V službe národa
Autor: Štefan Marko Daxner
Digitalizátori: Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Nina Varon, Erik Bartoš, Jakub Košuth, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ondrej Dobias, Martina Kazdová
[577]To vidíte, páni moji, že bezohľadný národný intolerantizmus maďarský je pánom situácie a že má všetku legálnu moc vo svojich rukách; môžete byť istí v tom, že nastávajú nám ťažké doby, lebo to znáte, že pre naše cirkevno-národné záujmy niet milosti u fanatizmu. Budeme teda trpieť za vec našu, na čo spokojnou mysľou musíme byť odhodlaní. V jednej okolnosti mám malú nádeju, a to je, že najvyššie cirkevné a svetské právomocnosti v konkrétnych prípadoch prenasledovania nášho nespustia sa celkom pôdy zákonitej, nie snáď z osobných šľachetných motívov, ktoré v politike nemajú rozhodujúci zástoj, ale z vyšších záujmov vlasteneckých a národných a z opatrnosti, ktorá na to radí. Maďarstvo len skrze to získalo si sympatie vzdelaných národov, lebo vedelo zdanlivo identifikovať sa so snahami ľudskej a občianskej slobody; len pri pomoci prajných hotových udalostí podarilo sa mu vydobiť uznanie svojmu historickému právu a konštitucionalizmu; ono aj teraz vypočítavo vystatuje sa programom právneho štátu, nasledovne neprichodí mu tieto vyššie a veľkú cenu majúce záujmy kompromitovať kvôli podvráteniu jedného slovenského gymnázia. Či snáď jeden z prvých štátnikov maďarských, barón Sennyey,[578] z lásky k nám, ktorých ani nezná, kasiroval výrok Rudolfa Kubinyiho, zrušujúci gymnaziálnu fundáciu? Doista nie, ale kasiroval ho ako muž spravodlivý a štátnik ďalej hľadiaci, kvôli spomenutým vyšším záujmom vlasteneckým a maďarským. A preto nezriekneme sa nádeje, že na základe pozitívneho zákona budeme sa môcť brániť oproti útokom na nás a ústav náš robeným. Prosíme vás, držte čím prísnejšiu disciplínu medzi sebou a žiactvom, aby sme nič takého nezavinili, čo by nepriatelia naši vykoristiť mohli na škodu gymnázia nášho.
[577] Budeme trpieť za našu vec. Pamäti slov. ev. a. v. gymnásia a s ním spojeného učiteľského semeniska vo Veľkej Revúci. Zostavil a vydal August H. Škultéty. Tlačou K. Salvu v Ružomberku 1889. Str. 268.
Ide o nepresne zachytený a Daxnerom do záverečnej časti knihy A. H. Škultétyho zaradený významný prejav o revúckom gymnáziu.
[578] Pavol Sennyey (1824 — 1888) — barón, uhorský politik a kráľovský taverník. Ako kráľ. miestodržiteľ pred r. 1867 zrušil uznesenie gemerského podžupana R. Kubinyiho vo veci fundácií.