Listy Andrejovi Kmeťovi

^[732]

Dôstojný pane!

Boh daj Vám v každom ohľade šťastný Nový rok!

Cez sviatky prekutal som dosť pozorne Cyrilla a Methoda z r. 1851, 1852 a 1853. V ročníku (nového behu) prvom, Chrástekom redigovanom z r. 1852, v číslach 7 a 8, našiel som článok: V čom sa má javiť láska kňaza vôbec, a obzvlášte na Slovensku! s podpisom - + - a domnievam sa, že to bude tenže článok, na ktorý myslel veľk. p. kanonik Novák, lebo je v ňom reč nielen o zakladaní spolkov striezlivosti, ale aj o iných spolkoch: náboženských, literárnych, hospodárskych atď. Iných článkov lebo dopisov s takým podpisom nenašiel som. Keď starému pánovi zdeliť ráčite nadpis tohože článku, snáď rozpamätá sa.

Z prispievateľov do I. roč. Cyrilla a Methoda žili by ešte dvaja: On a všetkým nám drahý Sasinek. Žijú z tej doby ešte pp. Rojko,^[733] Ballay^[734] a Strakovič, ale tí do tohto ročníku neprispievali.

Otázka je, či p. kanonik aj do iných časopisov písaval?

V mojom rukopise prichodí: Pavel Novák,^[735] pernecký. Tento, tuším, utiahol sa nedávno na odpočinok. Menovaný p. kanonik v mojom rukopise neprichodí, lebo nestretol som sa v žiadnom časopise s jeho menom. Teraz vŕta mi hlavu, či niektoré príspevky v ďalších ročníkoch Cyrilla a Methoda (1856) pod menom P. Novák uverejnené (ktoré som perneckému Novákovi prisadil) nepochodia z pera p. kanonikovho? Pernecký jich mohol písať, lebo vtedy bol už 20-ročný, keď narodil sa r. 1836. Rád by som bol s týmto na čistom. Ráčte sa ho, prosím, o tomto opýtať a zároveň nech Vám zdelí i to, kde, ktorého dňa a roku sa narodil. Keby som vedel, kde žije teraz pernecký p. Novák, obrátil by som sa na neho s niekoľkými otázkami. A či sú to nie bratia?

Dcéra mi už chcela utekať, ale ešte ju nepustíme. Je veľmi nervóznou. Už sa s nami so všetkými vyvadila. Pred samými sviatkami povolal som k nej dr. Markoviča, ktorý tvrdí, že je s ňou oveľa lepšie, jako bolo v prvej polovici novembra. Ona nemá pokoja, myslí vždy, čo sa v Prenčove bez nej robí. Včera už chcela písať, aby muž došiel pre ňu, ale nedovolil som. Potešilo ju, že ste sa ráčili v poslednom lístku na ňu pýtať. Odosiela Vám srdečný pozdrav.

Teda kopať k nám dôjdete.^[736] Budete nám vítaným.

Mám už 5/4 roka dve bedny pre M. spol. prichystané a dosiaľ nevedel som to zaslať. V jednej sú samé rukopisy, v druhej knihy a časopisy.

N. N. nečítal som od 1. nov. Velebný p. H. posiela svoje zaťovi do Pezinku a velebný p. Buday, vždy sľubuje mi ich priniesť (chodieva týždenne i dvakrát do Bošáce), ale neprináša.

Už dosť, lebo píšem veľa listov. Inokedy snáď viac.

Som so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľudovít V. Rizner

[V Zem. Podhradí] dňa 31. dec. 1906