ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[181]

Dôstojný pane!

Dnes priniesol mi p. senior Váš ct. lístok ku prečítaniu, kde oprávnene ponosujete sa, že Vám nepíšem. Je pravda, že neodpovedal som Vám na posledný milý Váš dopis odo dňa 2. aug. Ale nestalo sa to snáď z tej príčiny, že by mi bolo niečo sadlo na nos, ale zarytý súc cez celé prázdniny do svojich prác, zanedbal som i takých mužov našich, u jejichž obuvi nie som hoden rozviazať remienok. K týmto našim mužom na každý pád počítam i Vašu dôstojnosť. Som človek, ktorý má svoje slabosti, svoje chyby. Veru neslušne zachoval som sa oproti Vám, a preto prosím tisíckrát za odpustenie, sľubujúc Vám svätosväte, že sa polepším a ododnešku „za horúca“ na každý Váš ct. lístok odpoviem. Boh daj, že by ste mi mesačne aspoň dvakrát písať ráčili, lebo listy Vaše bývajú najinteresantnejšie.

Ale prečo nepísal som Vám od 2. augusta? Preto, že o nič takého nebol som požiadaný, čo by bolo požadovalo odpovede. A potom myslel som, že uvidíme sa v Martine a tam pohovoríme si o všeličom. Nuž ale ja do Martina nemohol som, keď mi p. finančný minister nedovolil. Syn^[182] ostal prakticírovať v Přerově i cez prázdniny; on stojí ma každý mesiac 20 zl., a od 1. sept.^[183] ide z domu už i Marienka, ktorá bude tiež mesačne 15. zl. požadovať. To sú také starosti, ktoré nedávajú mi už ani spávať, a keby som pri svojich prácach trochu na ne nezabúdal, nuž by mi bolo snáď do zúfania. Z príčiny tejto sedím doma, a počnúc od júla sedím niekedy denne i desať hodín, lebo život krátky a práca veľká.

Ej veru, dôstojný pane, boli by ste so mnou spokojný. Z Vašej knihy „Series parochiarum et parochorum“ vyznačil som si vyše sto životopisov a najmenej 200 iných rozličných dát. Pošlem Vám ju s poďakovaním onedlho. Prameňov k miestopisu Slovenska preznačil som si tisíce. Piesne bošácke prepísal som do čista, a rukopis, žeby sa to nepotratilo, dal som zviazať.^[184] Životopisy trenč. spisovateľov a poťažná bibliografia, zrástli na mnoho hárkov. Ceduliek, na ktorých zaznačené sú pramene k životopisom a literárnej činnosti slovenských spisovateľov,^[185] je už vyše 8000. Nasleduje ich usporiadanie a prepísanie. Slovník nárečia bošáckeho bude tohoto roku snáď tiež hotový; mám vyše 10 000 lístkov. Treba materiál usporiadať a prepísať. Nálezísk starožitností na Slovensku je už vyše 200. Okrem toho jesto práca s Obzorom, vediem si denník atď. atď. Z tohoto ráčite vidieť, že ani hodiny nezaháľam. Nuž pevne dúfam, že mi ráčite odpustiť, keď som si Vás cez prázdniny zanedbal. Ako som už sľúbil, chcem sa napraviť.

V liste na p. seniora písanom ráčite spomínať, že Vám mám čosi vyznačiť z Arch. Értesítő. O to nebol som požiadaný v liste od 2. aug., a iného listu, Boh mi svedok — som od Vás nedostal. Nuž, prosím, ráčte mi zdeliť, čo to vlastne chcete? Ak mi len bude možno, vďačne Vám obratom pošty poslúžim.^[186]

Ale ani p. drovi Czeczkóvi^[187] som nepísal? Že by môj list, do Pešti mu písaný, nebol dostal, neviem pochopiť. Človek vidí, že musí teraz už temer všetko rekom.^[188] posielať. Ak by mu to tak veľmi potrebné bolo, nuž poslúžim mu ešte raz s tým, čo viem.

Veru ľutujem, že som nemohol byť v Martine.^[189] Bol by som sa oboznámil i s p. Križkom. Náramne ma teší, že s takým oduševnením zvolili Vás za predsedu muzeálneho spolku. Ale ako by to aj ináč bolo mohlo byť! Veď Vy ráčite byť i tvorcom i dušou tohoto nášho spolku,^[190] od ktorého tak mnoho dá sa teraz očakávať. Veru, „lepšieho kandidáta“ niet na šírom Slovensku! Teda: Živili! Boh Vám pomáhaj!

Moja zbierka starožitností — mojou bude len za čas — rozmnožila sa krásnym exemplárom bronzovej kopije, nájdenej na blízkych hradiskách dolnosrňanských.^[191] Zbierka číta už 32 vzácnych kusov z doby kamennej, bronzovej a železnej.

Kuchtovi písal som, aby Almáš neprijímal.^[192] Odpovedal, že zostane v Prenčove. Nuž dá Boh, že sa kedysi i na Prenčove uvidíme.

Pripojený lístok, prosím, ráčte odoslať za horúca našim. Písali, že snáď ešte príjdu k nám. Teraz, keď nastali časy krajšie, by to veru mohli urobiť; veď ja bol som vlani až v druhej polovici sept. pod Sitnom, a boli časy pekné. Keby len tie groše tak nerozkazovali!

Sleční učiteľky z Prahy^[193] boli pred pár dňami vo Bzinciach u Ľudmily Podjavorinskej. K nám nedotiahli. Podjavorinská usporaduje svoje básne a poviedky do tlače. I toto vzalo mi dosť času, lebo som jej bol pritom nápomocným.^[194] Chce to vydať spolok „Detvan“.^[195]

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľudovít V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 30/VIII. 1895