ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[322]

Dôstojný pane!

Tohoto roku som sa k Vám ešte neprihlásil. Dnes posielam svojim deťom balík, nuž aby bol o niekoľko gramov ťažší, chcem k nemu pripojiť i lístok pre Vás.

Prichádzam síce trošku neskoro, nuž ale predsa privolávam dôstojnosti Vašej z hlbín srdca: Boh pomáhaj Vám i tohoto roku!

Mnoho mrzutostí mal som so Salvom. Zdá sa mi, že bol som Vám zdelil, čo malo byť s „Obzorom“.^[323] Ešte v nov. zdelil mi, že „Obzor“ nebude vydávať, bárs vraj nesie najmenej 600 — 700 čistého osohu. Ale ak vraj chcem, môžem ho sám vydávať, len si vymienil tlačenie, číslo za 96 zl. (sú v tom i marky^[324] zarátané). Radil som sa s priateľmi a tí všetci nástojili, aby som návrh jeho prijal. Ba dr. Markovič chcel dať i náklad i meno red., ja som však mal ostať „hl. spolupracovníkom“ a všetok čistý osoh mal byť môj. Nuž pristal som a oznámil Salvovi začiatkom dec. (asi 10-ho), že Obzor budeme ďalej my vydávať, len aby poslal knihu odberateľov, ktorú mi tiež bol ponúkol. Ale náš S. neodpovedal. Zostavil som mu ešte riadne 12. číslo i obsah celého ročníku, písal som mu po trikrát, čo neodpovedá, ale on mlčal. Nuž myslel som, že „O“ bude ďalej vychádzať, ako dosiaľ, lebo hneď v prvom liste spomenul som, že keď sa bude „O“ ďalej vydávať, a nebude druhého pracovníka, neopustím ho. Nuž bol som presvedčený, že v 12. čísle oznámi ďalšie jeho vychádzanie. Tu ale S. čo oznámil? Mňa to pichlo. Vtedy písal som mu, žiadajúc svoj honorár, ktorý robil asi 500 zl., lebo keď niesol „O“ úžitok (a veru vždy niesol; — to, čo píše v „Slov. l.“, nenie pravda, lebo mal 1800 stálych odberateľov), teda slušnosť kázala, aby ten, kto za 7 rokov trápil sa, bol aspoň koľko-toľko za prácu odmenený. A keď aj dr. Štefanovič^[325] naňho udrel, teda v prvom týždni januára poslal mi 50 zl. v sprievode týchto slov: „Nehnevaj sa! Od dnešku každý týždeň dostaneš 50 zl., dokiaľ nebudeme vyrovnaní.“ Na druhý týždeň, zdá sa mi, 10. jan., došlo druhých 50 zl., ale tu i lichotivý list s prosbou, aby som „O“ ďalej redigoval, lebo vraj za tých 10 — 12 dní došlo mu zo všetkých strán kopa listov, kde prosia, aby „O“ neprestal vychádzať. Ja dostal som vyše 30.^[326] Nuž čo som mal robiť? Mravne prinútený som bol poddať sa. V Slov. l. potom oznámil ďalšie vydávanie. Ja hneď písal som o dopisy a iné príspevky; konečne jedno-druhé došlo, a včera poslal som do tlačiarne už posledné rukopisy, tak že do 2. febr. môžeme mať číslo v rukách. Ja teda ďalej pracujem, ale S. ďalší honorár neposiela. Vyzvaný som bol i z Martina, abych stal sa „hlavným spol.“ nového hosp. časopisu,^[327] ale vtedy mal už moje slovo Salva. Nuž hľa, koľko mal som od N. roku mrzutostí!

Teraz, keď už zase musím O. zostavovať, prosím i dôstojnosť Vašu, by ste neráčili na mňa dobrými čl. zabúdať — a prácu mi obľahčovať.^[328]

Včera dostal som od p. dr. Pastrnka lístok^[329] nasledujúceho obsahu: V poslední době pomyslel jsem mnoho na Vás, jmenovitě když S. zastavil nejen „D. a Š“, ale také „O“. Nyní opět prý bude ve vydávání „Obzoru“ pokračovati. Je to snad přání Vaším? Neboť vím, že celý Obzor měl Jste Vy na starosti. Jestli zase budete vésti „O“, myslím, že tak činíte pouze proto, že Vám S. slíbil (či skutečne platí?) za sestavování „Obzoru“. — Je škoda, že nevěnujete svůj drahý čas dvěma důležitejším úkolům: 1 slovníku bio a bibliografickému a 2 sborníku Bošáckemu. Nemohu si ani mysleti, že obou těchto spisů nechávate. Byla by toho věčná škoda. Oba spisy mohou Vám býti, kdykoliv chcete, takovým pramenem příjmů, jako „Obzor“. Jsem ochoten předložiti spisy Vaše naší Akademii anebo jinému ústavu, který Vám vyplatí též slušný honorár. Když by ste dosud hotov nebyl, jsem ochoten vymoci Vám podpory na spracovaní těchto dvou důležitých spisů. Ba i kdybyste potřeboval penez hned, i v tom případe najdu pomoci, tak že bych se postaral o to, aby spisy Vaše Vám zaplaceny byly jaksi napřed. Neračte se tedy obávati; jen o to pečujte, aby životní Vaše díla dospěla ku konce.“

Nech tento list príde pred 10. jan., teda z „Ob.“ nič by nebolo. Teraz už nemôžem slov. obecenstvo za nos vodiť. Len aby mi dal P. Boh sily a hodne pomocníkov pri „O“, nuž mnoho času dalo by sa venovať i tým dielam, na ktorých pánom: Pastrnkovi, Vlčkovi a Škultétymu tak veľa záleží. Zborník bošácky je už hotový, len ho opravujem a doplňujem. Je to rukopis 800 s doplnkami 1000 str. (vo 4°) silný. Ale slovník bio a bibliogr. požaduje najmenej 3 — 4 roky práce.

Pýta sa i na miestopisný slovník slovenský. Na ten podobrať sa už nemôžem, ale pomocou komukoľvek prispejem. Píše, že sám by sa chcel v Prahe pokúsiť „o vykonáni tohoto nutného podniku.“^[330] Nuž hľa, práce veľa — času málo. Cez zimu sedávam vždy i do jednej v noci. Bojím sa, abych si zdravie nepodkopal. Zrak som už stratil tak, že bez okuliarov si ani meno neviem podpísať. Ináč dosť dobre cítim sa.

Musím už prestať, lebo idem na pohrab.

Srdečne si Vás pozdravujúc som dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

v Z. Podhradí dňa 27/I. 1898