ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[517]Viedenský dopisovateľ Pol.^[518] tvrdí, že vláda maďarská nahliada, ako jej nutno čím skôr uspokojiť národné želania Chorvátov, Rumunov, Srbov, Slovákov a ako sa už vážne pripravuje na kroky, ktoré by k tomu viesť mali. My by sme si úprimne priali, aby ten viedenský dopisovateľ mal pravdu, avšak, žiaľbohu, tu pri samom ohništi nevidíme a nepozorujeme pri všetkej pozornosti našej nič podobného. Veď otázka národná u snemu krajinského je tak dobre ako zabudnutá, ani len mnohé dochodiace petície, ani interpelácie nemaďarských zástupcov nie sú vstave vyvolať ju na denný poriadok. Že deákovská stránka dávno na ňu zabudla, tomu ani najmenej sa nedivíme, bo že to urobí, znali sme už vtedy, keď dostala veslo vlády do ruky. Ale však už aj ľavá stránka, alebo, aby sme ju lepšie označili pre vyhnutie sa nedorozumeniu, ľavé centrum, nemá ju už v zozname tom, v ktorom obsiahnuté sú riešenia svoje očakávajúce predmety. Zoznam tento uverejnil nedávno časopis tejto stránky — Hon a na otázku národnú celkom zabudol, nepomysliac, do akej nedôslednosti tým uvádza náčelníka stránky K. Tiszu, ktorý roku 1861 ten návrh urobil na krajinskom sneme, ktorý návrh aj jednohlasne prijatý bol, že medzi najsúrnejšími riešenie svoje očakávajúcimi predmetmi prvé miesto zaujíma otázka národná. Pravda, odvtedy zmenili sa značne časy, bo keď ten návrh urobený bol, uzavreté bolo Korunou rozpustenie vtedajšieho snemu; odvtedy ale máme zodpovedné ministerstvo, moc v rukách atď., teda niet sa čomu diviť, že pán K. Tisza priebehom celých takmer troch rokov nemal času a stihu čo aj len rozpomenúť sa na svoj návrh z roku 1861. A tým menej divíme sa tomuto zjavu, lebo však s veľkou určitosťou hovorí sa o tom, že táto stránka onedlho prejme veslo vlády do svojich rúk, načo by si ich teda nejakými snáď sľubmi alebo robením výhľadov zaväzovala zoči-voči nemaďarských národov, ktorým nateraz postačiť musí hlásanie rovnoprávnosti národnej vo všeobecných frázach z radov najkrajnejšej ľavej stránky.

A akože by aj mohla terajšia snemová väčšina, tešiac sa k tomu podpore ľavej stránky, t. j. ľavého centra, myslieť na riešenie otázky národnej v zmysle „slušnosti a spravodlivosti“, keby toto riešenie neomylne stať sa mohlo jedine na základe rozšírenia samosprávy, teda decentralizácie, keď sa ona zo všetkých síl podujala podporovať čo najsilnejšiu centralizáciu, za heslo svoje zvolivšiu si vládu?

Centralizácia a uspokojenie nárokov nemaďarských národov sú protivy, ktoré vyrovnať nemožno. Dokázalo sa to dokonale pri absolutistickej centralizácii bachovskej i pri „ústavnej“ centralizácii schmerlingovskej, a dokáže sa neomylne aj pri centralizácii cislajtanskej i translajtanskej,^[519] alebo pri nemecko-maďarskom spolku.

Že ale u nás všetko smeruje ku centralizácii, to dokazujú hlavne návrhy zákonov, predložené snemu vládou, ktoré tešiac sa súhlasu väčšiny, stávajú sa zákonmi.

Túto centralizačnú snahu našej vlády upierať nemožno.

Lež práve preto, že ju známe, ťažko nám prichodí veriť tým zprávam, ktoré znajú hovoriť o namáhaní uhorského ministerstva v prospech Čechov, ťažko preto, lebo Česi tak dobre, ako aj my, stoja v opozícii proti centralizácii. Uznanie ale potreby decentralizácie v Cislajtánii ministerstvom uhorským neomylne viesť by muselo aj k uznaniu tej istej potreby v krajinách koruny svätoštefanskej. Od toho ale ešte sme veľmi ďaleko; ba toho sme presvedčenia, že keby ministerstvo uhorské aj vskutku prišlo bolo už ku tomuto náhľadu, sotva by vystúpilo s ním najavo, obávajúc sa odporu svojej doterajšej vždy vernej väčšiny, s ktorou v tomto ohľade neomylne súhlasí aj značná časť miernej opozície, alebo na prejatie vlády chystajúceho sa ľavého centra.

Toto sú ďalej aj príčiny, ktoré nedopúšťajú nám oddávať sa nádejam, akoby vláda uhorská, podľa niektorých zpráv, presvedčená bola o potrebe uspokojenia požiadaviek nemaďarských národov a chcela urobiť v tom smere rozhodné kroky.

Naše presvedčenie je, a dal by Boh, aby sme boli zlými prorokmi, že terajší snem nerieši otázku národnú, ale ju mlčanlivosťou nerozhodnutú podrží; a ak by aj stal sa zázrak, tak ju sotva rieši v zmysle, ktorý by, uznávajúc práva nemaďarských národov, aj naplnil ich oprávnené želania.

Zostavenie terajšieho krajinského snemu je nám za to dôvodom, lebo jeho väčšina, skladajúca sa zväčša zo zástupcov nemaďarských alebo miešaných volebných okresov, ktorí zanovite zaznávajú národné nároky a práva svojich vysielateľov, odporná je spravodlivému a na božom a prirodzenom práve založenému riešeniu otázky národnej.

Od terajšieho snemu nemáme teda čo očakávať. Dobre, že ku koncu schyľuje sa už doba jeho trojročného pôsobenia. Približujú sa časy nových volieb. Časy od posledných volieb až doteraz poskytli nám mnoho skúseností; múdry nezabudne ich, ale ich obráti k svojmu úžitku; mnohý, veríme, zmúdrie vlastnou škodou a dbať bude o to, aby zase nemusel múdrieť svojou a len svojou škodou!

Koho ale ani táto trojročná skúsenosť nepriviedla k poznaniu práva a pravdy, k poznaniu tých vecí, ktoré by mu slúžili k dobrému, o tom a u toho veru povedať možno: olej i práca sú stratené!

To ale len nik nebude chcieť na seba uvaliť, aby s tým dodatkom zaznačené bolo jeho meno v letopisoch národa.

I očakávame, že našinci i sami v sebe, i v kruhoch svojich dbať budú o to, aby zakorenil sa náhľad a presvedčenie, že nám ani skvelé mená bohatých rodín, ani ich bohatstvo, ani povestní generáli nepomôžu, ale jedine národu svojmu verne oddaní synovia. A že pri voľbách, keď príde ich čas, ani sľuby, ani dary, ani lichotenie nezvedie ich od pravého slovenského oddanca, ale že všetci oprávnení slovenskí voliči jednomyseľne, jednosvorne ozvú sa za mužov, o ktorých národoľubstve pochybovať nemožno.

Pripravení byť musíme na fígle protivníkov našich, ak chceme, aby slovenská pravda a slovenské právo dostalo sa aj do snemovne a stade hlásané bolo svetu, ak chceme, aby centralizácii prietrž urobená bola a nemožnými stali sa udalosti, aké sme skúsiť museli v Spiši, Lopašove^[520] atď. atď., takto dosiahneme jedine vtedy a tak, keď všetci a všade voliť budeme pri nastúpiť majúcich voľbách mužov, ktorí celým životom a účinkovaním svojím dokázali svoju lásku a nezlomnú vernosť k slovenskému národu!

Aby sa to ale docieliť mohlo, potrebné je, aby sa slovenskí mužovia v každom volebnom okrese uzrozumeli a vzájomným uzrozumením označili svojho kandidáta, a prevedením jeho vyvolenia zjednotili všetky sily národné.