Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

21

[304]

Dôstojný pane!

Dávno som sa neohlásil. No, prosím, ráčte odpustiť a neráčte ma odsudzovať. Práce vždy veľa, a času málo.[305] Že si na Vás veľmi často myslievam, zaiste mi veríte — veď ľnem k Vám láskou vrelou, opravdovou.

Z príležitosti milých menín Vašich prosím Hospodina, aby Vám šťastia hojného udelil cez celý život Váš, tak aby ste nikdy v ničom nemali nedostatku. Buďte nám hodne zdravý!

Už ani neviem, kedy dostal som Váš posledný milý lístok. Zdá sa mi, že to bolo ešte v septembri. Pamätám sa, že ráčili ste sa pýtať, či sme s p. Šándorfim[306] kutali v našej doline starožitnosti? Bohužiaľ nie, lebo p. Š.[307] neprišiel a mne samému — nechcelo sa. Dva kamenné nástroje a jeden preslen i tohoto leta dostal som. Zbierku — ako Vám známo — konečne poslal som do Martina,[308] kde ste ju snáď už i príležitosť mali prezreť. Niektoré kúsky sú cenné. Podobné zbierky majú najväčšiu cenu v múzeách. Keby ešte i p. H.[309] svoju zbierku dal nášmu múzeu, nuž dolina Bošácka bola by tam zaiste najlepšie — vyjmúc Hontu a Smoleníc — zastúpená. Ale jemu jaksi nechce sa rozlúčiť s ňou.

Pre 1.-vý zväzok III. roč. zborníka chystám príspevok s nadpisom „Náleziská starožitností na Slovensku“. Bude ich vyše 200 spomenutých.[310] Len keby som stihol. Škultéty zase chce mať „Prehľad slovenských prekladov zo slovanských literatúr“.[311] Ešte mám tohoročné časopisy poprezerať a materiál usporiadať.

V auguste[312] bol u mňa prof. Vlček[313] so Škultétym; tamten zberal materiál ku svojim štúdiám, tento prišiel pýtať práce pre „Pohľady“.[314] Oba odchádzali veľmi uspokojení; Vlček dostal veľa dát,[315] Škultéty „Prehľad slov. folkloristiky“, ktorý v Pohľadoch uverejnil.[316]

„Obzor“, napriek tomu, že má 1800 odberateľov, prestane vychádzať.[317] Včera písal mi Salva,[318] aby som si ho sám svojim nákladom vydával, že budem mať z neho najmenej 700 zl. osohu. Odoprel som, lebo niet času administráciu „Obzoru“ viesť. Ale podvolil som sa „redakciu“ i ďalej podržať, ak náklad niekto iný prevezme — lebo S.[319] za tri roky — bárs mal z Obzoru i 800 zl. čistého osohu — ani groša mi nedal. Zadarmo pracovať by bol nerozum, veď „hoden je delník mzdy svojej“. Píše doslovne: „Obzor“ urobil si Ty najlepším slovenským časopisom, takže pri celom návale novopovstalých časopisov jeho odberatelia sa množia. Bieda bola v tom, že som Ťa mizerne platil (vlastne neplatil), a tak Ťa znechuťoval. To zase gruntuje v tom: „že som peniazmi Obzoru plátal iné diery a Tebe zostával som dlžen.“ Teraz, keď ide „Slovenské listy“[320] vydávať, o časopis, ktorý mu niesol 800 zl. dôchodku, nedbá, radšej mu dá zaniknúť. Že zo „Slov. listov“ toľký úžitok nebude mať, som presvedčený. Keby som smel byť; redaktorom,[321] nuž bych „Obzor“ nenechal padnúť, lebo má veľa priateľov na všetkých stranách. Ale niet pomoci. Udržal by sa iba tak, keby niekto prevzal jeho náklad, lebo keď by aj S. ďalej chcel naň nakladať, ja mu odpadnem. On chce, aby sa „Obzor“ uňho tlačil i vtedy, keď by iný náklad prevzal. Mne vypočítal náklad čísla takto: sadzba 27 zl., tlač 12 zl., obálka (papier, tlač, sadzba) 20 zl., biely papier 12 zl., expedícia 5 zl., marky (pri 2000) 20 zl., spolu 96 zl. V druhej tlačiarni by to všetko stálo asi 75 — 80 zl. Z inzerátov je vraj dôchodku najmenej 150 zl. Keby som mohol dostať jeho knihu odberateľov, nuž by ľahko bolo založiť časopis s iným názvom a dať si ho tlačiť v Martine. Nový časopis, pravda, rovnať by sa musel terajšiemu „Obzoru“ jako vajce vajcu. Takto by mu najlepšie prešiel cez rozum. Prosím Vašu mienku.

Musím prestať, lebo treba ísť do školy.

Srdečne si Vás pozdravujúc, som dôstojnosti Vašej s úctou oddaný služobník

Ľud. V. Rizner

v Zem. Podhradí dňa 27. nov. 1897


[304] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.

[305] Najviac starostí mal so zbieraním materiálu pre Rukoväť k dejinám literatúry slovenskej a pre Pramene k miestopisu územia Slovákmi obývaného.

V súvislosti so zbieraním materiálu na tieto práce Rizner uverejnil v časopise Dom a Škola Verejnú prosbu, kde žiadal, aby mu vyznačovali z časopisov, almanachov, českých kníh (i zo starších), všetko, čo sa týka Slovákov, podávajúc návod opisu jednotlivých údajov (Ľ. V. Rizner, Denník; zápis zo 7. 10. 1897, s. 273 — 328; zápis z 1. 11. 1897, s. 332).

[306] O Šándorfim pozri aj Kmeťove listy Riznerovi z 31. 3. 1897, 24. 8. 1897, 3. 12. 1897 — LAMS.

[307] Š = Šándorfi

[308] Rizner poslal Muzeálnej slovenskej spoločnosti do Martina: kamennú sekeru s vŕtanou dierou, vyoranú r. 1897 pod srnianskym Hájom (srnianskom hradisku), v bošáckom chotári; hladenú kamennú sekerku bez diery, ktorú tiež našiel na srnianskom hradisku; serpentínový amulet s malou vŕtanou dierou z podhradských hradísk; serpentínové kladivo s dierou, vykopané v Kujanoviciach pod Babou, v bošáckom chotári; sekerku s dierou, vyoranú r. 1886 v Chúmoch, v bošáckom chotári; kamienok, majúci podobu šípa, vykopaný na Marťákovej skale pri Zem. Podhradí; sekerku vyoranú na Kútnych, v bošáckom chotári; sekerku, nájdenú na srnianskom hradisku; žulové kladivo, nájdené v Bzinciach; sekerku pochádzajúcu zo zbierky J. Ježovej zo Starej Turej; bronzovú piku spod srnianskych hradísk, nájdenú v Železnej dolinke; bronzovú ihlu (zlomenú), nájdenú v rozbitej popolnici na Kopcoch, v bošáckom chotári; bronzový nôž (prelomený) z podhradských hradísk; bronzovú krčnú ozdobu (v tvare kruhu), nájdenú r. 1896 na poli pod Marťákovou skalou, v podhradskom chotári; skamenený roh, nájdený asi pred 15. rokmi na Marťákovej skale; kus z mamutieho zuba, nájdeného asi pred 25. rokmi v Beckove; štyri kusy skamenených jeleních parohov, vykopaných na Marťákovej skale; zub z mamuta, ktorý našiel Riznerov syn Branko v kultúrnych vrstvách v Předmostí pri Přerove; úlomok mamutieho zuba z Haluzíc; malú kostenú píšťalku, vykopanú na Marťákovej skale; črenový zub, nájdený v štvrtianskom íle; päť preslenov z Marťákovej skaly; dva presleny, vyorané v hone Kútne, v bošáckom chotári; dve perly z Marťákovej skaly; šesť kusov z nádob nájdených na Marťákovej skale; z tuhy zhotovený ornamentovaný črep z popolnice, nájdený v jarku pod Babou v bošáckom chotári; dva železné kosáky; kosu; štyri nože; dva lemeše; dve pracky; 10 kusov obručí; dve rozdielne ostrohy; fibulu; štyri šípy rozdielnej veľkosti; desať kusov kovania z voza; strieborný peniaz, nájdený na Marťákovej skale; dvadsaťosem kúskov strieborných peňazí; osemdesiattri kúskov medených peňazí (medzi nimi dva rímske), nájdené v Mošonskej stolici; desať prsteňov, pravdepodobne spred 50 rokov.

Rizner ku každému predmetu pripojil lístok s opisom miesta náleziska, osoby, ktorá ho našla, a menom darcu.

Debna, v ktorej boli predmety zabalené, vážila 15 kg. (Pozri obr. príl. 23. — 30.)

[309] Kmeť 3. 12. 1897 Riznerovi napísal, že pýtal Holubyho o starožitnosti.

[310] Rizner predpokladal, že celkove by malo byť najmenej 250 nálezísk (podľa Hamplovho diela A bronzkor emlékei Magyarhonban — Pamiatky doby bronzovej v Honte).

[311] Prehľad slovenských prekladov z literatúr slovanských do konca roku 1897, Slovenské pohľady 18, 1898, s. 168 — 172, 236 — 240, 301 — 304, 354 — 357, 423 — 426, zoš. 3.

[312] J. Vlček prišiel 11. augusta a J. Škultéty 12. augusta 1897.

[313] Jaroslav Vlček (nar. 22. 1. 1860 v B. Bystrici — umrel 21. 1. 1930 v Prahe) — profesor českej a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe, literárny kritik a historik, správca Matice slovenskej. Známe sú jeho práce Dejiny literatúry slovenskej (1890, II. vyd., 1923), Dejiny českej literatúry (1897).

Bol redaktorom niekoľkých edičných súborov, ako Čeští spisovatelé XIX. stol., Čítanie študujúcej mládeže slovenskej, Diela spisovateľov slovenských. Zredigoval a zostavil aj niekoľko stredoškolských učebníc.

Jeho pomoc sa vyznačovala predovšetkým pri získavaní podpôr pre Riznera a pri vydaní BSP. (Pórov.: Ľ. V. Rizner, Denník, s. 9, 353.)

[314] J. Škultéty si počas návštevy u Riznera zaznačil veľa bibliografických údajov a vyžiadal si Prehľad folkloristickej literatúry do konca r. 1896, ktorý uverejnil v Slovenských pohľadoch 17, 1897, s. 604 — 609, 660 — 669, 726 — 735; Prehľad slovenských prekladov z literatúr slovanských a literatúry maďarskej do konca roku 1897, ktorý uverejnil v Slovenských pohľadoch 18, 1898, s. 168 — 172, 236 — 240, 301 — 305, 354, 357, 423 — 426, ako aj Pramene k životopisom a literárnej činnosti slovenských spisovateľov a ináč zaslúžilých mužov (tie však neboli uverejnené, ide o bibliografiu biografií o jednotlivých autoroch, ktorú potom použil v Bibliografii písomníctva slovenského) a Zoznam slovenských rukopisov. (Pozri korešpondenciu Ľ. V. Riznera s J. Škultétym, listy zo dňa 11. 4. 1897 a 24. 8. 1897 — LAMS.)

[315] Vlček počas pobytu u Riznera si povyznačoval veľa údajov bibliografických.

[316] Na podnet J. Vlčka a J. Škultétyho Rizner pomýšľal uverejňovať v Slovenských pohľadoch bibliografiu bežnej tvorby nielen za r. 1896 a 1897, ale aj ďalšie, čo sa však do konca 19. storočia nerealizovalo.

O Riznerovom Prehľade folkloristickej literatúry dr. Čeněk Zíbrt sa v zborníku Český lid, venovanému štúdiu ľudu českého v Čechách a na Morave, vyjadril veľmi pochvalne ako o záslužnej práci, ktorá mu poslúži pri jeho práci s F. Pátkom na práci úplnej bibliografie „lidovědy československé“. (Porov.: K. Ruttkayová-Záthurecká, Problematika…, c. d., s. 53, 54.)

[317] Keď sa Peter Pavol Zgúth dopočul o zaniknutí Obzoru, napísal Riznerovi 9. 1. 1898 list (z Mošoviec). V liste píše: „Že p. Salva prestal vydávať Dom a Školu, to sa ešte dá odôvodniť, že ale dal zaniknúť Obzoru, to neviem si nijak vysvetliť. Obzor bol u nášho ľudu tak obľúbeným časopisom, že sotva bude naklonený zameniť ho politickým časopisom Slov. listami.“ Zgúth ďalej píše, že keď Slovenské listy vyšli, nikto nepredpokladal, že ony majú nahradiť Obzor a Dom a školu, že ako takému časopisu, každý len žičil, „keď sa ale dokázalo, že ich život podmienený je umŕtvením Obzora, mnohý ďalej hľadiaci videl v tom jednaní pochybený krok, len snáď p. Salva nie…“

[318] Karol Salva (nar. 11. 8. 1839 v Sielnici — umrel 21. 1. 1913 v Clevelande) — spočiatku učiteľ, neskôr majiteľ kníhtlačiarne v Ružomberku, kde sa vyučil Šimon Roháček. Tu účinkoval Hodža, Votruba, Tajovský. Správcom bol V. Vraný, v r. 1890 Bielek. Tu tlačil Fr. R. Osvald Kazateľnu, Literárne listy a Tovaryšstvo. Juraj Janoška Cirkevné listy a ostatné svoje vydania, Stráž na Sione atď. Keď odišiel do USA, po zložení teologických skúšok pôsobil v Clevelande ako ev. a. v. farár.

Salva za prvých 10 rokov vydal 165 kníh v 573 000 výtlačkoch. Pre iných nakladateľov 40 kníh v 24 000 výtlačkoch.

Po 21. rokoch bol veľmi zadĺžený, takže v r. 1909 predal tlačiareň. A preto aj keď sa Rizner sťažoval na to, že ho Salva nehonoruje, vedel ho pochopiť. V liste M. Kiššovi 14. 2. 1891 Rizner napísal: „… Ostatne, aj keď nič nedá, pomoc mu neodoprem. Má dosť starostí, chudiak.“ Slovom, Salva bol nepraktický idealista, ktorý sa púšťal do nevýnosných publikácií, tak biedil s početnou rodinou a keď doľahli naňho „interesy“, s desaťčlennou rodinou nevládal ich platiť. (Pozri aj: K. Ruttkayová, Problematika Riznerovej bibliografie písomníctva slovenského, s. 119 a K. Čulen, Karol Salva, Lipt. Mikuláš 1943, s. 114, ako aj ďalšiu korešpondenciu: list A. Kmeťa Riznerovi z 3. 12. 1897, list Ľ. Riznera M. Kiššovi z 12. 12. 1891 i Blaškovičov list Riznerovi z 5. 4. 1891 — LAMS.)

K hodnoteniu Obzoru pozri zas listy Ľ. Riznera M. Kiššovi z 19. 9. 1891 (ako hodnotí Obzor J. Škultéty) a Ďurjanov list Riznerovi z 29. 8. 1892. Obzor v r. 1890 vychádzal v 1300 výtlačkoch, v r. 1893 v 2000 (teda v čase Riznerovho pôsobenia), no v r. 1913 vychádzal iba v 800 výtlačkoch.

[319] Roz. Salva.

[320] Slovenské listy — týždenník pre politiku a spoločenský život. Vychádzali v Ružomberku od r. 1897 — 1899. (Porov.: Michal Potemra, Bibliografia…, c. d., s. 96.)

Rizner si v súvislosti s novým časopisom v Denníku 26. 11. 1897 poznamenal: „Salva začal vydávať veľký týždenník Slovenské listy, ktorých red. je G. Augustini, predplatné na rok 3 zl. Už je tých časopisov priveľa; neviem, ako pochodí! Aby sa list vyplatil, potrebuje mať 5 — 6000 odberateľov a na toľkých nezmôže sa žiaden slovenský list. Uvidíme!“ (Pozri: Vzájomné listy Jaroslava Vlčka a Jozefa Škultétyho, Bratislava, SAV 1963, s. 288, pozn. 4.)

[321] Na to, aby mohol byť redaktorom, musel mať schválenie od uhorskej školskej správy.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.