ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[436]Od porád ministerských, odbývaných v Prahe, zdá sa, že počala akcia vlády v rozličných odvetviach. Aspoň odhaľovania poloúradného W. Ap. zdajú sa na to poukazovať.

Najsamprv bolo v ňom vyjavenie vládnych zámyslov strany upravenia vnútorných štátoprávnych pomerov.

Nato nasledoval obežník Beustov na zástupcov Rakúska pri zahraničných dvoroch, o nastúpení jeho v správe ministerstva zahraničných záležitostí.

Hneď k nemu družil sa program ministerstva vojny o obnove v správe vojenstva a zamýšľaných reformách, a zavedení sústavy všeobecnej obrany.

I finančné ministerstvo nezostalo pozadu, lež tiež zo svojho stanoviska prehovorilo o finančných biedach a nerestiach.

A koluje povesť, že ešte aj ministerstvo obchodných záležitostí nasledovať bude príklad kolegov svojich.

Vládnych programov by bolo teda dosť, a tak nateraz niet príčiny obviňovať ministerstvo z utajovania zámerov svojich.

My nemienime pojednávať obšírne a pojedine o týchto programoch, a tak zdá sa nám, že ešte nie sú veľmi blízke uskutočnenia. Predsa ale spomenúť chceme, že všetky tieto programy viac-menej stretli sa s odporom.

Menovite a hlavne ale tie, ktoré dotýkajú sa vnútorného usporiadania, a potom zahraničia.

Pri otázke vnútorného usporiadania pozorovať dualistický smer, a časopisy blízko stojace ku smerodajným kruhom netaja ani zámer tento a pripisujú prevážnosť jeho hlavne vplyvu nového ministra zahraničných záležitostí pána Beusta.

Veď „Debatte“, ktorá od počiatku svojho jestvovania vždy horlila za dualizmus, zrovna vyslovuje, že vstúpením Beustovým do ministerstva, našla podporu tá strana, ktorá si želá vyrovnanie na základe dualizmu.

A Wr. Ap.^[437] v obšírnom článku zjavne uznáva, že pre neuhorské krajiny nemôže sa opustiť zásada spoločného zákonodarstva, teda asi užšia dŕžavná rada pre tieto krajiny má byť zriadená.

Keď aj dobre známe, že od napísania programu až do uskutočnenia jeho ďaleká býva cesta, predsa zdá sa nám, že je toto nie tá pravá, ktorá by viedla k želanému cieľu.

Niektoré časopisy hovoria, že ten článok Wr. Ap. bol hlavne preto ujavnený, aby Deákovej stránke, ktorá, ako známo, hrozila ustúpiť z dejiska a v časopise svojom sa horko a ťažko žalovala na nedostatok podpory zo stránky vlády, aby reku tejto stránke vláda podala pomocnú ruku. A vskutku nechybuje aj na hlasoch, ktoré dotvrdzujúc priaznivý účinok toho článku hovoria, že veru stránka táto opäť strojí sa na činné dejstvovanie a poistenie svojho vodcovstva.

A keď aj dopustíme a uveríme v tento priaznivý účinok spomenutého článku, predsa jestvujú mnohé veci, ktoré ho nedopúšťajú schvaľovať.

V Uhorsku jedná sa teda o podporu a získanie jednej stránky von z Uhorska, ale ten článok nie stránky ale celé národy vyvolal proti sebe a povzbudil ich odpor.

Možné je síce, že ministerstvo si viacej váži získanie a podporovanie stránky deákovskej než odpor národa českého, chorvátskeho, slovinského atď., ale ťažko je dopustiť, že by tie vážky platili aj na skutočnosť pomerov.

Veď to známe, že bývalá dŕžavná rada padla hlavne odporom Čechov, a už toto dokazuje, že ľahšie je vystaviť zásadu dualizmu, než ju previesť a uskutočniť, a menovite vtedy, keď Česi, dobre uvažujúc vec, prišli k tomu pravému náhľadu, že dualizmus smeruje predovšetkým proti nim, proti ich národnému životu a jestvovaniu.

Pruské časopisy spočiatku veľmi nepriaznivo posudzovali menovanie Beustovo^[438] za ministra. Teraz upustili už od svojho odporu. Prečo, to my neznáme, zdá sa nám ale byť toho príčinou to, že Beusta držia za rozhodného zástupcu zásady dualistickej v Rakúsku. A zásada táto nielenže nemá hrozivosti žiadnej proti pruským zámerom, ale zdá sa byť priaznivou ich záujmom.

Avšak dopusťme, že podarí sa prevedenie dualizmu, hoci pri známom odpore Čechov a aj iných z tamtej strany Litavy, z tejto ale pri odpore Chorvátov a takže iných, nemožno veriť v jeho bezvýnimočné uskutočnenie, dopusťme, reku, že podarí sa jeho prevedenie. Či tým docieli sa stále a trváce usporiadanie vnútorných pomerov? Možno sa nachodia, ktorí to veria, ale väčšina je vždy, ktorá nezná tomuto domyslu venovať svoju úplnú dôveru. Čo tým ťažšie je, keď vidíme ten tuhý odpor zo strany práve tých, v ktorých záujme zamýšľa sa prevedenie dualizmu. Kto to neverí, nech číta Hon, a presvedčí sa, že tomuto a za ním stojacim nepostačuje ani uskutočnenie dualizmu toho, o ktorom hovorilo Wr. Ap.

Všetko poukazuje na to, že stojíme pred novým pokusom, o ktorom nemožno s istotou povedať, že vypadne v prospech dŕžavy a túto tvoriacich kráľovstiev a krajín s ich mnohopočetnými národmi.

Nechceme vynášať o ňom súd, veď 19. november nie je už ďaleko, a s 19. novembrom zhromaždia sa, ako známo, všetky krajinské snemy, predovšetkým ale snem uhorský, ktorý v prvom rade povolaný je vysloviť sa o tomto pokuse.

Keby sme z časopiseckých úvah maďarských uzatvárať chceli na držanie sa samého snemu, nebolo by nám ťažko popredku vysloviť aj výsledok, pravdepodobný jeho rokovaniu. Avšak upúšťame od toho už aj preto, lebo známe, že u našich politikov menia sa často náhľady, a zo skúsenosti poznáme, že stránky, v tuhom odpore ináč stojace, požičanými si vzájomne hlasmi dopomáhajú si k víťazstvu.

My aspoň nevidíme príčiny, prečo nemohlo by sa opakovať roku 1866 to, čo podľa Pesti Naplóa stalo sa už roku 1861, keď, ako známo, týmto manévrom menšina deákovská zvíťazila nad väčšinou strany uzavretia!

A týmto spôsobom veľmi ľahko zničiť dajú sa všetky kombinácie a predpokladania!

Jedno je, čo si my, a nielen my, ale všetky národy želajú, aby už raz koniec bol tým rozličným sporom a tým pokusom, aby raz už usporiadané boli tie naše pomery, lebo pri tejto rozorvanosti nielen ústava a ústavná sloboda trpí ujmu, ale aj dobrobyt, osveta a vzdelanosť keď aj nejde na skazu, ale neúrodným a umŕtvujúcim úhorom leží. A to sú straty, ktoré len dlhovekým namáhaním vynahradiť možno. A pomery naše nie sú také, žeby zabezpečovali nám dobu viacročného zotavovania; menovite keď obzrieme sa na hrozivé zbrojenie všetkých európskych mocností, tak opravdu neznáme s určitosťou povedať, čo donesie najbližší deň.