Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi
Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[386]
Dôstojný pane!
Srdečne ďakujem za úprimné blahoželanie k mojim meninám. Boh daj i Vám všetko, čo ste mne želať ráčili!
Do Martina dosiaľ nemohol som sa vystrojiť; no ale, ak dá Boh zdravia, 28. t. m. naisto chystám sa na celých 14 dní. Menšie výlety (Trnava, Senica, Brezová, Myjava, Beckov atď.) mám už za sebou. „Žatva“ bola znamenitá všade, lebo hodne „sypalo“. Veľa prameňov som si z niektorých miest priniesol a doma z nich pilne čerpám. Kto Vám riekol, že pilne pracujem, nelhal, lebo veru sedím denne ani prikutý najmenej 12 hodín. Ej, ale aj ide prácička od ruky! Keby som bol tak pilne za poslednie 3 — 4 roky na diele pracoval, mohlo byť hotové. No dá otec nebeský, že ho len dajak skončím, lebo moja usilovnosť a trpezlivosť rastie s vekom. Ďakujem milosti božskej, že dáva mi sily a chuti.
V Trnave bol som za celý týždeň. Čerpal som najviac v knižnici Spolku sv. Vojtecha. Ej, ale som sa nahltal toho prachu, akým sú všetky knihy zapadnuté! A tej plesniny! Veru taký majetný spolok mohol by to mať všetko lepšie zariadené. Ťažko bolo i dľa katalóga niečo vyhľadať. No ale predsa spokojný som prišiel domov, lebo našiel som veľa dát, ktoré nemal som zaznačené.
Teraz mrvím sa v Kat. novinách,[387] z ktorých chýbajú mi iba prvé tri ročníky Šimonom Klempom redigované. V knižnici vojtešskej sú veľmi neúplné ročníky; z druhého chybuje prvý polročník, z tretieho druhý. Neráčite vedieť, kto ich má? Snáď našli by sa u dôst. p. Osvalda. Alebo dôst. p. dr. Kohút ich bude mať.
Dp. Kollárovi[388] sľúbil som vyznačiť mená tých, ktorí prispievali do 50 ročníkov Kat. novín. Dá mi to veľa práce, nuž ale ju len prevediem, keď t. r. budú K. N.[389] svätiť 50-ročie svojho vychádzania. Iný sotva kto by sa dal do tejto práce.
Príležitostne prosím, ráčte mi láskave zdeliť svoje životopisné dáta[390] a jestli možno i nadpisy článkov, ktoré ráčili ste v nem., lat. časopisoch uverejniť. A či písali ste i pod dajakými znaky lebo pseudonymami?[391] Rád bych to zvedieť.
Kto je Mentor,[392] ktorý bol podal svojho času životopis Osvaldov v K. novinách? Kto je Tatrín?[393] Kto je Veritas?[394] Kto je Argus?[395]
Veru tie Bobulove[396] Slov. noviny sotva ešte budú v Martine; však by snáď bola bývala o tom správa v N. novinách. Ak z Ostr. nedôjdu, nuž sotva ich inde nájdem než v pešť. knižniciach, kam vyberem sa už až bud. leta. Ale v Martine budem mať i tak z čoho čerpať, veď knižnica množí sa neprestajne.
Martinské slávnosti boli teda veselé! Len to je bieda, že mnohí väčšiu radosť nachádzali pri fľašiach než v zasadnutiach a v múzeume. Veľa toho kúkolu medzi nami. Politizovať, mudrovať, kritizovať vie temer každý svojím spôsobom, ale činným byť, pracovať iba každý dvadsiaty. Bieda to s nami![397]
Čo je s Tovaryšstvom? Tlačí sa už niečo z neho?
O „červených mníchoch“[398] čosi, kdesi, kedysi čítal som, ale nepamätám, kde. Možno, že na to prídem, a potom nezameškám Vám zdeliť.
Na vojtešské zhromaždenie neráčite ísť?
Ten p. Šándorfi neodpovedá. To dôkaz, že slovo nemieni zadržať. Škoda-preškoda, že sme vlani hneď všetko nebrali.[399] Keby sa bol Socháň hneď prichytil k zabaľovaniu keramiky, nuž dosť by nám bolo zbývalo času i k zabaleniu bronzov. Hijába mikor darmo!
Ostávam so srdečným pozdravom, dôstojnosti Vašej s najhlbšou úctou oddaný sluha
Ľudovít V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 23/VIII. 1899
[386] Dvojlist 17,5 × 11,2 cm; neuverejnený.
[387] Katolícke noviny pre obecní lud. Od r. IV (1852) Katolícke Nowiny pre Dom a Cirkev. Vychádzali od r. 1849 — 1856.
[388] Martin Kollár (nar. 13. 10. 1853 v Čárach pri Šaštíne — umrel 26. 1. 1919 v Trstíne) — rím.-kat. farár, redigoval a vydával Katolícke noviny od r. 1882 — 1904. Bol aj správcom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V r. 1901 bol zvolený za poslanca.
Od r. 1902 — 1919 redigoval Pútnika swato-wojtešského, kalendáre, ktoré vydával SSV. Prispieval článkami skoro do všetkých slovenských novín. Riznerovi v liste z 23. 6. 1889 sa ospravedlňuje, že sadzač zle vytlačil Menoslov prispievateľov do Katolíckych novín Cyrilla a Methoda.
(V tejto veci Riznerovi písal 10. 12. 1899 aj František V. Sasinek; 13. 1. 1900 Fr. V. Sasinek posiela Riznerovi údaje z r. 1896 a 1897 z amerického Katolíka, vyd. vo Freelande.)
[389] K. N. = Katolícke noviny.
[390] V liste zo dňa 18. 9. 1899 Kmeť Riznerovi oznámil, že mu pošle ten životopis, ktorý poslal v krátkosti do Vilímkovho Národnieho Albumu.
Kmeť poslal svoj životopis Riznerovi 18. 9. 1899, vymenoval aj všetky pseudonymy, šifry, pod akými písal, ako aj súpisy tých článkov, ktoré uverejnil v zahraničných časopisoch.
[391] V liste zo dňa 18. 9. 1899 Kmeť Riznerovi píše, že ako klerik, „ba snáď aj ako farár krnišovský“, písal pod pseudonymom Rašina, a pod znakom ť.
[392] Mentor bol pseudonym Jana Donovala (Tichomíra Milkina). (Dr. J. V. Ormis, Slovník slovenských pseudonymov. Martin, SNK 1944, s. 130.)
[393] Tatrín bol pseudonym Antona Miššutha.
[394] Veritas bol pseudonym Fr. R. Osvalda.
[395] Na Riznerovu žiadosť Kmeť v liste z 18. 9. 1899 odpovedal takto: „Pán Osvald odpovedal mi, že Vám už dal vývod, o čom vedel. K nemu poslal som Váš ctený list, lebo sám nevedel som, ani neviem, kto je Argus a Tatrín…“ (Pozri Vzájomné listy Jaroslava Vlčka a Jozefa Škultétyho. Materiál zozbieral, pre tlač pripravil a poznámky napísal dr. Jozef Ambruš; SAV, Bratislava 1963, s. 367.)
[396] V súvislosti so zaopatrením novín pre knižnicu v liste z 31. 8. 1899 Kmeť žiadal Halašu, aby on podnikol opatrenia u dr. Mallého (ASNM).
[397] Kmeť informoval Riznera (20. 8. 1899) o valnom zhromaždení Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Píše, že mládež nepovažovala ani za potrebné zúčastniť sa na valnom zhromaždení, že „súrnejšie im bolo páchať prázdne reči. A pán Hlinka, domnelý vodca ich, posmešne nasláčal sa nad tým, že však som nemal mnoho na val. zhromaždení? Z pustých rečí a z kritikasterstva a politikasterstva nevyžijeme, ak nechytíme sa činu.“
[398] V liste z 20. 8. 1899 sa Kmeť Riznera pýtal, či nečítal niečo o „červených mníchoch“ v našej literatúre. Kmeť píše, že koluje o nich viac podaní bez toho, že by sa niečo podstatného mohol dozvedieť. (Porov.: Karol A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa… c. d., s. 62; Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 178, 181, 197, 241, 243, 245.)
[399] V liste 26. 5. 1899 Kmeť žalostí nad tým, že v martinskom múzeu nie sú veci od Šándorfiho.
Kmeť 14. 9. 1898 píše, že Šándorfimu ponúkol aj prémiu, jednako zbierky nedá, pretože v martinskom múzeu niet priestoru. Vtedy Kmeť Riznerovi napísal: „Zariadzte si to teda len sami; vidím z Vášho listu, že je vec u Vás v dobrých rukách! Len neokladajte, lebo viete, ľudia sme ľudia. Na také veci strežú naši protivníci.“
Ľudovít V. Rizner
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
- 154 Články z časopisu Obzor
- 98 Denník Ľudovíta V. Riznera
- 94 Dejepis Uhorska
- 69 Pri kozúbku a pod lipou
- 65 Z poézie
- 54 Rozprávočky zo života slávnych mužov
- 45 Kytka z Tatier
- 41 Od srdca k srdcu
- 37 Zábavné večery I
- 34 Zábavné večery IV
- 30 Zábavné večery II
- 24 Zábavné večery III
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
