Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

38

[468]

Dôstojný pane!

Veľmi ma potešilo, že ráčili ste sa, po takej dlhej prestávke, zase ozvať. Veru mnohoráz myslel som si na Vás.

Dopisnice došli jedna za druhou.

Aby som teda ct. žiadosti Vašej zadosť urobil, zdeľujem Vám, čo viem.

Tatarský plen v našej literatúre nenie nikde opísaný,[469] iba jakby ho bol dôst. p. Sasinek vo svojich Dejinách opísal. Nemajúc jeho Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska[470] pri rukách, neviem Vám istotu udať.

O Vršatci, okrem toho, čo je v Paulínyho Besiedkach[471] a v Slov. pohľadoch[472] XVII. 1897. od Lombardiniho,[473] nájdete od G. Kerekeša[474] v Sokoli[475] V. 1866. č. 11., a od tohože v Letop. M. slovenskej[476] III. a IV. roč. zv. 2. veľa historických dát. Okrem toho, upozorňujem dôstojnosť Vašu na Mednyanszkého[477] dielo Malerische Reise auf den Waagflusse[478] r. 1826 v Pešti vydané. Máme ho v knižnici muzeálnej. Dr. K. Brancsik[479] bol povedal v Letopise trenč. prírodovedeckého spolku (IX. 1886 na str. 87 — 96. článok Am Löwenstein. Zoologbotanische Wanderungen[480] — a ml. Mik. Kubínyi[481] Oroszlánkővári lelet. (Arch. Ért. Új folyam. V. Kötet 1885 p. 188 — 192.)[482] I tieto diela budú v knižnici muzeálnej. Od Kl. Bieleka[483] máme čosi o Vršatci v Tovaryšstve II. 1895. na str. 149 — 153.

Prejdime ku Strečnu. Tu zase pripomínam vyše spomenuté dielo Mednyanszkého a Kerekešove Hrady trenč. Považia v Let. M. sl. (III. — IV. 1867. sv. 2.). V Sasinkovom Slov. letopise II. 1877. na str. 121 — 140. nájdete K dejepisu Strečna. Tenže podal tamže (IV. 1880.) čl. Peter a Mikuláš Kostka[484] a v Let. Mat. slov. X. 1. 1874. na str. 65. — 70. je od neho čl. Marek Myslenovič. Oba články vzťahujú sa na Strečno.

Od Lombardíniho jesto v Slov. pohľ. V. 1885. od str. 3 — 41 o Strečne, ba i Št. Furdek[485] opísal Strečno vo svojom Kal. Jednota[486] II. 1897. (Má ho dôst. p. Osvald.)

V Lovcsányiho[487] spise A Vág és vidéke[488] jako i v Pechányovom[489] Kalauz a Vágvölgyében[490] jesto obšírnejšie hovoreno o Strečne i Vršatci. Tieto spisy sú tiež v knižnici muzeálnej.

Ešte pripomína, že A. Balogh v M. Sione[491] II. 1864. p. 176 — 183 bol uverejnil rozpravu Bosnyák Zsófia.

Menej prístupné pramene nespomínam.

Čo je s dôstojným pánom Osvaldom? Dňa 28. febr. písal mi v krátkosti: „Som ťažko nemocný.“ Jako sa má? Chudiak, tiež viac býva nemocný než zdravý. Neraz vzdychol som si k P. Bohu, aby mu dal lepšieho zdravia.

Onedlho budem mu písať. Chcem mu poslať naspäť kal. Jednotu na r. 1901 a k tomu pripojím silný zväzok Veršov osláveného Emmanuelových[492] v rukopise, ku ktorým som nedávno prišiel.

Na svojej Rukoväti pracujem veľmi pilne. Posledne mal som veľa prameňov z Nitry, ku ktorým prišiel som prostredníctvom bošáckeho p. farára Ludvigha.

Do Prahy a Pešti budem museť ešte raz, len keby boli groše. Bolo mi kedysi v januári napadlo, či by sme reku nepožiadali Jednotu v Amerike o dajakú podporu.[493] Spomenul som to i pred dôst. p. Osvaldom, ktorý zaraz písal dp. Furdekovi odporúčajúc ma Jednote. Koncom febr. zdelil mi dp. Osv. toto: „P. Furdek mi písal, že Vám úfa vymôcť u predsedy Jednoty aspoň 400 korún.“ Ja nepísal som ani dr. Furdekovi ani inému do Ameriky, lebo viac je hodno, keď ma iný odporúčajú. Ani neviem, kto je predsedom Jednoty. Veľmi budem povďačný dôstojnosti Vašej, keď i Vy u p. Furdeka, lebo u neznámeho mi predsedy Jednoty primlúviť sa za mňa ráčite.[494] Poprosím o to ešte i dôst. p. Sasinka. Presvedčený som, že keď sa Vy traja za to zaujmete, podpora nevystane, a ja budem môcť do konca tohoto roku všetok materiál pozháňať a chytiť sa konečne do jeho usporiadania. Prosím dôst. Vašu za to.

Dnes čakáme našich Prenčanov, jestli si ináč nerozmyslia.

Ostávam so srdečným pozdravom a úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 25/III. 1901


[468] Dvojlist 17,5 × 11,2 cm; neuverejnený.

[469] Kmeť potreboval údaje o Tatároch k prácam Veleba Sitna, Sitno a čo s neho videť. (Porov.: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 5, 23, 29, 38, 139, 150.)

[470] Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska. Vyšli v r. 1867 v Skalici, tlačou synov F. X. Škarnicla.

[471] Bibliotéka Slovensko-národnia v Uhorskej Skalici, tlačou a nákl. Jozefa Škarnicla. Diel I. — X. Prvý zv.: Besiedky Viliama Paulinyho-Tótha (I. — IV.) vyšli v r. 1866, štvrtý v r. 1870.

[472] Slovenské pohľady. Časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku. Vychádzali v Martine od r. 1881. (Porov.: Michal Potemra, c. d., s. 98 — 99.)

[473] Alexander Lombardini (nar. 10. 4. 1851 v Bytči — umrel 26. 4. 1897 v Žiline) — advokát v Žiline.

Okrem uverejnených príspevkov v Slovenských pohľadoch zozbieral životopisné dáta o slovenských spisovateľoch v diele Slovenský Plutarch (SP 1887). V r. 1874 knižne vydal Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny.

V súčasných časopisoch publikoval odborné právnické štúdie, históriu považských hradov, bibliografie, ako aj regionálnu bibliografiu.

[474] György Kerekes (nar. 3. 4. 1870 v Nyiregyháze — 1947 Košice) — maďarský národohospodársky spisovateľ, redaktor košického časopisu Közérdek. Napísal niekoľko národohospodárskych prác týkajúcich sa Košíc, dejiny obchodu a učebnicu dejepisu. Jeho poslednou prácou je Bethlen Gábor v Košiciach (Košice, 1943) (Bethlen Gábor fejedelem Kašsán, 1943).

[475] Sokol. Obrázkový časopis pre zábavu, krásno umenie, vedy a literatúru, od II. roč. (1863) obrázkový časopis pre zábavu a poučenie. Vychádzal od r. 1862 do r. 1869. Zodp. red. bol Viliam Pauliny-Tóth. (Porov.: Michal Potemra, c. d., s. 102 — 103.)

[476] Letopis Matice slovenskej — vychádzal v Martine od r. 1864 do r. 1875. (Porov.: Michal Potemra, c. d., s. 78.)

[477] Alajos Mednyánszky (1784 — 1844) — barón, uhorský politik a historik z Veselého pri Piešťanoch. Od r. 1838 hlavný predstavený Nitrianskej stolice. (Pozri: Korešpondencia Jána Hollého; na vydanie pripravil Jozef Ambruš, vydala Matica slovenská v Martine 1967, str. 409.)

[478] V liste spomínané Mednyánszkeho dielo vyšlo aj v slovenskom preklade: Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava 1962. Úvod napísal dr. Ján Tibenský.

[479] Károly Brancsik, narodený v Beckove — Bol hlavným lekárom Trenčianskej stolice. Založil Trenčiansku prírodovedeckú spoločnosť. Ľ. Rizner poslal jeho životopis aj na uverejnenie v Ottovom náučnom slovníku, čo sa však neakceptovalo.

[480] Zoologické a botanické potulky — nem.

[481] Miklós Kubínyi (nar. 7. 11. 1840 v Demänovej — umrel 24. 1. 1937 v Oravskom Podzámku) — archeológ. V r. 1865 bol právnym zástupcom na Oravskom panstve a od r. 1875 jeho riaditeľom.

Bohatý archívny materiál bol mu zdrojom mnohých štúdií. Spracoval a zverejnil archeologické pamiatky Oravy. Svoje bohaté archeologické zbierky daroval v novembri 1918 múzeu v Martine. V D. Kubíne zastával aj funkciu predsedu knižničného výboru Čaplovičiány.

Známa je jeho práca Árva vára (Oravský zámok). Pešť 1872. IV., 171 s., 1 obr., 3 príl.

[482] Nález na Ľevom hrádku.

[483] Kletus Bielek — františkán

[484] M. Kosztka bol škôldozorcom v Trenčíne. (Porov.: Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 1. 1. 1896, s. 269 — 270 a zápis z 5. 1. 1897, s. 310.) Vršatský, vl. m. Anton D. Svoboda pri uverejnení životopisu Ľ. V. Riznera v Slovenských pohľadoch v r. 1913 (s. 668 — 682) na s. 674 sa zmienil aj o Kosztkovi, ktorého charakterizuje ako tvrdého maďarizátora.

M. Kosztka je známy svojím dielom Zemepis Trenčianskej stolice. Poslovenčil Ľ. V. Rizner. Prešporok 1889.

[485] Štefan Furdek (nar. 2. 9. 1885 v Trstenej — umrel 18. 1. 1915 v Clevelande — USA) — rím.-kat. kňaz. Štefan Furdek patril medzi popredných americkoslovenských novinárov, počínajúc Slovenským, Wolfom, Markovičom, Rovniankom, Spevákom, Gessayom, Pavčom, Pánikom, Salvom, Mamateyom atď.

Furdek bol zakladateľom Združenia slovenských novinárov a Slovenskej ligy, preto bol obžalovaný, že zakladá v Amerike slovenskú národnú cirkev. Bol vydavateľom a redaktorom časopisu Viera, ktorý začal vychádzať od mája r. 1901. Bol jeden z tých, ktorí sa v Amerike starali o utvorenie inštitúcie na vydávanie slovenských kníh. Okrem toho Š. Furdek bol zakladateľom najstaršieho americkoslovenského kalendára, ktorý redigoval až do smrti.

Š. Furdek vynikal aj ako básnik a patril medzi najschopnejších americkoslovenských básnikov. Svojimi veršami zapĺňal kalendáre a časopisy. Furdek ako zakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty pripravil Prvú čítanku pre slovenské školy v Amerike. Medzi najvýznamnejšie diela Š. Furdeka patrí Svet a jeho záhady, vydané v r. 1910 Jednotou. Bol jeden zo zakladateľov Vyššej chlapčenskej slovenskej školy v Clevelande, ktorej pôvod treba hľadať v českej benediktínskej škole v Lisle, a predsedom Matice slovenskej v Amerike, založenej 26. augusta 1893.

[486] Jednota bol druhý najstarší americkoslovenský katolícky kalendár, založený Š. Furdekom. Prvý ročník vyšiel r. 1896 a od tých čias (s prestávkou jedného roka) vychádzal stále. Jeho ročníky patria medzi najvzácnejšie americkoslovenské edície.

Po smrti Š. Furdeka jeho redaktorom sa stal Jozef Hušek.

[487] Gyula Alajos Lovcsányi (nar. r. 1850 v Šahách) — profesor na učiteľskej preparandii v Budapešti, maďarský spisovateľ

[488] Váh a jeho okolie. Dielo vyšlo v r. 1881, 160 s.

[489] Adolf Pechány (nar. 15. 2. 1859 v Ilave — umrel r. 1930 v Pešti) — PhDr., profesor, spisovateľ. Redigoval Slovenské noviny. V r. 1921 vládny povereník maďarských Slovákov.

[490] Sprievodca Považím. Dielo vyšlo v r. 1.888, 94 s.

[491] Magyar Sion (Maďarský Sión) začal vychádzať v 60. rokoch. Bol to katolícky teologický časopis, ktorý na svojich stránkach prinášal aj bohatý materiál z cirkevných dejín Uhorska (MS ČC 95).

[492] Jozef Emmanuel (nar. 18. 3. 1804 vo Vrbovom — umrel 8. 5. 1890 v Košeci) — rím.-kat. farár, dekan. Besednicami, veršami a náboženskými úvahami prispieval do Cyrilla a Methoda, ako aj iných časopisov. Bol propagátorom slovenskej tlače a národným buditeľom.

[493] Fr. R. Osvald listom z 21. 12. 1900 informoval Riznera vo veci podpory. 31. 3. 1901 aj Kmeť Riznerovi oznámil, že veľmi vďačne bude písať, len čaká odpoveď na niektoré otázky od Osvalda. (Vo veci vybavovania Riznerovej podpory pozri ešte listy A. Kmeťa Fr. R. Osvaldovi z 23. 4. 1901 (ASNM) a Ľ. V. Riznerovi zo 16. 6. 1901 a 25. 8. 1901.)

[494] Predsedom Katolíckej jednoty bol v tom čase Juraj Onda. Porov.: Jednota, katolícky týždenník, 10. zo dňa 6. 3. 1901, č. 492. Rubrika Úradné zprávy, s. 8.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.