ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[439]Nuž, teda rozbehol sa už aj pán M. Jókai^[440] a napísal program. Veru dávno to od neho očakávali, keď aj nie priatelia a prívrženci, ale iste protivníci a odporníci jeho.

A je vám to za program! Ten už nazvať len možno remekmunka, a či radšej munkaremekom.^[441] Čo len živé chcete, máte v ňom, a niet toho na tomto svete, čo by z toho programu nedalo sa brániť alebo zatratiť. On obsahuje všetko, spomína všetko, uvažuje všetko; a keď bližšie prizriete sa mu, presvedčíte sa dokonale, že to „všetko“, o ktorom dosiaľ hovorili sme, stopí sa v menej, než je malilinké „nič“.

A to vyviesť, tak ako to vyviedol pán Jókai vo svojom programe, na to len treba hrozne veľkú dosis geniálnosti. Iný smrteľník, vystavujúc svoj program, povedal by asi takto: Toto je cieľ môj a tento cieľ mienim dosiahnuť týmito a týmito prostriedkami. A aby som ten cieľ dosiahnuť a tie prostriedky upotrebiť mohol, teda nastúpim takúto cestu. Kto súhlasí so mnou, nech pridá sa ku mne a spojenými silami dôjdeme ku cieľu, ktorý je nielen náš, ale celého Uhorska.

Pravda, takto asi by urobil bol obyčajný smrteľník. M. Jókai ale nie je obyčajným človekom, tak ako aj orgán jeho nie je obyčajným časopisom, a keď takto všade s neobyčajnosťami do diela máme, teda neomylne prídeme k výsledku, že takíto neobyčajní aj len neobyčajné spôsoby a cesty volia, o ktorých sa iným ani nesnívalo.

Ujavnili ste v predošlom čísle ten neobyčajný Jókaiov program.^[442] Ja som presvedčený o tom, že ktokoľvek ho prečítal, presvedčil sa na prvý pohľad o jeho neobyčajnosti.

Rozoberať ho nenačim, ba takmer ani nemožno. Vystúpiť proti nemu sa nedá, niet toho spôsobu ho vyvrátiť, tak obratne a tak geniálne je vystavený. Čokoľvek obsahuje, je číročistá teória, je krok za krokom udávanie čiastok tých cieľov, po ktorých všetky stránky túžia, ktoré dosiahnuť sa namáhajú, teda v tomto ohľade vzorom dôkladnosti. A predsa ako program, už či jednotlivcov lebo celej politickej stránky, nemá vonkoncom žiadnej ceny. Divíte sa tomu? To je tak, ináč nemáte.

Veď teraz nejedná sa o vystavenie konečného cieľa; ten je už dávno ustálený a určený. Z jednej strany je to zabezpečenie jestvovania a mohutného postavenia dŕžavy; druhá strana stará sa o zabezpečenie samostatnosti a neodvislosti Uhorska, vždy v spojení s celou dŕžavou.

A oboje žiada sa preto, aby národom, tak obývajúcim Uhorsko ako aj ostatným, v Rakúsku dobre bolo, aspoň na každý prípad lepšie než dosiaľ.

Teda nie o tento cieľ je otázka, ale o prostriedkoch, o spôsoboch, ktorými ho dosiahnuť.

Nemci myslia, že jediná, k spásonosnému výsledku vedúca cesta je pomocou centralizmu prevádzaná germanizácia všetkých nenemeckých národov. A Nemci majú natoľko pravdu, že keby v Rakúsku nebolo viac národov, ako sú, ale len jeden jediný, ako ho niet, tak snadnejšia by bola i politika, i správa, i všetko. A keďže v terajšej dobe vyvodí zásada národnosti, teda jediná národnosť vyznačovala by aj spoločnú cestu, a tá cesta podľa dômyslu centralistických Nemcov neomylne viedla by tento, pomocou germanizácie v jednotu národnosti zmenený národ keď aj nie do severonemeckého Bundu, lebo tam Prusko vyvodí nateraz, ale neomylne do toho druhého, ešte len utvoriť a zriadiť sa majúceho juhonemeckého Bundu.

Nuž ale osud tak chcel, že tá „jednota národnosti“ dokázala sa byť nemožnou, preto aj tento zámer centralistov je nemožný, teda o tom nehovoríme.

Nový minister pre zahraničné záležitosti pán barón Beust, ako časopisy o ňom píšu, myslí zase, že ten všeobecný cieľ, t. j. jestvovanie dŕžavy a blaho obývajúcich ju národov, docieliť možno umenšením počtu tých rozličných, v Rakúsku jestvujúcich národností. Keďže ale to prirodzeným alebo násilným spôsobom vo veku tom, v ktorom je idea národnosti smerodajnou zásadou, docieliť sa nedá, teda priznáva sa k teórii novej, robiac podľa nej rozdiel politických a nepolitických národov. A teória táto viedla ho k tomu výsledku, že podľa nej len tri politické národy jestvujú v Rakúsku, a to nemecký, maďarský a poľský. Tie ostatné nie sú politické a dôsledne v otázkach politických podľa náhľadu pána ministra neprídu ani do úvahy.

Ľutujeme, že neznáme, ktoré sú to známky alebo prednosti, ktoré istý národ oprávňujú k výsosti politického národa, a ktorých nedostatok iným zatvára bránu ku tejto, teraz smer dostať majúcej výsosti.

No Uhorsko bolo ústavnou krajinou a tu vyvinul sa aj politický život; i Poliaci kedysi so svojim „nie pozvalam“ vývodili v snemoch a snemíkoch; ale ten tretí národ, o tom, veru, praničoho neznáme, čo by v politickom ohľade dávalo mu nejakú prednosť pred českým atď. národom.

Lež darmo je, podľa teórie Beustovej sú len tri politické národy. Nepúšťame sa do ďalšieho rozoberania tejto teórie, prax a skutočný život rozoberie ju tak, ako načim i bez nášho pričinenia. My sme tu len to dokázať chceli, že pán barón Beust pomocou tejto teórie docieliť mieni ten všeobecný, častejšie spomenutý cieľ.

Ešte sú aj iné cesty a prostriedky vyznačené, ktorými rozličné stránky dôjsť chcú k tomu cieľu. Aby som ale všetky spomínať nemusel, spomeniem len jeden ešte a potom sa vrátim zase k programu Jókaiovmu.

Sú ľudia v Rakúsku, ktorí opovažujú sa navzdor teórii o troch politických národoch tvrdiť, že koľko národov genetických, toľko národov politických, a tak že všetky tieto národy ako toľkých faktorov považovať načim k dosiahnutiu spoločného cieľa, či sú oni v očiach kohosi historickými alebo nehistorickými, či majú v radoch svojich mohutnú šľachtu i bohaté meštianstvo, i poctivé roľníctvo, lebo nemajú; a ľudia títo myslia, že spoluúčinkovaním všetkých týchto činiteľov jedine možné je vyrovnanie v Rakúsku, a tak zabezpečenie jeho trvácnosti a spolu i vývinu a rozkvetu národov.

Že ku týmto tu spomenutým náhľadom nepatrí Jókai ani k jednému, opovážil by som sa tvrdiť takto naoko, ale pomocou jeho programu, už to nie som vstave doviesť, lebo tento neoznačujúc žiadnu cestu, žiaden spôsob, ktorým tie svoje hlavné zámery dosiahnuť chce, ponecháva otvorenú cestu politickej obrazotvornosti do jeho individuálneho zmýšľania nezasväteného čitateľa.

Zo všetkého teda zrejmé je len to jedno, že všetci tí, ktorí mysleli z programu M. Jókaia dozvedieť sa o zámeroch jeho a cestách, ktorými tie zámery docieliť chce, nezvedeli nič, a tak sú vzhľadom na to v tej istej neistote, v ktorej boli doteraz.

Nuž ale čo to škodí? Zjavná mienka aspoň už dosiaľ utvorila si pojem o tom, na čom stojí a akými cestami chce uskutočniť a previesť zámery svoje Jókai, a mlčanie jeho dosvedčuje len to, že tá zjavná mienka nezmýlila sa v predpokladaní svojom.

A trebárs, ako sa vôbec myslí, stránka tá, ktorej uznaný orgán spravuje M. Jókai, onedlho prejať má vodcovstvo politického hýbania v Uhorsku, menovite aj na sneme už na pondelok zhromaždiť sa majúcom, tak predsa nestratíme dôveru vo Všemohúceho a veríme pevne, že on pred všetkými pohromami zachráni i našu vlasť Uhorsko, i celú dŕžavu Rakúsko a dá dožiť národom mocnárstva tohoto lepšie, krajšie dni, než boli tie, ktoré dosiaľ pri vývodení tých „politických národov“ zažívali; a pevne veríme, že svitne deň, v ktorý ústavná sloboda a rovnoprávnosť nebude viac len výsadou pojediných politických, vyvolených národov, ale navzdor teórii o troch politických národoch stane sa majetkom všeobecným všetkých, územia Rakúska obývajúcich národov. A deň ten bude potom aj najlepším rukojemstvom trvácnosti, sily a mohutnosti Austrie, a spolu i dňom zabezpečujúcim vývin a rozkvet jej národov.

A v tom ohľade ani puntíka nezmení čo by ešte omnoho umelejšie zostavený program M. Jókaia!