ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[528]„Haličský snem zavrhol síce návrh Smolkov,^[529] prijal ale navzdor napomínaniu a hrozbám, protirečeniu a námietkam námestníka grófa Goluchowského^[530] návrhy odboja ohľadom adresy a rezolúcie, v ktorej, ako známo, udané sú želania tohoto snemu o postavení Haliče vzhľadom na Cislajtániu!“

„Cesta Ich Veličenstiev, určená na deň 26. septembra do Krakova a Ľvova, následkom rozhodnutia najvyššieho je odročená.“

„Predseda ministerstva cislajtánskeho, knieža Carlos Auersperg, žiadal o prepustenie svoje z úradu, a obdržal ho. Rozpráva sa, že i iní ministri odstúpia. Dočasne predsedníctvo vedie gróf Taaffe.“

„Postavenie grófa Goluchowského je otrasené, sotva sa udrží, čo námestníka menujú p. p. m. b. Gablenza.“

Tieto zprávy doniesol ďalekopis z Ľvova a Viedne.

A z nich dozvedáme sa, že snem haličský najnovším uzavretím svojím podporil od dávnejšej doby neúnavne trvajúcu a častým výbuchom hroziacu krízu cislajtánskych pomerov. Pravda, z týchto ďalekopisných zpráv neznať ešte určite, či táto kríza už teraz v celej svojej sile vystúpi; to ale isté je, že uzavretím snemu haličského posotená je napred veľmi značne.

Snem haličský, trebárs uznával a i dosiaľ ešte uznáva oprávnenosť cislajtánskeho Reichsratu, preto i previedol doplňovacie voľby do neho, predsa postavil sa rozhodnutím svojím do radov opozície a tým nielenže zosilnil túto opozíciu, ale i dokázal oprávnenosť jej, a to tým viac, že zástupcovia haličského snemu, alebo „delegáti“, ako sa sami nazývajú, brali účasť v zasadaniach Reichsratu, keď tento rokoval a uzavieral tie zákony, ktoré v Cislajtánii pod menom „decembrovej ústavy“ platnosť by mal mať.

Keď haličský snem teraz väčšinou hlasov prijal rezolúciu, smerujúcu zrovna proti tejto ústave, tým dezavoval najprv svojich vyslaných zástupcov, zúčastnivších sa v ríšskej rade, a potom odoprel uznanie tejto, spoluúčinkovaním jeho uzavretej ústave. Sám ale zastal medzi tých faktorov politických v Cislajtánii, ktorí tvoria odpor proti decembrovke.^[531] Sú to takmer všetci cislajtánski Slovania a nemecký národ v Tirolsku.

A takýmto činom najväčšie krajiny Cislajtánie stoja v odpore s ústavou decembrovou. Väčšina, prevažná väčšina obyvateľstva ozvala sa proti nej. To je veľavýznamný moment, ktorý nijako ignorovať alebo málo ceniť nemožno. Významnosť jeho neutrpí ani najmenšej ujmy votovanými adresami dôvery na snemíkoch — sliezskom, dolnorakúskom atď. Keby v Cislajtánii rozhodovala, ako to v ústavných krajinách obyčaj, väčšina, už dosiaľ rozhodnutý by bol osud tých zákonov, ktoré menujú sa decembrovou ústavou. Tam ale to ináč. Tam nemecká menšina vyvodí nad ohromnou väčšinou slovanskou. A my presvedčení sme, že táto nemecká menšina, majúca práve teraz všetku moc vo svojich rukách, použije všetky možné prostriedky, aby poistila sebe trvácnosť tejto moci a zabezpečila ústavu, ktorá jej „neodškriepne poskytuje výhody“, aké jej podľa práva a spravodlivosti nepatria.

A práve preto, že takéto postupovanie menšiny nemeckej je pravdepodobné, pripravení sme na udalosti, ktoré obyčajné sú u menšín, nechcejúcich popustiť neprináležajúcu im moc, udalosti, ktoré nie veľmi budú súhlasiť so zásadami ústavnej slobody. Znaky toho už i dosiaľ zjavovali sa mnohonásobne v Čechách i na Morave, a zatvárajúc zo surových a zlostiplných hrozieb viedenských časopisov, bezpochyby zjavia sa onedlho i v Haliči.

Lenže náš „obmedzený poddanský“ rozum hovorí nám, že takýto nenormálny, ba neprirodzený stav dlho trvať nemôže, ba nesmie, ak sama podstata, t. j. monarchia nemá utrpieť ujmy.

Túto ale obetovať pre výhody jednej, a to ešte v značnej menšine súcej stránky, to nemôže ležať v intenciách žiadneho rozumného a obozretného štátnika, trebárs by ako prevažovalo jeho vrelé srdce ku tejže stránke.

Neznáme ešte, aký politický význam má odstúpenie kniežaťa Auersperga z predsedníctva cislajtánskeho ministerstva. Za príčinu udáva sa porúchaný stav zdravia jeho. A možno je tak vskutku. Ale keď táto výhovorka už až príliš zovšeobecnela pri odstupujúcich ministroch, niet divu, že málokto verí v ňu, a všeobecný dômysel panuje, že tu neomylne budú i politické pohnútky hrať nie najmenšiu úlohu.

Nech je tomu ale, ako chce, a my úfame, že táto vec nebude dlho tajnosťou, ale objasnenie dôjde onedlho, toľko avšak povedať môžeme, že nápadné je, že demisia Auerspergova spadla do doby práve terajšej. A že porúchaný stav jeho zdravia pohol ho práve a práve teraz prosiť o prepustenie, to je aspoň veľmi podivné. Zprávy o odstúpení i iných ministrov ponechávame schválne stranou.

Udalosti cislajtánske, ako ony dnes pred nami ležia, dokazujú znovu tú, mnohými a mnoho ráz i v našom časopise dosvedčenú pravdu, že zriadenie a zosilnenie monarchie rakúsko-uhorskej nijako previesť nemožno vyplnením túžob len jedného, lebo snáď dvoch faktorov, ale že tu mal dosiahnutý byť cieľ zriadenia, upevnenia a zostálenia vnútorných pomerov, a tým mohutného postavenia navonok, neodbytne paktovať treba so všetkými činiteľmi, a to nielen s tými, ktorí odvolávajú sa na svoje pergameny, ale so všetkými vôbec, lebo všetkých najlepšie historické práva záležia v tom, že sú tu; a tu rozumieme čo činiteľov bez rozdielu všetky austrijsko-uhorské národy.

K čomu vedie teória alebo fikcia o jednom národe v Cislajtánii a druhom v Translajtánii, to najlepšie ukazuje terajší stav vecí v Cislajtánii.

Pri vyrovnaní roku 1867 teória táto bola smerodajná a na jej základe paktované len s Nemci a Maďari. Na základe tejže teórie utvorená decembrová ústava; a sotva minulo deväť mesiacov od jej utvorenia, kamže došli veci?

V Čechách i na Morave tak dobre, akoby obmedzené, ba zrušené boli podstatné ustanovenia tejto ústavy, lebo na nich základ majúce práva sú mocou úradnou hatané. Ministerstvo cislajtánske vidiac, že tie ním a jeho vplyvom utvorené zákony len tým, že priznávajú práva opozícii, hrozia mu nebezpečenstvom, prinútené je upierať platnosť vlastným svojim deťom; prinútené je zrušovať alebo neprevádzať ním samým utvorené zákony, bojac sa, že by nimi daný bol väčšine do rúk zbroj, ktorý by proti nemu použiť mohla. Ale právo a sloboda ústavná každému musí byť rovná. V Cislajtánii to nejde, ako vidíme z toho, čo robí sa na Vltave.

A to je následok toho, že tam nie všetci, ale len niektorí činitelia zúčastnili sa na diele a tak dielo jednostranné zosnovali, ktoré u väčšiny stretlo sa s odporom.

Takýmto spôsobom nemožno očakávať, že by vnútorné pomery ustálené a zriadené byť mohli. A že tým ochromuje sa sila a mohutnosť samej monarchie, to neverím, že by niekto upierať mohol.

Austria, alebo, ako sa teraz menuje, Rakúsko-uhorská monarchia, tento súhrn mnohých národov, už samým postavením svojím odkázaný je účtovať so všetkými tými národmi, a to tak, aby základ jeho účtovania nebol jednostranný, ale rovnoprávny, neposkytoval jednej lebo dvom snáď stránkam „neodškriepne výhody“ s „neodškriepnou krivdou“ a ujmou ostatných, ale všetkým meral rovnou mierou, lebo keď sú rovné bremená, musia byť i rovné práva. Tak udrží sa rovnováha, tak docieli sa všeobecné uspokojenie, vyrovnanie sporov.

Kto túto pravdu lebo nezná, alebo znať nechce, ten môže byť čímkoľvek, ale jakživ nebude a ani nemôže byť dobrým štátnikom, povolaným spravovať osudy Austrie.