Zlatý fond > Diela > V službe národa


E-mail (povinné):

Štefan Marko Daxner:
V službe národa

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Nina Varon, Erik Bartoš, Jakub Košuth, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ondrej Dobias, Martina Kazdová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 100 čitateľov

Maďarské stránky a my

[523]Neminie sto dní a dňa 10. decembra 1865 zasadnuvší krajinský snem dokončí úlohu svoju, lebo s tým dňom dochodí koniec jeho trojročného, zákonom mu predpísaného dejstvovania; a nato nasledovať majú nové, všeobecné voľby vyslancov do nového snemu. I nastane živosť v krajine a prúdenie veľké, ako to obyčajne býva pri takých príležitostiach.

Je to doba už nie dlhá, a že blíži sa strmým krokom, to pozorovať predovšetkým i na značných pohyboch, ktoré zjavujú sa v kruhoch maďarských, tak nazvaných „politických stránok“ a ich časopisoch.

Tak, myslím, nebude od veci, ba, úfam, prospeje nám, ak poobzeráme sa, nakoľko to dopúšťa krátky časopisecký článok, po stránkach týchto, aby sme sa oboznámili s nimi zavčasu a podľa toho konali i my z našej stránky prípravy k nastúpiť majúcim voľbám.

Teraz hlavné slovo vedú ľavé centrum, alebo tiszovská, a pravé centrum, alebo deákovská strana; preto i najsamprv týmto venujeme našu pozornosť. Obe tieto stránky zápas vedú o to: jedna aby domohla sa, druhá aby poistila si veslo vlády. Hoci obe za seba uvádzajú dôvody, ba i zásady, predsa nachodia sa mnohí, ktorí tvrdia, že je to viac osobná, t. j. o osoby jednajúca, než zásadná borba.

Netvrdím, že tí, čo takto myslia, nemajú snáď pravdu; ale ani nemienim tu odôvodňovať pravdivosť a základnosť ich tvrdenia, lebo toho nie je ani potreba. Ja obmedzím sa na to, aby som uviedol to, čo každá z tých stránok za seba uvodí, a potom i na ostatné stránky upozornil.

Ľavá stránka, alebo lepšie rečeno — k dôkladnému jej označeniu, aby totiž pomiešaná nebola s takzvanou najkrajnejšou ľavou stránkou — ľavé centrum, vystupuje už so svojím programom, ktorého ostrie namierené je proti vyrovnaniu, a na základe tohoto vyrovnania uzavretým zákonom roku 1867. Ľavé centrum totiž vidí zákonmi týmito ohrozenú samostatnosť, spôsobnosť samourčovania Maďarstva a neodvislosť krajiny, lebo vraj zavedením a uznaním „spoločných záležitostí“ stali sa v najhlavnejších a najpodstatnejších záležitostiach závislými od Viedne, a tým podľa náhľadov a domnenia ľavého centra prekážaný je voľný rozvoj živlu maďarského. Tento stav ľavé centrum si zmeniť želá, a to predovšetkým v záujme Maďarstva, a usporiadať chce pomery k Austrii na základe osobnej únie. Preto je i za sústavu terajších stolíc, aby totiž tam poistená a podržaná bola prevaha zemianstva, lebo podľa L. M.[524] zemianstvo je po nemaďarských stoliciach hlásateľom a ochrancom Maďarstva.

Pravé centrum, alebo ináč deákovská stránka, majúca na terajšom sneme prevažnú väčšinu, z ktorej lona pochodí i sama vláda a s ňou veľký počet v sneme zasadajúceho úradníctva, súc pôvodcom spomenutého vyrovnania a zákonov z roku 1867, ktoré odstrániť chce ľavé centrum, obraňuje ako dobrá matka decko svoje a na obranu jeho používa hlavne ten dôvod, že samostatnosť taká, akú žiada ľavé centrum, menovite pri terajšej konštelácii Európy, bola by nebezpečná živlu maďarskému, ktorý vraj k udržaniu sa neomylne potrebuje mohutného spojenca, a toho nachodí, nie ako by sa snáď niekto domnieval, v bratských a s ním takmer od tisíc rokov spolu žijúcich národoch slovanských a rumunskom, ale v cislajtánskom Nemectve, za ktorého chrbtom stojí štyridsaťmiliónový pangermánsky národ, a ktoré cislajtánske Nemectvo postavené je takže v borbe o hegemóniu so slovanskými národmi novopečenej Cislajtánie. Toto bratstvo maďarského živlu s nemeckým cislajtánskym poisťuje vraj, podľa náhľadov deákovskej stránky, k ich udržaniu sa neodbytne potrebné panstvo — tamtomu v Translajtánii, tomuto v Cislajtánii. Aby ale to bratstvo a s ním spomínané panstvo zabezpečené, a to trvale bolo, treba je spoločných záležitostí, a tak zákonov z roku 1867.

Snahy tieto tak deákovskej, ako i ľavej stránky zreteľnejšie dokazujú, než by ešte iných dôvodov treba bolo, že obom predovšetkým jedná sa o živel maďarský, že tomuto podrobujú i samé záujmy nám spoločnej vlasti, slovom, že prevádzajú výhradne a výlučne politiku maďarskonárodnú; a z toho vidno, čo od nich očakávať môžu v národnom ohľade nemaďarské národy.

Najkrajnejšia pravica na sneme našom nemá úplne žiadneho významu, a preto neprichodí ani do úvahy; ona utratila pre svoju malichernosť čo do počtu svoju samostatnosť, organizáciu, a vidiac nateraz nemožnosť prevedenia svojich túžob, opiera sa o silných deákovcov, ku ktorým v svojich konzervatívno-aristokratických snahách najbližšie stojí, vo vnútornonárodných ale ani nemá, ani nezná žiadneho rozdielu.

Najkrajnejšia ľavá stránka, ktorá za istý čas vo veľmi dobrom uzrozumení žila s terajším, tak nazvaným ľavým centrom, ako i teraz utcunque[525] jednomyseľná je s ním ohľadom pomerov k Austrii, rozpadla sa s ním pozdejšie preto, že ukazovala sa povoľnejšia k požadovaniam nemaďarských národov, alebo radšej, že k dosiahnutiu svojich cieľov peknými sľubmi chcela na stránku svoju dostať nemaďarské národy, preto to ukazovanie tej povoľnosti; táto najkrajnejšia ľavá stránka pohrúžená je v tuhé borby vo vlastných radoch, ktoré jej hrozia úplným zničením.

Ako peštiansky dopisovateľ Neue Freie Presse tvrdí, príčina týchto, najkrajnejšiu ľavú stránku zožierajúcich vnútorných bojov je tá istá, čo vyvolala jej rozpadnutie s ľavým centrom.

Spomenutý dopisovateľ — a dopis ten, pravdaže, nie bez denunciácií proti Nemaďarom, odporúčame všetkým, ktorí by ešte dosiaľ neboli na čistom ohľadom maďarských, tak nazvaných „politických stránok“ — píše nasledovne:

„Rozpadnutie (najkrajnejšej ľavej stránky) povstalo z toho, že jedna časť týchto ultrasov zunovala už spoločenstvo národností, keď druhá časť nechce bez všetkého potrhať zväzky tohoto priateľstva.

Obe stránky majú z ich stanoviska v istej miere pravdu. Od zástupcov národností odlučujúci sa ultrasi dôvodia na svoje ospravedlnenie základne, že u obyvateľstva diskreditovaní sú hlavne ich spojením sa so srbskými, rumunskými a slovenskými(?) spoločníkmi, s ktorými ich odporníci metajú do jedného hrnka. A predsa nič im nebolo a nie je tak vzdialené, ako uspokojiť želania národností. Želania tieto pôsobia im malú starosť, a ak by záviselo od nich, najbližší popis ľudu v Uhorsku vydal by štrnásť miliónov Maďarov a nikoho iného. Spoločné len to majú so zástupcami nemaďarských národností, že spoludejstvujú na páde terajšieho ministerstva. Ak by dosiahli tento cieľ, tak stali by sa najrozhorčenejšími nepriateľmi dnešní priatelia, lebo čo siaha za pád deákovského ministerstva, tam ich snahy rozlišujú sa nesmierne. Srbi, Rumuni, Rusi a Slováci chcú vyrezať z tela štefanskej koruny malé kráľovstvo (?!?), keď maďarskí ultrasi sú najhroznejší panmaďari.[526]

Druhá časť ultrasov nechce sa odlúčiť od národnosti za žiadnu cenu. A to preto, lebo ich je veľmi málo, ani desať, preto udržujú to priateľstvo, aby ich viac bolo. Avšak spočítané sú ich dni, a treba bolo len terajšieho sporu, aby čo ultrasi zanikli a druhý deň povstali čo ,mierna‘ ľavica.“

Toto je terajší stav nemaďarských politických stránok pred približujúcimi sa voľbami. Čo od týchto a takýchto stránok nemaďarské národy očakávať môžu, o tom poučuje nás nielen tu uvedený dopis, ale i trojročné účinkovanie týchže stránok. Zástupcovia nemaďarských národov roztratení boli úplne a stáli tak v radoch deákovcov ako i tiszovcov a madarászovcov, stáli a bojovali spoločne s týmito stránkami, a vybojovali to, že otázka národná — tá najsúrnejšia otázka podľa uzavretia samého snemu, nedostala sa na zelený stôl snemovne, a už i sotva sa dostane.

Z toho vidno, aké výhody poskytuje alebo môže poskytnúť nám spojenie s jednou alebo druhou z týchto stránok; vidíme, že tu niet žiadnej ani príčiny, ani pohnútky k nejakému zväzku. Maďarské stránky, nech oni nosia akékoľvek mená, nech ukazujú sa v akomkoľvek rúchu liberálnosti, neznajú a nechcú znať spravodlivosť k Nemaďarom; s nimi teda do spolku vstupovať bol by na vlastnom národe páchaný hriech, ak je to len hriechom.

Nemaďarským národom nalieha súrna povinnosť tá, voliť mužov ráznych, odhodlaných, národu verne oddaných, ktorí by ani sľubmi, ani teoretickými koncesiami (lebo možno sa Maďari až na teóriu zmôžu — ale i len na teóriu) nedali sa zviesť k jednej lebo druhej, tak nazvanej politickej stránke maďarskej, ale utvoriac zvláštnu samostatnú stránku,[527] ktorá by zahrňovala všetkých, národu svojmu verných zástupcov nemaďarských národov vo všetkých otázkach solidárne, jednomyseľne a jednohlasne i rokovali, i hlasovali; lebo len takto možné je vymôcť záujmy nám spoločnej vlasti z područia živlu maďarského, ktorý záujmy svoje stavia vyššie nad záujmy krajiny, a upraviť ho do tých hraníc a medzí, ktoré mu po práve a spravodlivosti prináležia, a tým koniec urobiť povodni maďarizácie; a urobiť to načim, ak chceme zabezpečiť silu a samostatnosť vlasti na základe rovnoprávnosti všetkých, na území koruny svätého Štefana žijúcich národov!



[523] Maďarské stránky a my. Pešťbudínske vedomosti VIII, č. 74, zo dňa 15. septembra 1868.

Úvodník pod zn. (D).

[524] podľa L. M. — pravdepodobne Lukáša Mácsayho

[525] utcunque (lat.) — akokoľvek

[526] maďarski ultrasi sú najhroznejší panmaďari — Maďari, ktrorí zveličujú svoje maďarstvo a hlásajú myšlienku ovládnutia všetkého Maďarmi

[527] samostatnú stránku — vytvorenie národnej alebo národnostnej strany pre príslušníkov nemaďarských národností, čo Daxner navrhoval už v tom čase




Štefan Marko Daxner

— slovenský šľachtic, politik, právnik, publicista a národný buditeľ, iniciátorom celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši v roku 1848, spolutvorca Žiadostí slovenského národa, iniciátor Slovenského národného zhromaždenia v Martine v roku 1861, hlavný osnovateľ Memoranda národa slovenského a člen prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrína Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.