ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[119]

Dôstojný pane!

Ráčte odpustiť, že na ct. a milý dopis Váš až dnes odpovedám. Cez sviatky nebolo kedy pri stolíku sedeť, a hneď po sviatkoch prihodila sa mi taká nehoda, že padnúc, vysotil som si ruku, takže za celé dva týždne nemohol som pera chytiť, takže som i koledovať musel s rukou poviazanou. Najviac starostí robil mi Obzor, ale šťastie, že prišlo niekoľko príspevkov. Ostatné temer všetko musel som Marienke nadiktovať. I teraz ešte cítim pichanie pri písaní; ale dobre je, že už môžem ako-tak pero držať. Mnoho som zameškal.

Za blahoželanie srdečná vďaka. I ja prajem dôstojnosti Vašej oceľového zdravia, aby ste na tej „národa roli dedičnej“ i tohoto roku tak pilne pracovať mohli!

Dôstojný pán Šujanský^[120] poslal mi Kachelmana medzi sviatkami a Novým rokom. Dosiaľ som sa mu nemohol poďakovať. Urobím to však naisto po tieto dni. Jedno-druhô som si z neho vyznačil, ale oveľa viac som v ňom očakával. Sedel som pri ňom po tri večierky. Posielam Vám ho s najvrelejším poďakovaním.

Cez sviatky dostal som antikvársky katalóg z Pešti. Vidiac tam Hampelovo dielo „A bronzkor emlékei Magyarhonban“,^[121] nuž akonáhle som trochu pero mohol chytiť, zaraz som si ho obstaral. A veru neľutujem groše, ktoré som zaň dal. Stálo i s poštou zl. 2,50. Posielam Vám ho k prezretiu. Včera večer porobil som v ňom niektoré poznámky. Hampel popisoval i všetky starož., ktoré nachodia sa (jestli jich nepobral) v múz. býv. Mat. slovenskej. Myslím, že vezmete dajaký osoh z neho.

Na ct. Vaše otázky odpovedám nasledovne:

V Sasinkovom^[122] Slov. let.^[123] I. 1877. na str. 335 stojí o tekov. Kálnici toto: „Na ložiska všakového hlineného náradia z pohanskej doby prišli robotníci, keď na brehu Hrona, neďaleko V. Kálnice, kopali jamy pre cukrovku. Známy skúmateľ starožitností, Bolemann, lekárnik z Levíc, vzal tie predmety do opatery.“

Smolinské (m. Szomolánka) leží neďaleko Šaštína. Tu našla sa popolnica (vyoral ju na svojej roli Michal Šipola), ktorá dľa Sasinka, náleží k najzriedkavejším exemplárom. Nebola celá, ale z kusov učiteľom Jurajom Veselým jemu doposlaných, takto ju opisuje: „Popolnica je z čiernej hliny a mala podobu baňovú na priúzkom dne. Pri otvore mala dokola dva krúžky, na baňovej vydutine 1 cm. široké dolu idúce vyryté pruhy. Otvor obnášal 27, vydutá baňa 33, dolnie hrdlo 10, dno 11 cm. v priemere. Otvor popolnice, 18 1 cm. širokej, zabednený bol bronzovým pľachom. Do stredu padala bronzová, žufanu podobná, ale hlbšia nádoba; pri zahnutom kruhu otvora 1 1 cm. hladká, potom až dolu, v rovnobežných čiarach pravidelne dieročkovaná nádobka, majúca asi 10 cm. v priemere. Pripojený bol i kúsok zeleného 4 cm. 1 mm. dlhého, 1 cm. širokého, na podĺž jarkovaného skla, čo odlomok zo skleného končiara alebo uška zo sklenenej nádobky“.

Trenčín (Slov. let. V. 1888. p. 263.) „Dňa 2. júla v Trenčíne pri kopaní pivnice prišli na starožitnosti. Našli 20 kusov zlatých a strieborných pamätníkov, z ktorých 12 v XIII. stor. za doby kr. Ludvika Veľkého bolo razených. Na peniazoch sú bulharské a uhorské nápisy. Zaviazané boly do koženého mešca a zachovaly sa v dobrom stave. Tam, kde tie veci nájdené boly, kedysi bol turecky cintorín. Tieto nalezené peniaze dodané boly museumu trenč. gym.“

V Strečne našla sa len veľká baňovitá nádoba hlinená, ktorú Majláth^[124] v Arch. Értesítő opisuje. Iné predmety nespomína.

Butkovany sú osádkou (pustou), ktorá prislúcha ku obci Radimov v Nitr. stolici okr. holičskom. Je to tam kdesi pri Uníne, lebo radimovskí obyv. rímsko-kat. náb. prifarení sú do Unína. Ráčte si to pozreť na Miklosovichovej „Mappa Archidioecesis Strigoniensis“, ktorú, ak sa nemýlim, videl som u Vás.

V Prešporskej st. v okrese trnavskom sú dvoje Lovčice (Hornie a Dolnie) Unter. u. Ober Lócz; Alsó és Felső Lócz.

Tomášik^[125] spomína pri Tisovci jaskyňu Michňovú, a tam vraj za Tisovcom na vrchu Káčer jesto druhá. Či Káčer leží v chotári tisovskom, z povedaného nemožno tvrdiť.

O „pustých hradoch“ nenašiel som žiadnych dát.^[126]

Slovenské povesti neznám veru naspamäť, lebo dávno tomu, čo som jich čítal. Lepšie ich zná moja Marienka. Ale poprezerám ich a potom zdelím, čo budem vedeť. Ráčte nazreť do „Úvah o slovenských povesťach“^[127] Dobšinským^[128] spísaných a býv. Maticou vydaných.

A teraz prejdime ku „hradom“, „hradiskám“, „žiaram“ a iným. To, čo dôstojnosti Vašej zdelím, nebude úplné, nuž ale predsa niečo. Nakoľko mi známo, v Trenčiansku medzi V. Udičou a V. a M. Jasenicou je jedno a nad Šebešťanovou druhé „hradište“. (Nad osadou Stupné je 525 m. vysoký vrch „Žeravice“. Nad dedinkou Okrut zvanou je vrch „Veľký Žiar“. Nad dedinkou Hatné je tiež „Hrádek“. Severo-západne od dediny Popradno je vrch „Žiar Kíčera“.) Nad Ovčiarskou pri Žiline (tu vykopano je veľa star.) je tiež 632 m. vysoký vrch „Hradisko“. Nad Trstím (blízo Pružiny) je „Tupý Hrádek“. Východne Fačkova (rajecké údolie) je „Žiar“ (838 m.) a bezprostredne nad týmto Kíčera (918 m.). Tohoto mena vrch je i nad Frivaldom. Južne Porubky (neďaleko Bytčice; Boh živ nášho drahého Zaymusa!)^[129] je „Podhrádek“. Nad Kostolnou pri Drietome máme „Hradišče“. Západne Hor. Poruby (ilavský okres) je vrch „Žiar“. Nad Omšenou, pri Trenč. Tepliciach je vrch „Baba“. Nad Černo-Lehotou (nie Čierna L., ale Černová Lehota) je „Hradek vrch“ (takto i na mape poznačený). V Zem. Podhr. chotári máme tiež „Babu“ a v bošáckom podobne. Ostatne vrchov a vŕškov tohoto mena je na stá po Slovensku.

V Nitriansku: Pri Krušovcách (m. Koros) neďaleko V. Topolčian zove sa akási pusta „Hradom“. Pri Prievidzi je dedinka, menom „Hradec“. Poniže Beckova je dedina „Hrádek“; nad ňou, asi hodinu cesty, sú rumy Tematínu. V žabokreckom okr. sú dedinky H. a D. Hrádek (m. A. és F. Rédek; takto znie to už maďarskejšie). Pri Jablonici (okres senický) je dedina „Hradište“ — Hradište Kližské a Hradište Skačanské, sú dediny v žabokr. okrese.

V Novohrade pri Uhorskom (lučenský okr.) je dedina Hradište. Vo Spiši: juhozápadne Spišských Teplíc (neďaleko Popradu) leží 900 m. vysoký vrch „Zámčisko“ a bezprostredne nad ním 1000 m. vysoká „Baba“. Jedna dedina vo Spiši tiež nosí meno Hradisko. Leží neďaleko Levoče.

V Šariši dedina: Hradisko lebo Hradzisko.

V Liptove je dedina Žiar. A nad Pribylinou je „Suchý Hrádok“, „Hrubý Hrádok“ a „Zahradište“. I Lipt. Sv. Ján má svoj „Hrádok“. Medzi Dovalovom, Sv. Petrom, M. Porubou a Lipt. Hrádkom je rozsiahla „Hradská Hora“. Nad Važcom (pod Kriváňom) je 1136 m. vysoký vrch „Hrádok“; južne Štrbského plesa je 1096 m. vysoký „Hrádok“.

V Turci pri Rudnom je osádka (pusta) Žiary; i vrch (sedlo), ktorým vedie hradská z Prievidze do Turca, nosí toto meno.

V Gem. Malohonte dľa S. Tomášika sú nasledujúce Hradiská: 1. Hrádek nad Ochtinou, 2. Hradová nad Tisovcom, 3. Hradovisko jelšavské, 4. Hradište plešivské, 5. Hradište nad Sásou pri Ratkovej, 6. Hradište balogské, 7. Hradište bradňanské, 8. Hradište budikovanské. Nad dedinou Kocihy je kopec „Žiarec“ menovaný, kde vraj kedysi tiež stál hrádek.

V Tekove, juhovýchodne od Obíc (m. Ebedecz, sú tu bane na kamenné uhlie) je vrch „Hrádok“.

A či Vám nenie známe „Hradisko“ medzi M. Krškany a Huršou, či ako obec tú správne zovú (m. Horhi)? Hont.

Že je „hradísk“, „zámčísk“ atď. ešte i raz toľko po našom Slovensku, nemožno pochybovať; nuž ale kto by jich vedel všetky vypočítať?!^[130] Čo som vedel, zdelil som ochotne, vďačne, veď vždy sa blažene cítim, keď môžem niekomu nejakú službičku preukázať.^[131]

Pánu Czeczkóvi písal som ešte vtedy, keď ste ma ráčili o to požiadať. Neodpovedal; snáď môj slovenský list neľúbil sa mu. Ja myslím, že keď mu je rada slovenská dobrá, nech ju číta v slovenčine.

Pán doktor Radzikowszki^[132] mi nepísal. Nuž ale veď sme my už dobre známi. Pred rokom, keď bol napísal vyzvanie ku Slovákom, aby mu zdelili niečo o Tatrách, ja poslal som mu 300 lístkov so sľubom, že budem pokračovať. Zaďakoval sa — ale potom viac nepísal. No nech nenie jeho, ja nebudem zberať pramene k miestopisu Slovenska, ktorých mám teraz vyše 12 000. Musím sa ho opýtať, či bude ešte niečo potrebovať. Veď už i vydal akési dielo o Tatrách, ale neposlal mi ho.^[133] A viem, že bude niečo v ňom i z mojej zásielky upotrebeno.

Ale už musím prestať, lebo mi treba ísť do školy.

Pripojený malunký balíček, prosím, ráčte odoslať našim deťom. Je to kľúčik od kuchyňskej kasničky, ktorá jim ide po železnici.

Srdečne si Vás pozdravujúc, som dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľudovít Vl. Rizner

[V Zem. Podhradí] 16/1. 1895