Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[181]
Dôstojný pane!
Dnes priniesol mi p. senior Váš ct. lístok ku prečítaniu, kde oprávnene ponosujete sa, že Vám nepíšem. Je pravda, že neodpovedal som Vám na posledný milý Váš dopis odo dňa 2. aug. Ale nestalo sa to snáď z tej príčiny, že by mi bolo niečo sadlo na nos, ale zarytý súc cez celé prázdniny do svojich prác, zanedbal som i takých mužov našich, u jejichž obuvi nie som hoden rozviazať remienok. K týmto našim mužom na každý pád počítam i Vašu dôstojnosť. Som človek, ktorý má svoje slabosti, svoje chyby. Veru neslušne zachoval som sa oproti Vám, a preto prosím tisíckrát za odpustenie, sľubujúc Vám svätosväte, že sa polepším a ododnešku „za horúca“ na každý Váš ct. lístok odpoviem. Boh daj, že by ste mi mesačne aspoň dvakrát písať ráčili, lebo listy Vaše bývajú najinteresantnejšie.
Ale prečo nepísal som Vám od 2. augusta? Preto, že o nič takého nebol som požiadaný, čo by bolo požadovalo odpovede. A potom myslel som, že uvidíme sa v Martine a tam pohovoríme si o všeličom. Nuž ale ja do Martina nemohol som, keď mi p. finančný minister nedovolil. Syn[182] ostal prakticírovať v Přerově i cez prázdniny; on stojí ma každý mesiac 20 zl., a od 1. sept.[183] ide z domu už i Marienka, ktorá bude tiež mesačne 15. zl. požadovať. To sú také starosti, ktoré nedávajú mi už ani spávať, a keby som pri svojich prácach trochu na ne nezabúdal, nuž by mi bolo snáď do zúfania. Z príčiny tejto sedím doma, a počnúc od júla sedím niekedy denne i desať hodín, lebo život krátky a práca veľká.
Ej veru, dôstojný pane, boli by ste so mnou spokojný. Z Vašej knihy „Series parochiarum et parochorum“ vyznačil som si vyše sto životopisov a najmenej 200 iných rozličných dát. Pošlem Vám ju s poďakovaním onedlho. Prameňov k miestopisu Slovenska preznačil som si tisíce. Piesne bošácke prepísal som do čista, a rukopis, žeby sa to nepotratilo, dal som zviazať.[184] Životopisy trenč. spisovateľov a poťažná bibliografia, zrástli na mnoho hárkov. Ceduliek, na ktorých zaznačené sú pramene k životopisom a literárnej činnosti slovenských spisovateľov,[185] je už vyše 8000. Nasleduje ich usporiadanie a prepísanie. Slovník nárečia bošáckeho bude tohoto roku snáď tiež hotový; mám vyše 10 000 lístkov. Treba materiál usporiadať a prepísať. Nálezísk starožitností na Slovensku je už vyše 200. Okrem toho jesto práca s Obzorom, vediem si denník atď. atď. Z tohoto ráčite vidieť, že ani hodiny nezaháľam. Nuž pevne dúfam, že mi ráčite odpustiť, keď som si Vás cez prázdniny zanedbal. Ako som už sľúbil, chcem sa napraviť.
V liste na p. seniora písanom ráčite spomínať, že Vám mám čosi vyznačiť z Arch. Értesítő. O to nebol som požiadaný v liste od 2. aug., a iného listu, Boh mi svedok — som od Vás nedostal. Nuž, prosím, ráčte mi zdeliť, čo to vlastne chcete? Ak mi len bude možno, vďačne Vám obratom pošty poslúžim.[186]
Ale ani p. drovi Czeczkóvi[187] som nepísal? Že by môj list, do Pešti mu písaný, nebol dostal, neviem pochopiť. Človek vidí, že musí teraz už temer všetko rekom.[188] posielať. Ak by mu to tak veľmi potrebné bolo, nuž poslúžim mu ešte raz s tým, čo viem.
Veru ľutujem, že som nemohol byť v Martine.[189] Bol by som sa oboznámil i s p. Križkom. Náramne ma teší, že s takým oduševnením zvolili Vás za predsedu muzeálneho spolku. Ale ako by to aj ináč bolo mohlo byť! Veď Vy ráčite byť i tvorcom i dušou tohoto nášho spolku,[190] od ktorého tak mnoho dá sa teraz očakávať. Veru, „lepšieho kandidáta“ niet na šírom Slovensku! Teda: Živili! Boh Vám pomáhaj!
Moja zbierka starožitností — mojou bude len za čas — rozmnožila sa krásnym exemplárom bronzovej kopije, nájdenej na blízkych hradiskách dolnosrňanských.[191] Zbierka číta už 32 vzácnych kusov z doby kamennej, bronzovej a železnej.
Kuchtovi písal som, aby Almáš neprijímal.[192] Odpovedal, že zostane v Prenčove. Nuž dá Boh, že sa kedysi i na Prenčove uvidíme.
Pripojený lístok, prosím, ráčte odoslať za horúca našim. Písali, že snáď ešte príjdu k nám. Teraz, keď nastali časy krajšie, by to veru mohli urobiť; veď ja bol som vlani až v druhej polovici sept. pod Sitnom, a boli časy pekné. Keby len tie groše tak nerozkazovali!
Sleční učiteľky z Prahy[193] boli pred pár dňami vo Bzinciach u Ľudmily Podjavorinskej. K nám nedotiahli. Podjavorinská usporaduje svoje básne a poviedky do tlače. I toto vzalo mi dosť času, lebo som jej bol pritom nápomocným.[194] Chce to vydať spolok „Detvan“.[195]
Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľudovít V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 30/VIII. 1895
[181] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený.
[182] Branko Rizner — V Denníku 14. septembra 1895 si Ľ. V. Rizner zaznačil, že Branko sa vrátil a priniesol so sebou svedectvo od Kokorovej firmy. Ďalej však píše: „Len aby nemusel už teraz dlho doma byť bez práce.“ (Pozri aj list 14, pozn. 18, list 18, pozn. 7 a list 70, pozn. 3.)
[183] Marienku 2. septembra 1895 Rizner odviezol do Nového Mesta nad Váhom, kde začala chodiť do prvej meštianky. Bývala u advokáta Kulišku. (Porov.: Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 3. 9. 1895, s. 238.)
[184] Národnie piesne z Bošáckej doliny, sbierané od r. 1880 — Rukopis viaz. 186 s. — LAMS.
[185] Pramene k životopisnej a literárnej činnosti slovenských spisovateľov a ináč zaslúžilých mužov — Rukopis viaz., 4°, 415 s. a 100 s. doplnkov. Podľa listu Petrovi Zátureckému z 20. 7. 1897 prácu mal dokončiť v r. 1897 — 1898. (Pozri: Boris Bálent, Knižnica 1955, č. 5, s. 223.)
[186] Z Kmeťovho listu zo dňa 1. 9. 1895 sa dozvedáme, že Riznera žiadal, aby mu oznámil počet kamenných nástrojov z Bohuníc, podľa časopisu Arch. Értesítő. Kmeť v liste píše, že sa mu podarilo „vykutať“ nálezcu aj nálezište a že martinské múzeum má dostať 5 kusov.
[187] A. Kmeť 2. 8. 1895 Riznerovi píše, že ho navštívil dr. Czeczkó a žaloval sa, že Rizner mu nepísal.
[188] Roz. rekomando (doporučene).
[189] 22. augusta 1895 sa konalo v Martine zriaďujúce valné zhromaždenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti, na ktorom P. Socháň referoval o činnosti dočasného výboru. Okrem A. Kmeťa, ktorý bol zvolený za predsedu MSS, boli zvolení: dr. J. Petrikovich a R. Zaymus za podpredsedov, prof. A. Sokolík za tajomníka, A. Halaša za pokladníka, J. Fábry, Peter Kompiš a Milutín Križko za revízorov.
Okrem toho zhromaždenie zvolilo asi 30 členov výboru. Do 21. augusta 1895 MSS mala 232 členov.
[190] Kmeť v liste Riznerovi (5. 5. 1895) navrhol za predsedu MSS Holubyho, ale tento návrh nebol prijatý, lebo Holuby sa vraj nikdy neukáže v Martine a za úradníkov spolkových treba „ľudí živých“.
[191] 18. augusta 1895 Rizner dostal bronzovú kopiu, nájdenú na srnianskych hradiskách. (Pozri: Denník Ľudovíta V. Riznera, zápis z 18. 8. 1895, s. 234.)
[192] Rizner reaguje na správy, že jeho zaťa, farára v Prenčove, volajú do Almáša.
[193] Z Kmeťovho listu zo dňa 2. 8. 1895, ktorý písal Riznerovi, sa dozvedáme, že dve slečny učiteľky z Prahy na Slovensku študovali čipky ako prípravu na vydanie veľkého ilustrovaného diela.
[194] Ľudmila Podjavorinská požiadala o radu Ľ. V. Riznera vo veci usporiadania svojich básní do tlače, ktorú jej údajne prisľúbili členovia akademického spolku Detvan v Prahe (Ráth, Šrobár, Makovický a Slabej).
Ľ. V. Rizner sa s Ľudmilou Podjavorinskou dohodol, aby sa básne vydali pod názvom Z vesny života; ostatné prozaické práce pod názvom Poviedky, humoresky a črty.
Básne i poviedky Ľ. V. Rizner radil zostaviť chronologicky, ako vychádzali, aby bol badateľný pokrok, ktorý Podjavorinská dosiahla od r. 1887. Práce z prvých rokov navrhol opraviť. Rizner sa Podjavorinskej ponúkol vyhľadať všetky jej práce, ktoré boli uverejnené v Slovenských novinách.
[195] Z listu A. Kmeťa sa však dozvedáme, že pražský spolok Detvan sa zdráhal vydať práce Podjavorinskej. Kmeť Riznerovi 1. 9. 1895 píše: „Práve mešká u mňa jedon Detvanec, ktorý bráni sa proti tomu, že by spolok „Detvan“ bol sľúbil vydať básne Ľ. Podjavorinskej.“ Dielo napokon vyšlo v r. 1895.
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam