ziapu, jako obri,
kresťani vraj že sú dobrí.

Zri ostudnosť bašov zrutnú,
jak si brnká pomsty lutnu!
Zemeplazi, darmožráči,
štvú, štvú, hromžia, čo sa páč
Hladných supov chmúrne kŕdle
vresky hromov nosia v hrdle.

Krvossaví, zlostní židia
vykúpenie nenávidia.
Kyje krešú, tvoria šíky:
vojnu začať s katolíky.
Obvod svätýň rumom dávať,
v rúhavosti pokreskávať.

Kalvínov shluk, zášti kráže
pásy derú, švíky, vráže.
Len čo tulich v prsá bodli,
pred nové sa hrnú modly.
Vztekom kypia: udri naňho!
psa, papistu, mor ho! raň ho!

Nestydatých sbor judášov
napomáha luciášov.
Čož’ im večnosť, čož’ im spása?
nech len vrecko prázdne pchá sa
Čož’ tam hrôza, bitý Ježiš?
keď ho predáš, neprehrešíš.

Úhlavní to nepriatelia,
horlivosť čo skántriť velia…
Hore prsty! V smutnom chráme
pred oltárom prisaháme:
my, Slováci, v jarmo spiati.
rozdrúzgame vrahom hnáty!

Dl. 28. XI. 1894