ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[446]

Dôstojný pane!

Dôjdúc z Pešti, našiel som nielen ct. Váš list, ale aj číslo amerikánskych novín. Srdečná vďaka Vám za oboje.

Vaša dopisnica však už nezastihla ma v Pešti. Daktorí z p. kustosov však boli tak láskaví, dali ju do obálky a poslali za mnou do Podhradia. Sú to tam „fain“ páni!

Do Pešti dorazil som v pondelok ráno o 1 8, kde čakal ma už priateľ Šťastný, rodák z Oslian, milá duša v každom ohľade, národovec najúprimnejší, bárs je aj red. Vlasti a sveta. Je kontrolórom v ministerstve finančnom. On keby nemal ruky viazané, cele ináč redigoval by Vlasť a svet; ostatne, kto časopis tento číta, je nám dosť prajne redigovaný. Šťastný lepšie sa mi páči než sám dr. Czambel.

Po umytí sa zaraz zaviedol ma do múzea, kde bol som celkom mile prijatý. Našiel som tu i starého známeho p. Szinnyeiho, s ktorým som si dávno dopisoval. On vydáva Magyar irók élete és munkái,^[447] teda bol ma kedysi požiadal, aby som mu zdeľoval životopisy slov. spisovateľov. Vyhovel som mu len čiastočne, pre práce, ktorými bývam od rokov zavalený. Teraz zase požiadal ma o pomoc. Sľúbil som — ale či splním, je otázkou. Tento starý pán a kustos mladý, na ktorého mal som od Škultétyho odporučenie a ktorého meno teraz nenapadá mi, šli mi veľmi poruke, takže s jejich prímluvou u direktora dosiahol som povolenie i v odpoludňajších hodinách v muzeálnej miestnosti pracovať. Vykázali mi totiž v prízemí jednu chyžu, kde pred obedom dali mi zaniesť knihy, z ktorých chcel som čerpať, a tak mohol som zase od 2-hej do 6. pracovať. Takejto výhody vraj málokto dosiahne. Nuž vďaka tým pánom.

V pondelok o 9. ráno som už bol v knižnici a hneď začal som pracovať. Najprv by som rád bol vyčerpal tie ročníky časopisov, ktoré som dosiaľ nemohol prebrať. Z Bob. novín chybuje jim ročník I. Ostatné som prebral za poldruha dňa. Potom chytil som sa do iných, takže do piatku 6. hod. toľko rozličných dát som si nazhromažďoval, že som s tým bol úplne spokojný. Nuž ale povinnosť volala ma domov, nasledovne v sobotu ráno som odcestoval cele utrápený, že nemohol som navštíviť ešte aspoň univerzitnú knižnicu, kde bol by som snáď našiel to, čo v muzeálnej chybuje.

Nemajúc, kto by ma v nedeľu zastúpil, musel som domov, lebo nechcel som už viac nedieľ vynechať. Iné mi teda nepozostáva, než budúceho leta ešte raz do Pešti i do Prahy. Musím zase niekde zaklopať o podporu, lebo veru z 500 k. dosť málo mi zostalo, keď ja neviem v cudzom svete tak žiť, aby som čím najmenej trovil. Bol som v Martine, v Prahe a v Pešti, nuž hodne sa tých groší rozkotúľalo. Tu v Pešti zakúpil som si za 27 zl. i rozličných bibliografií, lebo i raz toľko bol by som minul, keby som jich na mieste bol chcel vyčerpať. Nuž a mne neišlo len o peniaze, ale aj o čas. Cez zimu môžem tieže bibliografie doma prebrať.

Navštívil som i dr. Czambela. Ten mal v pondelok odcestovať, ale keď mu Šťastný zdelil, že dôjdem, a rád by som ho navštívil, teda odložil cestu do Tekovsk. stolice až na utorok. Na mňa dr. Czambel neurobil veľmi prajný dojem. On je iným duchom napáchnutý, než my. To je už Šť. iný chlapík! V jeho bohatej knižnici nič som nevidel, čo by som sám nemal.

Pobaviac sa uňho za hodinu — v sprievode Šťastného — zašli sme do reštaurácie Lippertovej (Erzsébet körút)^[448] kam bol Šť. zohnal slov. spoločnosť. Došlo jich ta 8 lebo 9; zato ale vo štvrtok bolo nás tam už 22. Tam majú Slováci svoj stôl a zvlášte v sobotu večer „cítievajú sa tam vždy znamenite“. Šť. telefonoval a písal na všetky strany, teda spoločnosť bola pekná. Došiel i náš Edko Šándorfi i starý náš Dumný-Bachát^[449] — všetci vraj kvôli mne. Tešilo ma to náramne. Dumný je tým starým Dumným, a keby nebolo bývalo kritiky Vlčkovej, zaiste nebol by prestal prispievať do našich časopisov, menovite Pohľadov. V reštaurácii sedávajú okolo slov. stola Maďari, Židia a snáď odrodilci, ale našim nikdy nikto neprekáža, cítia sa tam vraj tak, jako keby sedeli v Dome.^[450]

Moje zastavenie sa v Ostrihome vystalo; ale bolo by vystalo i vtedy, keby som bol Vašu dopisnicu skôr dostal, lebo v nedeľu musel som byť doma. Ostatne, myslím, že by som sotva čo bol u pánov drov: Mallého a Černocha^[451] vykonal, keď prvý vraj je už temer nepríčetný a druhý nerád vidí návštevu Slováka.

Mali by sme sa inou cestou postarať, aby Bob. Slov. nov. dostali sa do našej knižnice. Ja mám dva úplné ročníky. Tie prídu ta, nuž netreba jich už hľadať. Ostatné ročníky snáď sa len predsa ešte kde-tu medzi našimi nachodia; nuž bolo by treba v N. N.^[452] a K. nov.^[453] podať prosbu, aby ich majitelia kniž. muzeálnej darovali. Tí naši páni, ktorí kedysi s Bob. stáli v potyku, mali by sa obrátiť s prosbou na tohoto, aby nám jich daroval, lebo pevne verím, že on svoje vydania Minervy bude mať. A tieto vydania temer všetky chybujú nám v knižnici.

V pondelok započnem už vyučovanie. Škoda, že aspoň jedon mesiac nemám ešte prázdno. Veľa by sa za ten čas dalo urobiť — ba bol by som došiel ešte aj do Prenčova.

No musím už prestať, lebo chcem ešte napísať i Rovniankovi, pre jehož noviny mám ešte v lete prichystaných niekoľko príspevkov, o ktoré durí.

Číslo N. A. novín^[454] poslal Vám z Pešti zaiste dr. Wagner, ktorý stojí s Rovn. v neprestajnom spojení.

Ostávam s najsrdečnejším pozdravom, dôstojnosti Vašej najoddanejší sluha

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 28/IX. 1900