SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Iškariotom


Hnev hurtuje vo mne, bôľ preniká kosti,
        rozhorčený duch môj
        úzkostne žalostí.

Korbáč by som plietol, pik čo mydlí, láme,
        a česal by sberbu,
        jako Ježiš v chráme.

Hanba, večná hanba! Stupiť vieru otcov,
        zbožňovať, hah, modly
        vybíjaných svodcov!

Odhodiť statočnosť, svedomie do bôria;
        k zaťatým liezť čriedam,
        zbožný cit kde moria!

Hanba, večná hanba! K vôli márnym ziskom
        opluť mater Cirkev,
        hmoždiť ju poriskom!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Matičku, čo biednych kúpala vás v mlieku,
        a milosti liala,
        požehnania rieku!

Hanba, večná hanba! Nestrihá vám v srdci,
        že ste pravdy skvúcej
        mizernými škrtci?

Nemyká vás, švih snáď že sa zradcom chystá,
        ktorí zášti s húfom
        križovali Krista?

Hanba, večná hanba! Chcete kŕmiť peklá,
        pliaga kde surovcov
        tlumy knoši vzteklá?

Chcete šíriť nátlak, otrokov mdlých kŕdle?
        Lahodiť tyranstvu,
        čo na Boha drdle?

Zdĺžiť chcete súže, vzdychy, ston žalárov?
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
        Pohanom pomáhať
        v rútení oltárov?

Chcete, aby lož, klam, drancierstvo i bes, mam
        škerily sa krivde,
        rúhali sa vesnám?

Koľko duší máte, bašovstva priaznivci,
        vernými že diabla
        nuríte myslivci?

Ktože vás posilní, keď vklope smrť istá?
        Kto pozdvihne k hviezdam?
        Nepriatelia Krista?

No, Judáši, choďte, choďte svojou hradskou!
        zdrobíme i bez vás
        lúpežných bánd mackov.

Nebudeme rabmi na veky v sĺz láve!
        Boh a ľudu nával
        dopomôžu k sláve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Dl. 2. XI. 1894