Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Nina Varon, Erik Bartoš, Jakub Košuth, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ondrej Dobias, Martina Kazdová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 101 | čitateľov |
rimavskosobotského volebného okresu pre voľby do uhorského snemu roku 1865
[401]Nastávajúci snem krajinský, skrze Jeho c. k. apoštolské Veličenstvo na deň 10. decembra b. r. do Pcšti zvolaný, držím za jeden z najdôležitejších, ktoré vo vlasti našej za tisíc rokov boli vydržiavané.
Záležitosti na sneme tam pokonávať sa majúce, ako sú štátoprávne pomery vlasti našej ku Korune a ku celej ríši rakúskej; usporiadanie národných otázok na základe dávno už vyslovenej rovnoprávnosti národnej; donesenie zákonov a ustanovizní v politicko-správnom a súdnom ohľade, verejného občianskeho a spoločenského života sa týkajúcich, od ktorých rozkvet a dobrobyt vlasti našej v duchovnom a materiálnom ohľade závisí, robia tento snem pre nás najdôležitejšou udalosťou terajšieho veku.
Ja, ktorý som aj dosiaľ skromné sily svoje k napomáhaniu obecného dobra posvätil, prajem si aj v tejto rozhodnej dobe spoluobčanom svojim užitočným sa stať, ak ma v tom ich dôvera napomáhať bude a oni mňa, ako svojho zástupcu na snem vyšlú.
Z tej príčiny za potrebné držím osvedčiť sa, že
1. Chcem pracovať na tom, aby celistvosť koruny sv. Štefana a krajín, ku nej prináležajúcich, bola udržaná.
2. Za potrebné držím, na základe pragmatickej sankcie, vyrovnať dosiaľ neusporiadané štátoprávne pomery vlasti našej k celej monarchii, poťažne ku krajinám tým, ktoré s vlasťou našou spoločnú veľríšu tvoria, lebo tak som presvedčený, že monarchia rakúska len vtedy môže byť silná a šťastná, ak bude v jednotlivých čiastkach svojich a v celku náležite usporiadaná.
3. Čo je ríša rakúska vo veľkom, to je vlasť naša v istých ohľadoch v menšom pomere, ako šťastie a moc ríše rakúskej od vyrovnania vzájomných vzťahov jednotlivých jej čiastok závisí, tak podobne závisí moc a rozkvet vlasti našej od vyrovnania a usporiadania národných záujmov národov tých, ktoré v nej žijú. Slovom, za potrebné držím zásadu rovnoprávnosti národnej uskutočniť vynesením takýchto zákonov a ustanovizní, ktoré by pri zadržaní celistvosti krajiny každému vo vlasti žijúcemu národu možnosť slobodného národného vyvinovania sa podávali a zabezpečovali. Kto chce bratstvo národov a skrze to svornú a mocnú vlasť, ten musí chcieť uspokojenie a vyrovnanie vlastenských národných záujmov.
Nie menej za potrebné držím aj rovnoprávnosť náboženskú nielen v zásade vysloviť, ale špeciálnymi zákony aj previesť. Lebo bez rovnoprávnosti národnej a náboženskej nevidím možnú rovnoprávnosť osobnú.
4. Autonómiu stoličnú považujem za najsilnejší štít ústavnej slobody a za najlepšiu školu, v ktorej z ústavného života dosiaľ vytvorený ľud náš za slobodného, práv svojich povedomého a spolu vlasť svoju milujúceho občana môže sa vyvinovať. Ale táto autonómia alebo samospráva stolice nemala by byť monopolom len jednej čiastky obyvateľstva, ako to bolo pred rokom 1848, ale by mala byť majetkom celého občianstva, čo len tak je možné, ak jej ústrojnosti podľa zastupiteľského systému (reprezentatívneho) za základ slúžiť budú organizované obce. A preto:
5. Za potrebné držím najsamprv obce, túto prvú mravnú jednotu v štátnom živote, ako základ, na ktorom ústrojnosť celej štátnej budovy byť má, zvláštnymi zákonmi organizovať.
6. Čo sa týka v podstate svojej najnesnadnejších zákonov urbariálnych (hoci regulácie urbariálne sú už zakončené), predsa za možné držím prostredníctvom zákonodarstva také pravidlá doniesť, ktoré by bez podvrátenia už zakončenej regulácie v regulovaných obciach snadno boli k prevedeniu a znamenite by obľahčili stav bývalých urbarialistov. Sem patrí zákon, aby s urbariálnymi zemami jednaký pôvod a jednakú vlastnosť majúce zvyšné zeme (remanencie), tým istým spôsobom ako urbariálnosť, skrze krajinu bývalému zemskému panstvu boli vynahradené.
Aj také sedenia, ktoré teraz pod 19. § zákona urbariálneho z roku 1853 padajú, o ktorých patriční užívatelia aj naďalej robotovať alebo roboty a dávky tie samy odkúpiť povinní sú, mali by byť na spôsob urbariálnych zemí od ďalších panských dávok oslobodené.
Skúsenosť naučila ma, že odkupné ceny za remanencie a pozemnosti, pod 19. § prislúchajúce, na našich horných a neúrodných krajoch ďaleko presahujú vlastnú cenu týchže pozemností a príčinou sú mnohých žalôb a nepríjemností, ktoré len prostredníctvom zákonodarstva možno odstrániť.
7. Pokročilý duch času na poli priemyslu a kupectva požaduje, aby pozostatky pomerov s duchom týmto sa nezrovnávajúce, kam menovite aj výlučné právo krčiem prináleží, daním vynáhrady terajším majiteľom boli vyrovnané.
8. Uznaná vec je, že dobré prisluhovanie spravodlivosti stavia ríše, kým naproti tomu nespravodlivosť podvracia ich základy. Len pri dobrom prisluhovaní spravodlivosti môže každý v práve svojom urazený občan ochranu zákonnú snadno nájsť, len tak sa môže aj úverok obecný udržať. Preto za potrebné držím, aby prostredníctvom zákonodarstva civilný kódex a pokračovanie civilné, taktiež aj trestný zákonník a pokračovania trestné, vypracované boli a prisluhovanie spravodlivosti od politickej správy sa oddelilo.
9. Všetci známe, že ríši rakúskej za posledných dvadsať rokov vnútorné i zahraničné ťažkosti veľké výdavky a skrze tieto veľké dlhy zapríčinili, ktorých prirodzeným následkom sú terajšie, na obecenstvo doliehajúce dane. Úlohou zákonodarstva bude pracovať na tom, aby sa v druhom a treťom punkte spomenutým vyrovnaním štátnoprávnych a medzinárodných otázok a zavedením vnútorného ústavného poriadku počet vojska a inších výdavkov umenšil a tak uľavenie obecnej dani docielilo. Nie ináče, len cestou zákonodarstva môže vynájdený byť spôsob, aby podajedny indirektné dane (dohánový monopol, akcízy), ktorých vyberanie štát mnoho výdavkov stojí, bez ujmy pokladnice štátnej na direktnú daň boli premenené.
Ku dávkam obecným prináležia aj obecné práce, z ktorých verejné cesty stavajú a udržujú, aj tu by od doterajšieho spravodlivejší kľúč znamenite obľahčil nerovne rozdelenú ťarchu.
10. Obrana vlasti je rovnako povinnosťou občanov, v ohľade tomto žiadať budem, aby doterajší zákon regrutačný premenený bol v ten spôsob, žeby potrebný kontingent vojska krajiny nie podľa osobnej povinnosti synkov, tejto drahej krvi jednotlivých rodín, ale podľa pomerného rozmeru na jednotlivé stolice, poťažne obce slobodným vyprostredkovaním býval vystavený.
11. Opravdu kresťanské zákonodarstvá starali sa vždy o rozširovanie osvety a vzdelanosti medzi občianstvom a menovite medzi ľudom svojím, lebo s pokrokom duchovným vedno stúpa aj dobrobyt materiálny. Som za to, žeby zákonodarstvo ničím tak podstatne nenapomohlo blahobyt a rozkvet vlasti našej, ako keď sa o rozšírenie osvety a vzdelanosti medzi ľudom postará a pred očima majúc zásadu rovnoprávnosti národnej a náboženskej, nebude váhať k tomu cieľu, menovite aj k zlepšeniu stavu učiteľov z pokladnice štátnej potrebné obete prinášať.
12. Hoci volebný zákon z roku 1848 na slobodomyseľnom stanovisku je založený, pri tom všetkom ale nezodpovedá požiadavkám všeobecnej osobnej slobody; pracovať budem na tom, aby každý samostatný a v mravnom ohľade bezúhonný občan, doplnivší 21 rokov, volebným hlasom vládol, a tak všetky osobné záujmy boli zastúpené.
Vôbec nemožno je všetky tie zákony v krátkom príhlase rozložiť, ktorých donesenie v živote cítené potreby požadujú. Dosť na tom, že náhľadom mojím úlohou terajšieho a nasledovať majúcich snemov bude všetky v živote cítené a uprávnené záujmy na základe mravného a večného práva pozitívnymi zákonmi pred svojvôľou zabezpečiť, lebo ústava vlasti len tak môže byť silná a trváca, ak jej základy nie fikcie, ale večné pravdy a skutočné potreby života budú tvoriť.
[401] Príhlas k voličom rimavskosobotského volebného okresu pre voľby do uhorského snemu roku 1865. Doteraz neuverejnené tlačivo.
Pri voľbách do uhorského snemu r. 1865 kandidovalo viacej kandidátov slovenských. Daxner kandidoval v rimavskosobotskom okrese a jeho protikandidátmi boli E. Kubinyi a Št. Kuchynka. Kubinyi sa zriekol kandidatúry a miesto neho kandidoval potom Dapsy. Kuchynka odvolal tri dni pred voľbami svoju kandidatúru a volebný zápas sa rozhodol medzi Dapsym a Daxnerom, ktorý niekoľko dní pred voľbami musel opustiť Rim. Sobotu a odísť do Debrecína. Dapsy vyhral voľby 30. nov. 1865 321 hlasmi.
— slovenský šľachtic, politik, právnik, publicista a národný buditeľ, iniciátorom celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši v roku 1848, spolutvorca Žiadostí slovenského národa, iniciátor Slovenského národného zhromaždenia v Martine v roku 1861, hlavný osnovateľ Memoranda národa slovenského a člen prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrína Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam