SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Túžba


Keby môhol, týraný ľud,
  s údov tvojich sňať putá!
Keby mohol zdrtiť jarmo,
  doň ťa vtisla zlosť krutá!
  Dal by som ti slobody,
  svieže vzduchu, pohody:
jakú nadmier majú takmer
  všetké sveta národy!

Keby mohol, strápený ľud,
  biedy vziať i chudobu!
V diale zahnať osud horký,
  núdze zakryť nahobu!
  Utvoril by kus raja
  bujných úrod vstred kraja,
kde by v šťastí, v blaha slasti
  tešili sa: ty a ja.

Keby môhol, stupený ľud,
  vzniesol bych ťa vysoko,
že by v ducha tvojho blesku
  rozkoš chlípal um, oko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  Vyčaril by vede chrám,
  umeniam hrad, sience hrám!
Tam by sláva kvitla práva,
  národnosti, reči nám.

Keby môhol… Márna túžba,
  veď ja tiež mdlým otrokom!
I ja psotným rabom zemským,
  treným vraha výrokom.
  Snahy moje, horlenia
  súžob tvojich nezmenia.
Boh len večný môž’ dať mečmi
  zdvihu pravdy, vzkriesenia!

Dl. 15. II. 1897