Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

68

[722]

Dôstojný pane!

Bárs deň 30. nov. mal som i na dverách zaznačený, predsa až dnes spozoroval som, že to bolo včera a dnes že je už 1. decembra, teda deň po sv. Ondreju. Mrzí ma to, ale už si nepomôžem. Myjavský niekdajší rechtor, známy Martešík, povedal by „deň sem-tam“. No, mne to neni všetko jedno. On totiž vo Veľkonočnú nedeľu — vraziac do seba pred službami božími niekoľko „štamprlíkov“ — začal silným hlasom obvyklú v ten deň našu pieseň: „Třetího dne vstal Stvoriteľ…“ takto: „Čtvrtého dne vstal Stvoriteľ…“ a keď mu mendík do toho skočil s opravou: Pán rechtor, „třetího“ — okríkol ho: „Mlč, deň sem-tam!“ Mňa ten deň však predsa len mrzí, a preto ráčte prepáčiť.

Nuž čože dôstojnosti Vašej zaželať? Čože iného, jako, aby ste dožili najvyššiu starobu pri najlepšej sviežosti tela i ducha. Veď ste nám potrebný, jako kus chleba. Bez Vás na našu Muzeálnu spoločnosť nedá sa ani pomysleť. A jesto tej práce tam ešte mnoho. A všetka na Vašich pleciach! Ej, keby som bol i ja v Martine, či by som Vám pomáhal! Knižnica v novej budove musela by byť v najkrajšom poriadku.

Váš ct. list od 22. nov. som obdržal a k nemu pripojený pre vp. Holubyho[723] osobne odovzdal. Škoda, že neráčili ste spomenúť, jako sa Vám vodilo v Lančiari a či zaskočili ste i do Lopašova. Na to som veru zvedavý. A či veľkom. p. Novák[724] pustil chlp? Ct. žiadosti Vašej ohľadom toho jeho dopisu lebo článku[725] zdeľujem Vám, že ho budem hľadeť vyhľadať, aby som Vám mohol udať, kde je uverejnený. Dosiaľ nestačil som, keď tej práce veľa. Nezabudnem! Tu snáď môžeme povedať: deň sem-tam. Hlavnou vecou je: vyhľadať.

Pietra[726] ľutujem. Či mohol ísť do Viedne?

Teda v Pešťbudíne kľuje sa denník?[727] A „Národnie“ mali by zaniknúť? Týždenník má slušný počet odberateľov, ale či tí budú potom i drahší denník odberať? Veru nie! Ľahko môže sa počet odberateľov scvrknúť na tretinu. Podnik bude živoriť, a konec? Zdaru mu neprorokujem.

Kuchtová[728] cíti sa rozhodne lepšie. Musí tu ešte zostať do januára. Ráčte prijať od nej a od mojich ostatných srdečný pozdrav.

Škultéty dosiaľ neposlal mi ešte v júli nasilu zadržaný rukopis[729] o Kuzmánym.[730] Ešte keby sa mi tá časť rukopisu zašantročila! Mojich dopisov si nevšíma. I môj veľký — blízko 1000-stránkový — slovník bošácky má u seba už štyri roky.[731] Od neho ničoho nemožno dostať. Neviem, jako to od neho dostanem. Boh s Vami!

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 1/XII. 1906



[722] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.

[723] O deň neskôr (23. 11. 1906) Kmeť Ľ. V. Holubymu napísal ešte osobitný list, v ktorom ho žiadal o zaslanie pomenovania istej rastliny.

[724] Ján Novák (nar. 22. 7. 1836 v Skalici — umrel 25. 1. 1937) — rím.-kat. farár v Perneku

[725] 22. 11. 1906 Kmeť Riznerovi píše, že Novák mu naložil vyhľadať jeho príspevok v časopise Cyrill a Method asi z r. 1851 „o podporovaní ľudu čili o dvíhaní jeho majetkového stavu“. Kmeť v liste píše, že Novák, ako sa mu zdá, osobuje si zásluhu, že on prvý radil to, čím „teraz revuzíruje mladé kňazstvo, totiž zakladaním potravných spolkov a úverových bánk“.

[726] O Pietrovi Kmeť Riznerovi 22. 11. 1906 píše, že je ťažko chorý a liečil sa aj na klinike vo Viedni. Išlo pravdepodobne o rakovinu.

[727] Kmeť v súvislosti s týmto denníkom Riznerovi 22. 11. 1906 napísal (ASNM), že podľa informácie Fr. R. Osvalda „v Pešti do Nového roku má vychodiť denník a N. N. že zaniknú!!“ Kmeť ďalej dokladá: „Martinská redakcia i tak nevychovala si nástupcu, lebo všetko odpudzuje. Všetky pohromy hrnú sa na nás.“

[728] V tomto čase ochorela aj druhá Riznerova dcéra, Elena (nar. vo febr. 1871). 23. 12. 1906 Kmeť Riznerovi píše, že ho uzdravenie dcéry teší, ale aby ju tak ľahko nepustil „medzi tých pekelných hadov prenčovských, lebo tí ju zjedia“, z čoho možno usudzovať, že cirkevníci mali voči Kuchtovcom výhrady. Príčiny sa nám nepodarilo bezpečne zistiť. Táto choroba však nebola ešte príčinou jej smrti (2. 3. 1907).

[729] Ešte 23. 7. 1906 Rizner Škultétymu napísal: „O pár dní zaiste mi pošleš to, čo sis’ zanechal [roz. ponechal] o Kuzmánym. Nezabudni ani na Szinnyeiho zošit.“ V tejto súvislosti aj Kmeť Riznerovi 23. 12. 1906 o Škultétym píše, že s pánom Škultétym nie je len on tak, ale že „každý, kto mu nečo pošle alebo zverí“, LAMS. Kmeť predpokladá, že bude ešte horšie, keďže pri redakcii ich je málo, pretože si nikoho nevychovali a odstrkovali každého „kto pracoval a mal nejakú tú tekvicu na väzoch!“

[730] Karol Kuzmány (nar. 16. 11. 1806 v Brezne — umrel 14. 8. 1866 v Turč. Tepliciach) — patentálny superintendent, podpredseda Matice slovenskej a predromantický básnik. Vyvinul bohatú činnosť literárnu a organizačnú.

Spočiatku v otázke spisovnej reči bol horlivým prívržencom J. Kollára, neskôr uznal oprávnenosť jazykovej odluky.

Zložil známu hymnickú pieseň Kto za pravdu horí.

[731] Rizner slovník urgoval aj v liste Škultétymu z 19. 2. 1903, LAMS.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.