Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi
Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[557]
Dôstojný pane!
Po obdržaní Vášho milého listu nemohol som Vám zaraz odpovedať, lebo sme začali chodiť koledu, alebo lepšie povedano, „žobračku“, ktorú sme šťastne dnes dokončili. Prvou tohoročnou písačkou je tento list, v ktorom chcem Vám zdeliť to, čo mi známo o náleziskách mamutových kostí, lebo žeby sa v Uhorsku celé kostry boli našli, nemám známosti.[558]
V našom okolí našli sa jednotlivé kosti: kly, zuby črenové atď. v Beckove, v Kálnici (dedina blízo Beckova) a v Haluziciach, snáď najstaršia osada v dolnom Trenčiansku. Úlomok črenového zuba v Beckove nájdený, daroval som našej Muzeálnej spoločnosti. R. 1864 vykopali v Moravanoch pri Piešťanoch viac kusov kostí zo slona, o čom je správa v II. roč. Obzora na str. 171. Richtár Michal Pavlov z V. Bodoňa (Novohr. st.) podal v Obzore VIII. 1870. str. 111 správu o kostiach z predpotopného slona tam nájdených. V Šarišskej st. na chotári obce Andrejovej vykopali r. 1871 lebku z mamuta, ako možno o tom čítať v Obzore IX. 1871. č. 5. Veľké zubisko predpotopného slona našli r. 1872 v Sobe, ktoré dostalo sa do peštianskeho múzea. (Obzor XI. 1873. č. 6.)
O sibírskych slonoch zaiste ráčili ste jedno-druhé čítať vo vedeckých časopisoch. I o týchto podal nám oslávený Lichard stručné správy vo svojom Obzore, menovite v roč. XV. 1877. v č. 18.
Dr. J. Wankel[559] podal r. 1884 článok První stopy lidské na Moravě v Časopise muzejn. spolku olomúckeho č. 3., kde obšírnejšie píše o velikom náleze kadejakých kostí mamutových v Predmostí (pri Přerově). V článku spomína aj iné náleziská europejské. O tomže nálezisku píše v tomže časopise (III. 1886. str. 92) J. Havelka[560] a J. Klvaňa[561] (VI. 1889 str. 121.). V druhom, veľmi zaujímavom čl. Wanklovom: Ložiská mamutí v Předmostí (Čas. m. sp. olom./ 1890) je i vyobrazenie mamuta vykopaného zo zmrzlej zeme v Sibírii.
K nálezu mamuta[562] dôstojnosti Vašej gratulujem. Ale zarmútila ma správa, že ste si pri jeho kopaní uhonili takú nebezpečnú chorobu.[563] Dá otec nebeský, že to nebude s Vami tak zle, jako si myslíte. Vzdycháme k tomu najvyššiemu lekárovi, aby Vás čím skôr uzdravil. I dôst. p. Osvald v poslednom svojom liste zmienil sa o Vašej chorobe. Budem netrpezlive očakávať ďalšie správy. Dúfam, že budú veselšie.
Ľud. noviny budú teda tri razy týždenne vychodiť. Správa tá ma potešila. Len aby boli predplatitelia! Ináč vyšľahnutý plameň chytro zhasne. V red. Nár. novín správu tú zaiste nemilo prijali.
Ja pri mojej nervóznosti mám ešte i veľké lúpanie v nohách, a že som si jich teraz ustavičným chodením i presilil, teda mám dosť boľastí. Lúpanie napomáha i to hmtlisté počasie, jaké už od sviatkov máme. Bojím sa, že vypuknú detské choroby; no dosiaľ, buď Bohu chvála, máme deti všade zdravé. Školy sú plné, takže niet už ani pre ne miesta. Do dvoch učební chodí nám 172 detí.
Dostal som adresu vp. Medveckého, teda chcem mu dnes tiež písať a poslať dva ročníky brnenskej Hlídky,[564] ktorú gratis dostávam. Dochodí i pre muzeálnu knižnicu, a preto zavďačím sa ňou p. Medveckému, aby sa duplikáty nemnožili, keď i tak tam málo miesta.
Boh s Vami!
Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 10/I. 1903
[557] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[558] Kmeť sa istom z 31. 12. 1902 obrátil na Riznera so žiadosťou, aby mu oznámil, či sa našla (kde a kedy) celá kostra mamuta v Uhorsku a vôbec v Európe. Podľa jeho vedomostí v Uhorsku je prvá na Beši. V liste v súvislosti s mamutom uvádza, že poprosil aj jedného maďarského katolíckeho farára, aby mu oznámil, v ktorých maďarských časopisoch sa o ňom písalo (odkrytý bol v marci).
Kmeť píše, že Természett. Közlöny (Prírodovedecký časopis) o ňom mlčí a je zvedavý, či nepriniesli nejakú správu Archeologiai Értesítő. Čaká správu od Sokolíka. Pýtal sa aj redakcie Národných novín, odkiaľ vzali noticku o mamutovi ešte na jar, keď nález signalizovali v rubrike Chýrnik, a ďalej, odkiaľ vzali údaj, že kly sú v maďarskom peštianskom múzeu.
[559] Jindřich Wankel (nar. 15. 7. 1821 v Prahe — umrel 5. 4. 1897 v Olomouci) — lekár, okrem medicíny sa zaoberal i archeológiou. V spolupráci s moravskými archeológmi preskúmal viacero jaskýň. Za dosiahnuté úspechy bol vyznamenaný členstvom mnohých archeologických a antropologických spoločností. Vyznamenaný bol aj čestnou medailou na svetovej výstave v Chicagu. Bol zakladateľom Vlasteneckého musejního spolku v Olomouci. Úplný zoznam jeho prác uverejnil Časopis Vlasteneckého musejního spolku v Olomouci r. 1897.
[560] Jan Havelka (nar. 23. 11. 1839 v Lošticiach na Morave — umrel 20. 10. 1866 v Olomouci) — profesor, pedagóg, spisovateľ. V r. 1870 na gymnáziu v Olomouci spolu s Janom Ev. Kosinom vzbudili čulý ruch, ktorý sa sústreďoval v krúžku Olymp. Bol redaktorom časopisu Komenský. Jeho zásluhou sa Komenský stal časopisom Ústředního spolku učitelstva moravského. (Porov.: Tomáš Henek, c. d., s. 33, 70.)
Havelka bol aj kustódom Vlasteneckého musejního spolku v Olomouci a od r. 1884 redaktorom časopisu tohto spolku.
Okrem množstva pedagogických článkov písal knihy pre mládež a kreslil mnoho príloh pre Wanklovu Moravu pravěkou a Časopis musejní.
[561] Josef Klvaňa (nar. r. 1857 vo Viedni — umrel 13. 8. 1919 v Kyjove) — český prírodopisec a národopisec. Bol asistentom profesora Bořického a Vrbu pri Múzeu kráľovstva českého, od r. 1882 profesorom a od r. 1894 okresným škôldozorcom, od r. 1898 riaditeľom gymnázia v Kyjove.
Bol aj dopisujúcim členom českej akadémie a ríšskeho geologického ústavu a zakladajúcim členom Národopisného múzea v Prahe. Venoval sa petrografickým a mineralogickým štúdiám českých a moravských krajín, národopisnému štúdiu Moravy a Sliezska.
J. Klvaňa sa zúčastnil s Vítězslavom Houdkom na vydaní zborníka Moravské ornamenty III, kde sa nachádzajú odpisy moravských kancionálov a ako dodatok (s. 83 — 99) odpis Kancionála turolúckeho (vzájomné listy Jaroslava Vlčka a Jozefa Škultétyho, c. d., s. 248). Napísal veľa národopisných prác a rozpráv v Českom lide, Světozore a Časopise olomouckého musea. (O tom, ako vysoko si Klvaňa vedel oceniť význam vedeckej činnosti A. Kmeťa, pozri: Karol A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa…, c. d., s. 69.)
[562] Mamuta objavili v Beši pri kopaní pivnice. Z Kmeťovej korešpondencie sa dozvedáme, že o mamuta bol veľký záujem. Už 13. 1. 1903 Kmeťov nález prišli pozrieť banský radca dr. Böckh a dr. Tužson, profesor botaniky na štiavnickej akadémii. O tejto udalosti písal dr. Böckh svojmu otcovi do Budapešti (profesorovi), že tento mamut by sa dal zadovážiť pre krajinské múzeum. A tak chceli mamuta získať pre peštianske múzeum výmenou za numizmatickú alebo paleontologickú zbierku (hoci martinské múzeum už v tom čase malo paleontologickú zbierku v hodnote 1000 zl.).
Bešanský mamut nemal hlavu, pretože ju rozdrvili pri kopaní, tak isto aj črenové zuby, mysliac si, že ide o kamene. (K otázke mamuta pozri ešte Kmeťove listy Halašovi z 3. 3. 1903, Petrikovichovi z 27. 7. 1903, ako aj Karola A. Medveckého, Život Andreja Kmeťa…, c. d., s. 90, 114 — 119, 162, 171.)
[563] A. Kmeť pri kopaní ochorel na mechúr. Sám v liste Riznerovi 31. 12. 1902 napísal: „To mi je pamiatka od kopania Bešanského mammutha.“ (Porov.: Karol A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa…, c. d., s. 115, 171.)
[564] Hlídka literárni (Listy venované literárnej kritike) vychádzala v Brne v r. 1885 — 1895 raz mesačne. (Milada Wurmová, c. d., s. 84.) Vydávali ju rajhradskí benediktíni (Vzájomné listy Jaroslava Vlčka a Jozefa Škultétyho…, c. d., s. 209).
Ľudovít V. Rizner
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
- 154 Články z časopisu Obzor
- 98 Denník Ľudovíta V. Riznera
- 94 Dejepis Uhorska
- 69 Pri kozúbku a pod lipou
- 65 Z poézie
- 54 Rozprávočky zo života slávnych mužov
- 45 Kytka z Tatier
- 41 Od srdca k srdcu
- 37 Zábavné večery I
- 34 Zábavné večery IV
- 30 Zábavné večery II
- 24 Zábavné večery III
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
