Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[682]
Dôstojný pane!
Ctíme si Vás! Milujeme Vás vrelou láskou srdca čistého a v deň Vášho 40-ročného jubilea[683] prosíme všemohúceho, žeby Vás pri najlepšom zdraví ešte za celý dlhý rad rokov udržovať ráčil. Potrebný ste nám, veľmi potrebný, veď konáte práce za iných sto. A čo ešte všetko na Vás čaká! Nuž pomáhaj Vám Pán Boh!!
Za pripojenie listu p. Erney-ho k Vášmu poslednému ct. listu, ráčte prijať srdečnú vďaku. Prečítal som ho s pozornosťou. Keď sa mi bol sám ponúkol, že mi rád poslúži knihami z muzeálnej knižnice, nuž obratom požiadal som ho, aby mi na veľmi krátky čas požičal niektoré, nuž ale márne som na ne dosiaľ čakal. Rozumie sa, že i dopravné výlohy chcel som niesť. No snáď teraz, keď ho znovu o to požiadame — ale až niekedy v máji alebo v júni — splní moju žiadosť. Tu zase len Vašej dôstojnosti musím ďakovať, že budem môcť prísť s p. Erneym do potyku. Čakám z toho veľký prospech.
Pamätám sa veľmi dobre, že preklad Mednyanszkého knihy je v Martine už asi 4 roky. Boh zná, jako je tam zakatalogizovaný, keď presvedčil som sa, že mnohé knihy sú vnesené pod mená jich nakladateľov. Z Martina ťažko čo dostať. Ja od Škultétyho[684] na tri listy nedostal som odpovede. Môžete si mysleť, jako to bolí! Veru dobre, že Vám odpis tej povesti poslali, aspoň nemusíte sa zháňať po knihe.
Niekoľko ročníkov „Taschenbuchu“ prezrel som v Prahe. Repertorium všetkých ročníkov mám v Petrikovej[685] Magyarország bibliografiája 1712 — 1860.[686] Taschenbuch,[687] jako prameň, uvádzam častejšie vo svojom diele, zvlášte jako prameň k miestopisu.
Na šibenice nepamätajú sa u nás ani najstarší ľudia. Že v chotári bošáckom stáli, toho dôkazom je kopec, ležiaci od Bošáce na severo-východe, nosiaci meno Šibenice. Veľmi mnoho obcí má takéto kopce, vŕšky.[688]
Teda takého spevníka, na jaký sa dopytujem, ani dôst. p. Osvald nezná. Teraz napadlo mi, či tie mená neboli uvedené v predmluve. Predsa by som ten spevník mal vyštúrať.
Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 7/III. 1905
[682] List 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[683] Kmeť oslavoval 40. výročie svojej kňazskej vysviacky (8. 3. 1865).
[684] Vo veci Škultétyho mlčanlivosti Rizner takto píše v liste 7. 8. 1905: „Hnevaj sa na mňa, lebo nehnevaj, len keď ti píšem, odpoveď mi daj — nuž ale tá skôr by prišla z Austrálie, než od Teba.“ Rizner však konštatuje, že Škultétyho mlčanie musí mať dajakú príčinu, ktorú nepozná. Záverom píše: „Tvoj „dobrý“ Ľudo nehnevá sa, ale môj „dobrý“ Jožko musí mať čosi za lubom, lebo by nemlčal. Ver mi, bolí ma to!“ — LAMS.
[685] Géza Petrik (nar. 3. 10. 1845 v Dolných Salibách — umrel r. 1925) — maďarský bibliograf, známy svojím dielom Magyarország bibliographiája, ktoré vyšlo v štyroch zväzkoch (Budapešť 1888 — 1897). Významné doplnky k dielu zostavil Ľ. V. Rizner, k prvým dvom zv. A — M (vyše 400 doplnkov) vo štvrtom zv. dielo podávalo súpis z r. 1812 — 1860, nadväzujúc na dielo K. Szabóa. Ďalším jeho dielom je Magyar könyvészet, za r. 1860 — 1875. Budapešť 1885. (Porov.: Elena Jendreková, c. d., s. 82.)
[686] Magyarország bibliographiája. 1712 — 1860. Könyvészeti kimutatása a Magyarországban s hazánkra vonatkozólag külföldön megjelent nyomtatványoknak. Öszeálította s tudományos szakmutatóval ellátta. 9. zv. Tlač. Ágost Dobrowsky, Budapest 1888, 1890 — 1892, 1897. (Maďarská bibliografia 1712 — 1860, zahrnujúca produkciu knižnej tvorby vzťahujúcej sa na Maďarsko a vydanej v Maďarsku.) Dielo vyšlo v štyroch zväzkoch. V 5. a 6. zv. sú doplnky od Ľ. V. Riznera.
[687] Vreckový slovník.
[688] Rizner odpovedal na Kmeťov dotaz z 20. 2. 1905.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
