Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi
Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[176]
Dôstojný pane!
Pripojene posielam Vám p. Dušekovu[177] mapu „nárečí slovenských“ ku ďalšej oprave. Ja dostal som ju od dp. Šujanského, ktorému vraj p. Dušek (reál. prof. v Prahe) písal toto: „Co se týče té mapy, mnoho se nad ní netrápte; nejlépe poslati jí snád p. Riznerovi, aby do ní vepsal nářečí svého kraje, pak p. Škultétymu atd. Učinil bych tak sám, ale mne [by] to neudělali jako Vám (musí poznať už ochotnosť niektorých „našincov“!). Snáď by Vám p. Rizner načrtl i stručně některé z nářečí sobě známých. Já mu budú psáti — —.“ Mapa ležala u mňa celých 14 dní, lebo nebolo času k „oprave“, keď mal som prácu s „Obzorom“ a so sviatkami. Jedno-druhô opravil som na nej; obšírnejšie rozpíšem sa o nej p. Dušekovi, jestli budem o to požiadaný, lebo dosiaľ mi nepísal.
Dp. Šujanský ďalej píše: Keď porobíte na mape svoje poznámky, pošlite ju tým samým účelom ďalej p. Škultétymu, alebo ešte skorej p. farárovi Kmeťovi, ktorý tam na blíze má i p. merníka Algövera,[178] znamenitého geo- a topografa.
Znajúc „ochotnosť“ Škultétyho, neposielam ju jemu, ale Vám. Od Vás na každý pád nech ide k p. Algöverovi a od neho snáď zrovna do Prahy.
Mne sa celá mapka nepozdáva, lebo je trocha nedbale kreslená. Keby som stihnul, nakreslil by som inú, myslím, že dôkladnejšiu — ale veru pri všetkej vôli nemožno sa do nej chytiť. Etnografická čiara i na juhu i na východe ťahaná je na ujmu Slovákov, veď v okolí Nitry ta do Tekova, jesto celá kopa slovenských obcí. I rieky sú nedbale kreslené. Kto mapku robil, mal si vziať za vzor dokonalú mapu našej krajiny. Nuž ale p. Dušek píše „aby sme se nad ní mnoho netrápili“.
Teraz pobavím sa niekoľko dní s bachantom „Series parochiarum et parochorum ad. Strigoniensis“. Mnoho, veľmi mnoho mám si stade ešte preznačiť, zvlášte do „Rukoveti“.[179] Ráčte odpustiť, že si knihu ešte ponechávam. Pošlem Vám ju naspäť v máji, ale roztrasenú, lebo je to pavučinami pozošívané a slinou zlepované.
Zajtra [sa] strojím do Trenčína. Rád bych si ešte v gymn. knižnici niektoré knihy požičal.[180] Teraz mám u seba 4 ročníky (najnovšie) Arch. Értesítő. I z tých preznačil som si mnoho. O tých báč-bodrogských nálezoch nenie v nich zmienky. Snáď nájde sa niečo v roč. 1894., ktorý si budem hľadeť zajtra vypožičať.
Rukopis „Pramene k miestopisu územia Slovákmi obývaného“ mám už pekne zaviazaný. Okrem doplnkov rukp. má 591 strán.
Nastali nám práce v poli i v záhradkách, nuž asi za 14 dní menej mi bude možno sedávať. Ale veď pohyby po dobrom vzduchu padnú mi zaiste len ku zdraviu.
Teda dr. Kuchta predsa len podľahnul. Škoda mu ešte hniť. Ale nešanoval sa, neznal nad sebou panovať. Nebol zo školy Štúrovej, ale — Zolovej. Nech odpočíva v pokoji!
Keď si Vás čo najsrdečnejšie pozdravujem, zostávam dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľudovít Vl. Rizner
v Zem. Podhradí dňa 16. apríla 1895
[176] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený.
[177] Vavrinec Josef Dušek (nar. r. 1858 — umrel r. 1911) — český dialektológ, dejepisec, národopisec, stredoškolský profesor na Královských Vinohradoch. Pridržiaval sa svojho učiteľa J. Gebauera, s ktorým mal spoločnú jazykovednú orientáciu. Jednou z jeho najvýznamnejších prác je Hláskosloví nářečí jihočeských a kmenosloví nářečí jihočeských.
[178] Michal Algöver (nar. 19. 1. 1826 v Šúri — umrel 9. 12. 1908 v Balažských Ďarmotách) — inžinier. Prostredníctvom Kmeťa poslal Riznerovi materiály k miestopisu Uhorska, z nich niektoré Rizner použil.
[179] Ako vyplýva z listu dr. Jánovi Wagnerovi (13. 1. 1887), Rizner pracoval na svojej Rukoväti k dejinám literatúry česko-slovenskej v Uhrách od svojich 15 rokov. V tom čase mala Rukoväť už vyše 400 hárkov. V tejto súvislosti hodno spomenúť stanovisko Karola Salvu k názvu diela, ktoré vyslovil v liste z 15. 6. 1886. Navrhuje, aby sa dielo volalo Rukoväť k dejinám slovenskej literatúry, vyzdvihujúc slovenskú „individuálnu postať“. (Porov.: Boris Bálent, Rizner o počiatkoch svojho životného diela a o svojej chorobe. Literárnohistorický sborník. Časopis Literárnohistorického odboru MS 1947. Matica slovenská, Martin 1947, s. 236 — 243; Ján V. Ormis, Ľudovít V. Rizner o sebe…, c. d., s. 172 — 183; Michal Potemra, Slovenská bibliografia v rokoch 1901 — 1918. Bibliografický sborník 1959. Matica slovenská, Martin 1959, s. 129 — 175; Kata Ruttkayová-Záthurecká, Problematika…, c. dr., s. 47 — 128. Základy bibliografie. Praha, SPN 1966, s. 227.
[180] Ľ. V. Riznerovi ochotne vypožičiaval knihy rektor-katechéta a správca gymnaziálnej (piaristickej) knižnice Krasznyanszký.
Ľudovít V. Rizner
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
- 154 Články z časopisu Obzor
- 98 Denník Ľudovíta V. Riznera
- 94 Dejepis Uhorska
- 69 Pri kozúbku a pod lipou
- 65 Z poézie
- 54 Rozprávočky zo života slávnych mužov
- 45 Kytka z Tatier
- 41 Od srdca k srdcu
- 37 Zábavné večery I
- 34 Zábavné večery IV
- 30 Zábavné večery II
- 24 Zábavné večery III
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
