ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[514]Kresťanský svet po tieto dni slávi pamiatku zoslania Ducha svätého, zvestujúceho mier, bratstvo, slobodu a svornosť, zhromažďujúceho v jednotu viery obtáčajúcou láskou všetkých bez rozdielu národnosti.

Uplynulo mnoho století od doby tej a kresťanstvo dosiaľ nebolo vstave uskutočniť v živote zasľúbenia, zvestované Duchom svätým.

Ohľadom mieru rozhodujú často záujmy osobnej ctižiadosti, slávybažnosti.

Bratstvo národov je dosiaľ vystaveným ideálom, ktorého oživotvoreniu na priekor stavajú sa neznášanlivosť, intolerantnosť, výsadnosť. A tak to so všetkým vyzerá na tomto svete ešte i v terajšom, osvieteným nazývanom století.

Nechcem zďaleka čerpať príklady, keď ich dosť leží tu doma pred nami.

Pán Dobrianskij, ako to známo, podal nedávno snemovni zastupiteľov ľudu mnohými podpismi opatrenú petíciu^[515] liptovských Slovákov, v ktorej vyložené sú čiastočne oprávnené žiadosti nášho národa. Keď pán Dobrianskij začal hovoriť, povstal v snemovni huk, krik taký, aký — aspoň podľa môjho skromného zdania — nemal by sa udomácniť v snemovni tých mužov, čo zastupujú národy uhorské, čo by mali hovoriť v mene národov uhorských, čo starať by sa mali o blaho národov uhorských. — Pán Andreánszky^[516] hneď za pánom Dobrianskym prečítal akýsi protest, napísaný z naloženia a podpísaný stoličnými úradníkmi, a snemovňa zástupcov hlučnou pochvalou, hlučným „éljenom“ ho pozdravila. Takto stoja naše veci. O celej tejto udalosti pravdepodobne naskytne sa nám ešte príležitosť hovoriť, nadnes radi by sme z toho vzali si niektoré naučenia, ktoré dobre poslúžiť nám môžu.

Mnohý slovenský človek vedie len ustavičné jeremiády a lamentácie nad terajšími pomerami a bedáka nad pohromami našej slobody. Ustavičné jeho nariekanie je: už je všetko stratené, sloboda slova je zrušená, už nesmieme pravdu písať, ani v hraniciach zákona sa pohybovať; národe! už naposledy k tebe a o tebe hovoríme atď. atď.

My také vystupovanie a podobné reči v terajších, trebárs ako trudných okolnostiach, schvaľovať nemôžeme. Nemúdre je preceňovať a zveličovať naše straty i pohromy, čím iba menej odhodlaní priatelia národnej slobody sa ľakajú a dôvera národa podkopáva; ako z druhej strany dodáva sa tým reakcionárom i odporníkom slobody len viacej smelosti i odvážlivosti.

Menovite čo týka sa posielania petícií na snem, slobody živého slova k ľudu a slobody tlače, nie je to pravda, že by v tomto ohľade nijakej slobody nebolo, ako mnohí lamentujú. Slobodu máme, ale túto slobodu bojíme sa používať preto, že snáď niektorí stoliční úradníci, nemajúc na to ani príčinu, ani práva, vyhrážajú sa nám žalárnymi a peňažitými pokutami. My tak myslíme, že zákon a právo je pre všetkých, a tak aj sloboda, a že po zákone, čo jednému voľno i druhému nemôže byť zabránené. Zákon platí pre všetkých rovnako. A keďže právo petície dosiaľ žiadnym zákonom zrušené nie je, teda niet ani najmenšej príčiny, prečo by sme ho voľne a smelo nepoužívali. My i tak pohybujeme sa a pohybovať chceme len v hraniciach zákona, a trebárs aj cítime, že nás stiesňujú v úplnom vyvinovaní, ctíme a zachovávame ich. Možno, bo čože je už na tomto svete nie možno? — možno, reku, že tým, čo slobodne písať a dejstvovať na ľud chcú, hrozí väčšie nebezpečenstvo než predtým, ale preto sloboda nie je celkom zrušená. Pravda, je to na požialenie, že s politickými pomerami úzko súvisí sloboda, a že zákony tým politickým pomerom primerane sa vysvetľujú a podľa tohoto vysvetľovania exekvujú. Zato ale priatelia slobody slovenského národa vynasnažovať sa majú, aby národné petície hojným počtom dochodili na krajinský snem. Nemým ani vlastná matka nerozumie, volajúcim ide každý na pomoc. „Čože z tých petícií, keď ich neberú do ohľadu,“ hovoríte; keď jedny odmrštia, nutno zaslať iné. Naše petície počuje ministerstvo i krajinský snem, počujú ich naši súkmeňovci slovanskí, počuje ich celá slobodomyseľná Európa. Nám postarať treba sa o to, aby sme našim národným odporcom povedali pravdu do očú. Špatný to vojak, ktorý hrdinsky zmýšľa iba v čas pokoja, keď totiž niet nebezpečenstva. Pre hrozby, a keby aj strojili sa byť uskutočnenými, nemusí sa ešte pravda zamlčať. Ten je stratený, kto sám v seba dôveru stratil.

Slobodu každý si želá a slobodu národnú každý chce mať. Avšak takú slobodu, ktorá by len darom bola, tú by mnohý za nič nedržal; tým väčšej ceny a významnosti je tá, ktorá požadovala naše obete. Ale bez uvedomenia, bez vzdelanosti a osvety slobody niet; ona nedá sa ani vykričať, ani vyplakať a vylamentovať, len „z ruky pilnej nádeja kvitne!“

Preto predovšetkým práca, práca neúnavná, ochotná, výdatná na národa roli dedičnej. A práca naša smerovať musí predovšetkým na rozširovanie osvety a povedomia v národe. Za rok, za dva roky nemožno obnoviť, čo pokazili veky. Keby teraz každý občan slovenský už tak vzdelaný bol, aby rozumel všetkému, čo nám je potreba, bola by to len pravá hračka usporiadať všetky záležitosti tak, ako by to požadovali skutočné záujmy vlasti i národa. Nádobno nám teda neustále poučovať ľud, rozširovať povedomie národné i osvetu, a tak neprestajne približovať sa k žiadúcemu cieľu, t. j. blahobytu svojho národa.

Čo by to aj nebolo za rok, za dva roky, preto ešte nebude rozumný človek zúfať, ani nehodí práce svoje o zem, i nenechá všetko tak stáť. Podívajme sa na iné národy, ktoré teraz už po dlhý čas istú a nezrušiteľnú slobodu požívajú, oni ju takže nenašli vo snách a v spaní, oni si ju nevydobyli za deň i za rok, ale mnoho času, mnoho práce, mnoho obetí a potu vynaložili.

Preto nesmieme i my zúfať alebo do malomyseľnosti upadať, ale pracovať. Musíme mať jasnú vieru politickú, ktorá splodí v nás nádeje i horúcu lásku k národu, vlasti i ku všemohúcemu Bohu.

Čo by boli naše sily v tejto dobe ešte nepostačiteľné, tak znajme, že si môžeme tieto sily sami zväčšovať, keď budeme činnosťou, vytrvalosťou a ochotnosťou svojou poučovať spoluobčanov svojich ešte doteraz k uvedomeniu nedošlých. Tu otvára sa nám veľké nádejné pole k činnosti i nevyvážiteľná studnica našej sily i slobody; dbajme, aby nám nebola pokalená.

Duch svätý, ktorého zoslanie práve svätíme, nech naplní láskou, mierumilovnosťou, svornosťou, vytrvalosťou a pracovitosťou všetkých slovenskému národu verných synov!