Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[415]
Dôstojný pane!
Z príležitosti svojich milých menín ráčte prijať odo mňa najsrdečnejšie blahoželanie. Boh pomáhaj Vám i naďalej a žehnaj práce Vaše!
Lístok príde už po Ondreji z tej príčiny, že včera po celý deň bolela ma hlava tak, že som musel ležať. Dnes je však zase dobre a čo som včera zameškal, rád bych dohonil.
Môj rek. list zaiste ráčili ste dostať.
Teraz pýta sa ma dp. Sasinek, či by som mu nevedel zdeliť, kde uverejnil svoj prvý článok, zdá sa mu vraj, pojednávajúci „o miešaných manželstvách“. Prekutal som dnes viac ročníkov K. novín, ale dosiaľ na článok neprišiel som. No, neustanem, kým ho nevyhľadám.
Môj obstrihaný a veľmi chybne vysádzaný, zmotaný „Menoslov“[416] zaiste kukli ste v K. novinách. Takto uverejnený nemá temer žiadnej ceny. Hnevá sa na sadzača i p. redaktor Kollár. Ja pri každom mene udal som i ročníky K. novín a Cyrilla-Methoda, do ktorých patričný prispieval.
Ale že Horovitz[417] nemal len asi polovicu rímskych číslic, muselo to všetko vystať „Menoslov“ zostal ozaj len suchým menoslovom. A čo mi to dalo práce! Tak jako je to uverejnené, bol by som to zostavil za 2 — 3 dni, kdežto vzalo mi to drahého času asi 10 — 12 dní.
Či Kyrill je skutočne dp. Kohút kubínsky? Ja myslím, že je to dp. dr. Ján Kohút. Opravil mi to dp. Kollár.
S Obzorom[418] snáď budem mať už svätý pokoj. Salva nepíše mne, ja jemu. Rukopisy pre č. 8. mal u seba už 1. sept., ale nevydáva ho. Prečo? Neviem. Aspoň budem môcť drahý čas užitočnejším veciam venovať, zvlášte svojej bibliografii a slovníku bošáckemu. A veru aj pilne pracujem, lebo p. dr. Pastrnek písal Krajňákovi do Prešporku, že môžem opäť počítať na podporu, jestli zadám žiadosť. No, uvidíme! Ba Krajňák to už aj v Amerike poštabarcoval. Stade písal mi predvčerom p. Rovnianek,[419] že si za povinnosť budú pokladať ma podporiť, aby som dielo dokončiť mohol. Teda sú dobré výhľady, že budem môcť ísť ešte do knižníc pešťbudínskych, pražských a nitrianskej (biskupskej). Len aby už dal P. Boh zdravia! Ale mám obavu pred pisárskym kŕčom a „zlatou žilou“, lebo predznaky sa už začínajú dostavovať. Čo potom, jak by tieto neduhy nastali? A veru nebol by div.[420]
Franklín társulat[421] vydá 5 malých hosp. spiskov preložených z maďarčiny. V októbri požiadaný som bol ministerstvom orby, aby som spisky poslovenčil za honorár 110 zlatový. Vidiac, že je práca dosť slušne honorovaná, prevzal som ju. Teraz prekladám už 5-ty spisok A házi kert.[422] Dobre mi padlo zarobiť si pár zlatých, keď jesto vždy veľa tých dier, ktoré treba zapchať. Na každom spisku pracoval som denne 4 hodiny po 8 dní.
Musím skončiť, lebo ponáhľam do Bošáce na poštu.
Ostávam so srdečným pozdravom dôstojnosti Vašej oddaný ctiteľ
Ľud. V. Rizner
[V Zem Podhradí] 29/XI. 1899
[415] Dvojlist 17,5 × 11,2 cm; neuverejnený.
[416] Menoslov dopisovateľov a spolupracovníkov Katolíckych novín a Cyrilla a Methoda od r. 1849 — 1894. Katolícke noviny 1899, č. 21, jubilejné.
[417] Adolf Horovitz — kníhkupec a nakladateľ v Trnave. (Porov.: Michal Potemra, Slovenská bibliografia v rokoch 1901 — 1918. Bibliografický sborník 1959, s. 152.)
[418] Rizner redigoval Obzor od roč. XII. — XXXVI. — 1900.
[419] Peter Rovnianek (nar. 27. 6. 1867 v Hričove — umrel 19. 11. 1933 v Hornitos — USA) — Patril medzi popredných americkoslovenských novinárov, ktorý začal zavádzať spisovnú slovenčinu do novín a časopisov. Jeho činnosť možno datovať od 28. 6. 1899, keď sa rozlúčil so seminárom a dal sa do služieb slovenského novinárstva v Amerike, pri ktorom vydržal až do 26. 7. 1911.
Redigoval Amerikánsko slovenské noviny, ktoré sa stali oporou Slovákov i v Uhorsku. Nie div, že maďarónska buržoázna tlač usilovala sa nielen o likvidáciu novín, ale aj ich redaktora. Rovnianiek založil aj Slovenský denník. Pomocou novín propagoval Slovenský národný spolok v USA, ktorého plán sa r. 1890 stal skutkom.
Založil aj literárnu družinu Maják, bankovú spoločnosť, horlivo pracoval v Živene a Sokole.
Riznerovi posielal noviny a časopisy, kalendáre a iné. (Porov. list Ľ. Riznera M. Kiššovi 15. 11. 1892, LAMS.)
V r. 1886 založil v Pittsburgu humoristicko-satirický časopis Rarášek. V r. 1890 vydal prvý slovenský americký národný kalendár. Národný kalendár pre rím. a grécko-katolíkov a evanjelikov na obyčajný rok 1893 bol literárnou ročnicou slovenskou, ktorý v tom roku uverejnil aj prvý zoznam slovenských kníh predávaných v Amerike.
Vydal i viacero vlastných prác. P. Rovnianek bol začas aj predsedom Matice slovenskej v Amerike.
[420] Kmeť v liste Riznerovi z 2. 12. 1899 v tejto súvislosti napísal: „Srdečne ďakujem za blahoželanie! Ale čože, Vy mne gratulujete k meninám, čo nič neznamená, ani ničoho neprinesie; hej, ale ja gratulujem Vám, k prípisu od ministerstva a k Rovnianekovi z Ameriky: to už voľačo znamená, a ešte keď to donáša aj na kuchyňu, aj na študovanie! Nuž tomu sa veru teším, ako Ossekanec hovorí. Žite nám len a pracujte v dobrom zdraví! Kŕč nech nepokrúti Vám hlavu inakší, než ten vínny v podobe samotoku, a so zlatou žilou neoberajte sa s inakšou, než s takou ministerskou a s takou Rovnianekovskou! A len študujte a zbierajte a značte, lebo čože by sme my bedári robili bez nášho Orákulumu zemianskopodhradského! Ba ver div, že Vás kŕč nechytá od toho, keď takto všetci k Vám letíme o vývody!“
[421] Franklinova spoločnosť — maď.
[422] Domáca záhrada — maď.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
