SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vysťahovalci


      Smutné slzy hrajú v očiach,
         zármut tepe útroby;
      mladá úfnosti lúč vyhasla
         v kliatbach mrzkej poroby.
      Horký vzdych, ston údelom nám,
         krivdy útisk, súžby hnet,
      ah, nuríme liekov, úľav —
         milosrdia nikde niet…
Na morá, koráby, slobodných do prúdov,
         prajnejších do pásem!
Zaniknú tam jarmá, zmiznú bleny údov,
         bohatú žeň dá zem.

      Nehuláčte, pokrytcov sber,
         láska že mrie k otčine!
      Chleba dajte, ducha krmu,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
         nik nepôjde k cudzine.
      Jesť prosí choť, šťúplé decko,
         malátny kmeť, chorá mať — —
      Stravy dajte, nie lichých slov,
         svízeľ nemôžš oklamať…
Na morá, do víchric! — nech funí, buráca! —
         priateľské na zóny!
Znoj tam, trud i práca čestne sa vypláca,
         viac tam citu tróni!

      Keby náš bol žírny lán, hon,
         siali by sme veselo;
      no puhý vid chudých kopcov
         dušu drtí nám, telo.
      Kriaky plodí visuť grúňa,
         rákos rodia bariny;
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
      nečud: núdza, psotná úzkosť
         dôchodok že jediný…
Za morá, za víry, modristej do diale,
         k veľasľubným parkom!
Nebije tam bieda, virgas lopôt stále,
         nezhynieme nárkom!

      Kolčujeme v grapách, stráňach,
         trháme sa v pohyboch;
      krvavého potu hrivnu
         dravý zhlce štátny boh.
      My krtíme dňom i nocou,
         mzdu, ovocie druhý jie — —
      Ah, kto pozná žernov útrap,
         trpkosť našu, jho šije?…
Na morá, vlniská! — hnev, bôľ srdcie sviera —
         snáh na pôdu šťastnú!
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Tyran tam nelúpi, mizery nezdiera,
         výnosy tam vzrastnú.

      Vôkol ples-jas, rujný tartas,
         vrah i katan hodujú.
      Hriech, šud, planstvo hýri v sláve,
         ctnote škripce hotujú.
      O psa, kočku majú starosť,
         lotrom-kmotrom kvitne zdar;
      dobrač-žobrač nech boženká:
      Slovák, rab, nech zdochne bár…
Na morá, pod vlajky, ďalekej do vlasti,
         medzi voľný národ!
Tam strieť možno sĺz ron, chrestu pút sa striasti,
         výšvihu tam zárod.

Dl. 14. IV. 1897

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama