Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

46

[545]

Dôstojný pane!

Ba čo ste si len ráčili o mne pomyslieť, keď som Vám ku milým meninám Vašim nepísal?[546] Prosím stokrát za odpustenie! Zavalený prácami a trápený nervozitou zabudol som na svoju povinnosť jako na smrť, takže až okolo 15. dec. prišlo mi na myseľ, že koncom novembra mávame Andreja. Z nevďačnosti sa to veru nestalo. Nuž teraz o Novom roku ráčte prijať moje najsrdečnejšie blahoželanie. Prial som Vám vždy to najlepšie od Hospodina a prajem Vám to i teraz. Boh živ nám dôstojnosť Vašu pri najlepšom zdraví dlhý rad rokov!!

Veru, komu sa nelení, má tej práce vždy dosť.[547] Ráčite to videť pri sebe. Ja nezaháľam pol hodiny. Odbaviac si denne svoje kantorské a učiteľské povinnosti, sedávam dlho do noci pri mojej zamilovanej práci. Chytil som sa už do usporadovania pozberaného materiálu. V lete mal som všade dobrú, ba znamenitú žatvu.[548] Kým groše trvali, chodil som z jednoho miesta na druhé. Rád by som bol ešte zašiel do Viedne, ale už nebolo ani času, ani tých okrúhlych. A veru, keď chcem, aby dielo moje aspoň približne bolo úplné, budem museť ešte ísť nemeckú vedeckú literatúru vyčerpať. Mám tých medzier vždy ešte hodne. I novšiu maď. literatúru bolo by treba vyčerpať. Ale niet už nádeje, žeby odniekal niečo kvaplo.

Čo sa stalo s knižnicou nebohého vysokodôst. p. Mallého? Tam naše Slov. noviny, ktoré nikde nemožno zohnať pre muzeálnu knižnicu! Hynie nám to na všetkých stranách. A v muz. knižnici našej sú tiež ešte hodné medzery, chybuje nám toho tam hodne. Pán Sokolík[549] mal by častejšie klopať na srdcia žijúcich národovcov prostredníctvom N. novín, aby to, lebo iné dielo knižnici darovali. Týmto spôsobom dalo by sa veľa zohnať. Sú tam i novšie časopisy, z ktorých niektoré ročníky chýbajú. „Proste a bude Vám dané.“

V prvej polovici sept. bol som v Čaplovičovej knižnici v N. Kubíne.[550] Odchádzal som stade veľmi spokojný. Väčšina kníh je v reči nemeckej a latinskej, ale jesto tam hodne i slovenských a zopár sto novších maďarských.[551] Zvlášte je tam veľa monografií r. 1895 vydaných.

Moje dielo koná už dobré služby našim spisovateľom. Za posledné dva mesiace zdelil som jednému kaplánovi moravskému menoslov žijúcich slov. spisovateľov, Alb. Škarvanovi[552] všetko, čo je dosiaľ z Tolstoja[553] u nás preložené a o Tolstojovi písané, Gregorovi-Tajovskému[554] všetko, čo je v českej a slov. literatúre o Jánošíkovi[555] podané, a konečne A. Halašovi všetko, čo písal J. Štúr[556] a kde je čo o ňom písané. To by jim nik iný nebol mohol zdeliť.

Ale už dosť, aby som mohol listy odoslať na poštu.

Zostávam so srdečným pozdravom a s hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 29/XII. 1902


[545] Dvojlist 17,5 × 11,2 cm; neuverejnený.

[546] V odpovedi z 31. 12. 1902 Kmeť Riznerovi napísal, že si nič zlé nemyslel, ale že sa netají, že mu chýbali Riznerove vzácne riadky, pričom bol presvedčený, že pracuje „… a pred Vašou prácou kloním sa hlboko!“

[547] Rizner pracoval denne 10 — 14 hodín. Rok 1902 bol nabitý prácou. Okrem Prehľadu slovenskej literatúry z r. 1901 pripravoval Prehľad slovenskej literatúry z r. 1902 (vyšiel v Slovenských pohľadoch r. 1903 na deväť pokračovaní v rozsahu 56 strán), ďalej Doplnky a opravy Prehľadu slovenskej literatúry z r. 1901 a potom r. 1902 (vyšli až v r. 1904 na dve pokračovania v Slovenských pohľadoch v rozsahu 9 strán). Napokon práce na Rukoväti mu zaberali najviac času. (Porov.: Michal Potemra, Slovenská bibliografia…, c. d., s. 137 — 146, Kata Ruttkayová-Záturecká, Problematika…, c. d., s. 108.)

[548] Ľ. V. Rizner bol od 21. júla v Prahe. Zdržal sa tam do konca júla. V liste J. Škultétymu (b. d.) uvádza, že si povyznačoval okolo 2000 dát. No píše, že ani polovicu neprebral, čo mal prebrať, že mnohých, s ktorými chcel byť, nenašiel doma (LAMS).

[549] Andrej Sokolík (nar. 8. 2. 1849 v Partizánskej Ľupči — predtým — Nemecká Ľupča — umrel 5. 11. 1913 v Pešti) — profesor ev. gymnázia v Revúcej, učiteľ v Martine. Do Martina prišiel r. 1877, potom keď Samuel Ormis, profesor revúckeho gymnázia, pre chorobu a smrť (18. 10. 1875) nezaujal stanicu v Martine. Sokolík bol tajomníkom MSS, knihovník, známy divadelník. Bol redaktorom časopisov, ktoré vydávala MSS (od r. 1896 Sborníka MSS a od r. 1898 Časopisu MSS). V r. 1878 — 1883 vydával s A. E. Timkom časopis pre školskú mládež Včelka. (Porov.: Viliam Sokolík, c. d., s. 135 — 138.)

[550] Nižný (Dolný) Kubín. Ľ. V. Rizner ešte 30. 5. 1886 písal Uramovi list (LAMS), v ktorom ho informoval o svojej zamýšľanej ceste do Liptova, Lipt. Mikuláša (kde bol posledný raz ako sextán revúckeho gymnázia) s cieľom ísť do Oravy a do Čaplovičovej knižnice (ktorú navštívil r. 1902), z ktorej by rád čerpal údaje pre pripravovanú prácu Rukoväť k dejinám literatúry českej a slovenskej v Uhrách. (V tom čase Rizner mal už 400 hárkov materiálu.)

[551] Čaplovičiána obsahuje podľa údajov A. Maťovčíka (v práci Vavrinec Čaplovič a osudy jeho knižnice. Matica slovenská, Martin 1962, 148 s.) 45 000 zv. Prvotlačí (spred r. 1500) obsahuje 22. Bohato je zastúpená literatúra zo 17. storočia, najmä vydaniami, so vzťahom k Uhorsku, tlače levočské, bratislavské, bardejovské, košické, trenčianske, trnavské, spisy exulantov zo 17. storočia, ďalej je tu bohato zastúpená dejepisno-zemepisná literatúra zo 17. storočia. Najbohatšie je v knižnici zastúpená literatúra z 18. storočia.

O dobrej „žatve“ v Čaplovičiáne sa Rizner zmienil aj J. Škultétymu v liste zo dňa 16. 10. 1902, LAMS a Kmeťovi z 29. 12. 1902, ASNM (cestou z Kubína sa zastavil v Martine).

[552] Albert Škarvan (nar. 31. 1. 1869 v Tvrdošíne — umrel 26. 3. 1926 v Liptovskom Hrádku) — lekár, slovenský tolstojovec, spisovateľ, prekladateľ jeho diel. Doktorát medicíny získal v Insbrucku. V r. 1895 odišiel do Ruska na Jasnú Poľanu k Tolstému.

Keď v r. 1896 opustil Rusko, žil v Anglicku a potom vo švajčiarskom Locarne di Monti a Gd. Lancy, odkiaľ Riznerovi poslal svoj podrobný životopis a zoznam svojich prekladov v Slovenskom denníku a v iných amerických časopisoch. Sľúbil Riznerovi pomáhať a informovať ho o všetkom, čo sa píše o Slovákoch v zahraničí. Odkázal ho i na Dušana Makovického, ktorému posielal výstrižky z novín. (Porov. list 45, pozn. 1.) Od r. 1911 bol lekárom na Slovensku, kde aj umrel ako okresný lekár v Lipt. Hrádku.

[553] Lev Nikolajevič Tolstoj (nar. 9. 9. 1828 v Jasnej Poľane — umrel 20. 11. 1910 v Astapove) — ruský spisovateľ, vedúci predstaviteľ ruského kritického realizmu a učenia o neprotivení sa zlu násilím. Tolstého učenie preniklo aj za hranice Ruska.

[554] Jozef Gregor-Tajovský (nar. 18. 10. 1874 v Tajove — umrel 20. 5. 1940 v Bratislave) — novelista a dramatický spisovateľ. Predstaviteľ slovenského kritického realizmu.

[555] Juraj Jánošík (nar. 25. 1. 1688 v Terchovej — umrel 18. 3. 1713 v Liptovskom Sv. Mikuláši) — slovenský ľudový hrdina, vodca zbojníckej družiny. 17. 3. 1713 vyniesli nad ním rozsudok. Žalobcom bol Alexander Čemický, obhajcom Baltazár Palugyai. Podľa rozsudku na druhý deň bol popravený.

[556] Ján Štúr (nar. 21. 9. 1827 v Zay-Uhrovci — umrel 23. 9. 1905 v Malých Bierovciach) — brat Ľudovíta Štúra, prísediaci súdu v Trenčíne, tam je aj pochovaný

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.