ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[443]Keď riadky tieto čítať budú na Slovensku, uhorsko-krajinský snem bude už zhromaždený v Pešti, zvolaný súc na deň 19. t. m. ku ďalším ústavným prácam.

Trebárs teda nie je už ďaleká doba dovtedy, kým tento snem skutkom dokáže, či želané vyrovnanie štátoprávnych, od dávneho času na veľkú škodu tak našej vlasti uhorskej a ju obývajúcich národov, ako aj celej dŕžavy, a hlavne na veľkú škodu ústavného života závislých štátoprávnych pomerov sa uskutoční, alebo zase sám Pán Boh zná, nakedy odročené bude; predsa za potrebné držím pred samým zhromaždením tohoto tak vážneho snemu niekoľko slov prehovoriť o stave o rozpoložení vecí, ako oni zjavujú sa duchu môjmu.

Onedlho bude tomu rok, že snem zvolaný bol k tomu istému dielu, ku ktorému teraz zase prichytiť sa má, a za celý ten dlhý rok, vzdor mnohým rokovaniam a vyjednávaniam, vzdor veľkým nádejam a sľubom, nielenže nepozorujeme ani najmenšieho kroku napred k docieleniu vyrovnania, ba práve, ak z časopiseckých hlasov zatvárať voľno na pravdivý stav situácie, utajiť sa nedajú mnohé zjavy, ktoré dokazujú odďaľovanie sa od vytknutého cieľa.

I roku 1860 všeobecné rozjarenie zaujalo mysle obyvateľstva uhorského, a koryfeji vývodivší, veriac v bezodkladné uskutočnenie želaní svojich, vidiac navracať sa priaznivé a mnohé výhody im a ich zámerom poskytovavšie doby z nechválne pamätných rokov 1848/49, zabúdali na všetku slušnosť, opatrnosť, ba aj na spravodlivosť, násilne zrúcali všetky vtedy panovavšie pomery, na ich miesto zavedúc samý nešvár a zmätok, priaznivý len tým, ktorí radi lovievajú v kalných vodách, a tých je u nás nie malý počet, záhubný ale tak všeobecnosti a celku, ako aj jeho čiastkam.

A výsledok tohoto pokračovania bol ten, ktorý vystať ani nemohol, ak sa nemali rozorvať a roztrhať všetky zväzky, a nastúpiť rozpadnutie, zavedenie všetkému ústavnému životu i ústavnej slobode koniec urobivšieho výnimočného stavu, ktorý výnimočný stav, ako je to každému dobre známe, premenil sa v provizórium, a toto zase priebehom času v nové vydanie toho istého provizória.

Na veľké nadšenie z roku 1860 nasledovalo chladné vytriezvenie.

Avšak s priebehom časov premenili sa obstojateľstvá a na tichom, pod bedlivou strážou provizória postavenom mori zjavného života začali sa pozdvihovať nové luny toho starého rozjarenia a rozohnali sa hnať loď štátnu v rozbujnelosti svojej, namiesto pokoj, bezpečnosť a istotu poskytujúceho prístavu, do vzteklých prúdov, plných záhubou hroziacich skalín a balvanov.

Lež skúsenosti z roku 1860 a 1861 prekazili opätovanie vtedajších udalostí, a pri podržaní, podľa vlastných požiadaviek veslo vedúcich, pristrihnutého a usporiadaného dočasného stavu, pri prevedení spôsobného správneho ústroja, uskutočnili sa voľby vyslancov snemových a zhromaždil spolu aj snem.

Ináč o ústavnosti a ústavnom živote nikde ničoho nechyrovať; ten prinútený a odkázaný je čakať na riešenie a usporiadanie štátoprávnych pomerov, dovtedy preň niet výhľadu na možnosť dejstvovania.

Všetko teda závisí od výsledku snemu.

Dnes s istotou o tom výsledku hovoriť je vec nemožná; ale dosiaľ nepozoroval som ani len jedného hlasu, ktorý by snemu prajný výsledok sľuboval.

Snem krajinský vyslovil požiadavky svoje v dvoch adresách predošlého zasadania;^[444] vláda na prvú odpovedala kráľovským reskriptom,^[445] ktorý reskript pohol snem k zaslaniu tej druhej adresy; a keď pri zahájení snemu a i pred týmto minulého roku zdalo sa panovať dosť priaznivé porozumenie medzi vládou a stránkami politickými maďarského národa, po zaslaní spomenutého už reskriptu zmenilo sa to veľmi a priepasť, oddeľujúca ponímanie vlády od náhľadov snemovníkov, rozširovala sa ustavične, až naposledy u týchto posledných prevládal ten náhľad, že túto medzeru vyrovnať nemožno, a Pesti Napló zrovna obviňoval vládu, že len ona zapríčinila tieto neblahé pomery, a to tým, že jeho stránke nešla poruke a pri snemovom rokovaní nepodporovala ju naplňovaním ňou vystavených požiadaviek tak výdatne, ako pri voľbách vyslancov. A túto obžalobu, či základnú lebo nezákladnú, do toho nás nič, bo do zákulisných pomerov maďarských stránok nechceme sa púšťať, dosť je na tom, že túto obžalobu proti vláde vyslovil ten istý časopis, ktorý vyhlasuje, že je to podozrievanie jeho stránky hovoriť o nej, akoby ona podporovala vládu, alebo totožná bola so stránkou majláthovskou; a i táto okolnosť veľmi dobre charakterizuje naše politické stránky, ktoré keď aj žiadajú, ba ukazujú sa, akoby nároky mali na podporu vlády, osvedčujú sa spolu, že im ani len na myseľ nepadne podporovať navzájom túto vládu, ba aj len myslieť niečo podobného o sebe držia za obrazenie svojej cti.

Stránka teda tá, ktorá dosiaľ vývodila na sneme, tak nazvaná deákovská, uznáva sama, že veľmi veľká vzdialenosť panuje medzi jej politickými túžbami, snahami a zámermi, a medzi náhľadmi a zámermi vlády. Ona sa vyslovila, že nemá nádeje v prospech veci.

O tej druhej veľkej stránke nášho snemu, ktorú ináč aj ľavou stránkou, alebo stránkou uzavretia na pamiatku snemu 1861, a tu i tu honistami, podľa jej politického orgánu „Honu“ nazývať zvykli, netreba mi ani hovoriť, bo však to je prirodzená vec, že keď deákovská stránka ďaleká je od náhľadov vlády, táto ešte vzdialenejšia byť musí. A keď teda deákovská stránka nemá mnoho nádeje v zdar vyrovnania, táto ho ešte menej bude mať.

Poloúradné a úradným a vládnym cieľom slúžiace časopisy netaja takže pesimizmus svoj, a ktoré aj namáhajú sa ho ukryť, robia to tak, že on predsa vyzerá ako klinec z mechu.

Toto všetko poukazovalo by teda na nezdar. Keďže ale, podľa časopiseckých zpráv, od vstúpenia pána Beusta do ministerstva náhľady maďarských stránok v ministerstve priaznivý obrat získali, preto v kruhoch vládnych zdá sa panovať nádeja na vydarenie sa vyrovnania. Obrat tento vraj i u deákovcov povzbudil nové nádeje.

Ak je ale pravda, čo píšu z Viedne o obsahu kráľovského, na zahájenie uhorského snemu určeného reskriptu, a ak je pravda, menovite čo píše Presse o obsahu jeho, že totiž štátny dlh za nerozdielny, všetky finančné, vojenské, zahraničné záležitosti, ako aj sústava daňová za „spoločné záležitosti“ označené budú, tak veľmi pochybujem, že by sa tie nádeje dožili pri terajšom sneme krajinskom uskutočnenia svojho, trebárs aj, ako čítame v časopisných zprávach, vláda preto odstúpila od stanoviska, vysloveného v kráľovskom reskripte z 3. marca t. r., od požiadavky predbežnej, oživotvorenie zákonov z roku 1848 predchodiť majúcej ich revízie, od označenia októbrového diplomu za základ vyrovnania.

Ako som už spomenul, všeobecná mienka kloní sa k náhľadu nevydarenia želaného vyrovnania, a sú ľudia, ktorí namáhajú sa už teraz vynájsť kohosi, na koho by príčinu nezdaru tohoto uvaliť mohli, kohosi, ktorý by nezahrňoval sa ani v pojem „uhorskej vlády“, ani ale neprináležal ku žiadnej maďarsko-snemovej stránke. A ten „ktosi“ nemá nikto inší byť než „nemaďarské národy“, a menovite rovnoprávnosť národnú želajúci si národovci. Títo teda ponesú vinu nezdareného vyrovnania štátoprávnych pomerov bezpochyby preto, že po zavedení terajšieho dočasného stavu v krajine nielen nedostali sa k žiadnym smerodajným úradom, ba tieto videli svojimi a národov svojich odporníkmi obsadené a zaujaté, ale i z podriadených úradov vystúpiť museli navzdor dokázanej spôsobnosti a spoľahlivosti svojej preto, aby urobili miesta povoľnejším nástrojom, ktorých pred voľbami vyslancov suspendovali už i preto, že by boli mohli snáď niečo dejstvovať v prospech národných kandidátov;^[446] národovci títo, proti ktorým sa vyslovenou zásadou „minden áron buktatni“ vystupovalo, a s napnutím a upotrebením všetkých možných mravných i nemravných, slušných i neslušných, dovolených i nedovolených prostriedkov prekazilo sa ich zúčastnenie na súdejstvovaní pri riešení štátoprávnych pomerov, títo národovci ponesú vinu toho a zodpovední budú, ak maďarské snemové stránky neprivolia na to, čo požadovať bude vláda, alebo ak táto ostrihajúc doterajšie, pevne na zabezpečenie jednoty, celistvosti a mohutného postavenia dŕžavy smerujúce zásady svoje, neskloní sa a neprivolí bezvýnimočne požiadavkám maďarským.

Keďže ale národovci, menovite slovenskí, sústavne vytvorení sú zo súdejstvovania v tejto záležitosti a prispením mohutných a smerodajných činiteľov, ktorým jednalo sa o zostavenie uhorského snemu výlučne z maďarských živlov, vylúčení sú z vplývania na riešenie štátoprávnych pomerov na terajšom sneme, preto ako neosobujeme si žiadne nároky na slávu a bobkové vence zdareného vyrovnania, tak ohradzujeme sa aj proti každému pripisovaniu nám viny nezdareného sa toho, nevieme koľkého už pokusu, a robíme to preto pred samým snemom, aby ohradenie toto nenapadlo snáď niekomu potom pripisovať len priebehu samého snemovania.

Kto zúčastňuje sa činne v práci, spravodlivé je, aby nehrozil sa aj následkov diela svojho, a keď osobuje si výlučné nároky na uznanlivosť na prípad vydarenia, nech neostýcha sa aj niesť zodpovednosť za nevydarenie. Tak konať sluší mužom!