Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

67

[706]

Dôstojný pane!

Nikdy nemal by človek odložiť prácu, ktorú má hneď vykonať. Po obdržaní Vášho, mne veľmi milého, do Nitry adresovaného listu, mienil som Vám za horúca odpovedať (teda ešte z Nitry), k čomu však neprišlo, ba odtiahlo sa to až do dneška, čo si teraz nijako neviem odpustiť, lebo je to ozaj neslušnosťou, nechať tak dlho čakať Vás na odpoveď. Je pravda, že zarytý som do svojej práce,[707] jako červík do chrenu, ktorej každú chvíľku času venúvam; no ale i to je pravda, že kedy-tedy zbýva koľko-toľko času aj k iným prácam ku korešpondencii — a ja za celých 50 dní nevedel som sadnúť, aby som Vám odpovedal. Nuž ráčte odpustiť, dôstojný pane, že som sa tak neslušne k Vám zachoval. Viackrát sa to nestane.

Za srdečné Vaše zablahoželanie k mojim meninám, ráčte prijať podobne srdečnú vďaku!

Snáď Vás bude zaujímať, keď zdelím, jako strávil som minulé prázdniny. V júli pracoval som za viac dní v knižnici muzeálnej. Našiel som tam ešte všeličo. Prezrel som i rukopisy, z ktorých asi 60 — 70 dôležitejších som si i prísne bibliograficky preznačil.[708] Chcem ich uviesť v diele a v Slov. pohľadoch[709] podám budúceho roku (snáď hneď v jan. zošite) Druhý zoznam slovenských rukopisov,[710] lebo mám niekoľko i takých preznačených, ktoré sú neni v muzeálnej knižnici. Po tieto dni čítal som, že i Vy ráčili ste dva rukopisy darovať muzeálnej knižnici.[711] Neráčili by ste byť takým láskavým, zdeliť mi ich úplné a verné názvy s doložením, z ktorého roku pochádzajú, v jakom form. sú písané a koľko majú stránok lebo nečíslovaných listov? Budem Vám za to veľmi povďačným.

V knižnici našiel som i tri prvé ročníky Kresťana,[712] ktoré vzal som sebou; ročníky VI a VII mám (onedlho jich pošlem s tými požičanými), teda ešte zhľadávam ročníky IV a V. Prosím, ráčte tieto ročníky hľadať pre knižnicu muzeálnu cestou Nár. novín. Snáď sa ktosi nájde, čo jich obetuje. Očul som, že jich staručký pán dekan Fr. Strakovič v Rybanoch má. Tohoto — jako očúvam — pekná knižnica mala by prejsť v náš majetok.[713]

Po príchode z Martina pracoval som za dva týždne doma. Potom zašiel som do Trenčína a v druhej polovici aug. do Prešporku, kde zostal som až do rána 25. aug., keď musel som sa zúčastniť, jako učiteľský vyslanec dištriktuálny, konventu dištriktuálneho odbývaného od 21. — 24. aug. Na tento konvent zvolený som bol ev. učiteľmi stolíc: Prešporskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Tekovskej, Hontianskej, Novohradskej a Komárňanskej. V kandidácii boli sme štyria a ja dosiaľ neviem pochopiť, jako som tu mohol ja, v čiernej knihe zapísaný, zvíťaziť. Teda konventu musel som sa zúčastniť, pravda, na útraty dištriktuálne. Na tie 4 dni dostal som 60 K.

V Prešporku tiež som si veľa všeličoho pozaznačoval.

Dňa 25. aug., v deň mojich menín, kde jako obyčajne mal som niekoľko milých hosťov, medzi nimi i priateľa prof. Krajňáka, došiel som domov s raňajším vlakom. Dňa 26. ale s rýchlikom o 5. hod. fáral som už do Nitry, aby som hneď ráno mohol začať v daktorej knižnici pracovať. Tu prijatý som bol veľmi mile zlatou dušou, p. drom Tóthom,[714] ktorý ma najprv uviedol do knižnice seminárskej, a keď som v tejto bol hotový, do krásne zariadenej knižnice biskupskej. Žatva výborná! P. dr. Tóth mal veľkú radosť, vidiac, v jakú kopu dvíhajú sa moje lístky, na ktoré značil som spisy, spisky atď. On veľmi rád prezeral môj rukopis (mal sem so sebou písmeny K, M, P, S.) a ukazoval ho ostatným pp. profesorom a kanonikom. Ba pred p. Budaym jeden prof. povedal, že pri každom obede a večeri mňa a moju prácu spomína. Od 6. — 8. h. večer sme sa spolu prechádzali a o všeličom zhovárali. Slovom: zamilovali sme sa jeden do druhého. Nikdy nezabudnem túto zlatú dušu! Dňa 1. sept. odovzdal mi Váš list, lebo k nemu bol prinesený. Dal som mu ho čítať. Potešilo ho, že ráčite sa naňho pamätať. I on veľmi dobre sa vraj na Vás pamätá a chválitebnú činnosť Vašu s pozornosťou sprevádza. Na jednej prechádzke len o Vašej dôstojnosti sme si rozprávali.

Svoju prácu v knižnici biskupskej skončil som 3. sept. a 4-ho hneď ráno vyprevadil ma p. dr. Tóth do gymnázia, kde je umiestená knižnica bývalej Matice.[715] P. knihovník nebol dopoludnia doma, ale pedel nám knižnicu otvoril, a my kutali v nej až do obedu. Popoludní mal tam už byť so mnou p. knihovník, ktorýsi z profesorov, Maďar, neznajúci slova slovenského. O 2. hodine zase ponúkol sa mi p. dr. Tóth, že ma tam vyprevadí a p. knihovníkov odporučí. Tu však neočakávane došiel mi telegram, aby som sa bral domov, lebo nám dcéra Marienka na zapálenie pľúc ochorela.[716] Bolo po radosti. Mrzelo nielen mňa, ale i p. dr. Tótha, že musím odísť bez toho, že by som bol aspoň 2-3 dni v tejže knižnici pracoval. S večerným vlakom uháňal som cez Topolčany do Trenčína a o jednej v noci bol som už doma.

Matičná knihovňa, ktorú rozmnožujú teraz samými maď. vedeckými dielami, je veľmi pekne usporiadaná vo dvoch izbách. Katalóg je lístkový, lenže trochu lepšie zostavený než náš v Martine, kde jedna kniha Ambróziho[717] prichádza pri mene: Augustín Fr. a ona je tlačená u Augustína Fr. Patzko,[718] ktorýsi z tých paprákov knihu uviedol pod menom: Augustín Fr.

Pre náhly môj odchod teda nemohol som sa presvedčiť ani o tom, či Váš rukopis,[719] je tam, lebo nie. Myslím, že z kníh bude mnoho chybovať, keď vieme, jako boli v Martine na stol. dome chránené.

V bisk. knižnici je 60.000 zväzkov. Všetky sú umiestené v jednej, asi 16 m. dlhej, asi 8 m. širokej a 8. m. vysokej jasnej sieni. Časť kníh je v jednom rade pri všetkých 4 stenách a v prostriedku stojí veľmi úhľadná, železná „klietka“ majúca točivé schody, po ktorých vyjde človek na prvé a druhé poschodie, kde sú knihy pekne poukladané. Ku každej je prístup. V tejto klietke je snáď 40.000 zv. Teda toľko kníh na malom priestore. Škoda, že sa v našej novej budove muzeálnej nevystavila takáto vysoká sieň, že by sa i tam takto boli knihy uložili.

Očúvam, že je nové múzeum už pod strechou. Keď som bol v M., kopali ešte len základy.[720]

Asi do 15. nov. budem s dielom hotový. Potom treba ho ešte doplňovať, opravovať a podčiarkovať, čo potrvá do budúcich prázdnin. V lete s hotovým, ak dá P. B. zdravia — zamýšľam do Prahy predložiť ho Č. ak.[721]

Zostávam dôstojnosti Vašej so srdečným pozdravom oddaný sluha a ctiteľ

Ľudovít V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 20/X. 1906



[706] Dvojlist a list 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.

[707] V tomto čase okrem Rukoväti Rizner pracoval aj na prehľade literárnej činnosti (do r. 1900) Jozefa Ľudovíta Holubyho pri príležitosti jeho 70. narodenín pod názvom Literárna činnosť Jozefa Ľudovíta Holubyho — bibliografický prehľad v rozsahu 7 strán, uverejnený v Slovenských pohľadoch r. 1906.

[708] Porov.: Riznerov list J. Škultétymu z 23. 7. 1906, LAMS.

[709] Prvý zoznam slovenských alebo inorečových rukopisov Slovákmi napísaných Rizner uverejnil v Slovenských pohľadoch 1905, zoš. 6, s. 508. Pozri list 60, pozn. 17. (Porov.: list Ľ. Riznera J. Škultétymu zo 7. 8. 1905, LAMS.)

[710] Druhý zoznam slovenských rukopisov v Slovenských pohľadoch nebol uverejnený.

[711] V Národných novinách v r. 1906 sa uvádza, že Kmeť daroval korešpondenciu o domácom priemysle, zbierku vianočných piesní s nápevmi a ďalšie dva rukopisy bez bližšieho označenia.

[712] Kresťan. Politické a spoločenské katolícke noviny. Vychádzali od r. 1894 do r. 1918. (Porov.: Michal Potemra, Bibliografia…, c. d., s. 77 — 78.)

[713] Knižnicu Fr. Strakoviča, rím.-kat. farára, získala knižnica Muzeálnej slovenskej spoločnosti v r. 1897. Obsahovala 2000 zv. Prevzal ju osobne P. Socháň. (Porov.: Viliam Sokolík, c. d., s. 93 — 94.)

[714] Ján Tóth — profesor seminára v Nitre. Kmeť Riznerovi 31. 8. 1906 (do Nitry) písal, aby pozdravil dr. Tótha, s ktorým sa spoznal vo Viedni v r. 1884, kde študoval (v Augustiniáne) a kde Kmeť študoval v dvornom herbári šípy.

[715] Zhabané zbierky Matice slovenskej, vrátane knižnice (1875), boli r. 1902 v 176 debnách odvlečené a uložené ako štátny depozit do Nitry v stoličnom nitrianskom múzeu.

[716] Marienka bola mladšia Riznerova dcéra (nar. 5. 3. 1883 — umrela 8. 8. 1912 na „pľúcnu nemoc“). O výročí smrti dcéry Marienky Rizner písal 9. 8. 1913 M. Kiššovi.

[717] Samuel Ambrózi (nar. 22. 3. 1748 v Sielnici — umrel 15. 2. 1806 v Banskej Štiavnici) — ev. a. v. farár

[718] Augustín František Patzko (nar. ? — umrel 22. 1. 1799) — zakladateľ kníhtlačiarne v Bratislave. 15. 10. 1770 dostal od mestskej rady Bratislavy povolenie na zriadenie kníhtlačiarne. Na základe udeleného privilégia 1. 9. 1775 dostal povolenie tlačiť knihy každého druhu, predávať ich a mať učňov. Až do jeho smrti produkcia tlačiarne bola neobyčajne veľká. Po smrti tlačiareň prevzal jeho starší syn František Jozef Patzko.

Z tlačí, ktoré tlačil A. F. Patzko, vynikala Biblia z r. 1782, Kancionálik Funebrál, Sartoriusova Summovnij Postylka z r. 1779.

[719] Roz. rukopis Hospodára na Slovensku.

[720] Návrh na stavbu múzea pochádzal od arch. Milana Harminca. M. Harminc mal aj hlavný dozor nad stavbou. Stavebný dozor bol v zložení: Ivan Daxner, Jozef Fábry, Jozef Rolko, Blažej Bulla, Jozef Capko. Stavbu zverili staviteľovi Jánovi Hlavajovi z Martina.

Základný kameň bol položený 8. augusta 1906. 3. novembra 1908 budovu kolaudovali. (Porov. list A. Kmeťa Riznerovi zo dňa 31. 8. 1906 — po presťahovaní sa do Martina 31. 7. 1906 — LAMS.)

[721] Rizner svoje celoživotné dielo (po šesťročnom prepisovaní do češtiny) doniesol 11. 11. 1911 do Prahy. (Porov.: Kata Ruttkayová-Záthurecká, Problematika…, c. d., s. 109 — 110, 112 — 113, 114 — 115 a listy Fr. Pastrnka Riznerovi z 22. 4. 1906 a 19. 8. 1909, LAMS.)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.