Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[613]
Dôstojný pane!
Veľmi som Vám povďačný za zoznam kníh, ktoré ráčili ste pre muzeálnu knižnicu zakúpiť. Prezrel som ho dôkladne a našiel v ňom veľa cenných kníh, takže cena, ktorou ste knihy ráčili zakúpiť, je malá.[614] Veď jesto tam veľa kníh zo XVI. storočia, a keby z Belovho diela[615] všetky štyri zväzky boli pohromade, teda by mali cenu vyše 100 korunovú.[616] I tie zväzky (I. a IV.) predávajú sa u antikvárov za 50-ha k. Ku niektorým knihám dovolil som si ceruzkou poznačiť, jakú cenu majú v antikvariáte Dobrovského v Pešti. Lutherove[617] vydania majú tiež veľkú cenu preto, že sú to staré vydania.[618]
Zdá sa mi, že II. zväzok Belovho diela je už v muz. knižnici v oddieli Chalupkovom.[619] Chcel by som si ho v jaseni stade vypožičať, ale mi povedali, že ho má dôst. p. Šujanský. Veľmi Vám teda budem povďačný, keď mi ten I. a IV. diel pošlete. Sú v nich opísané stolice slovenské, teda jích budem môcť upotrebiť.
Ej škoda, že ten Český Herbár nedostane sa do muzeálnej knižnice! Ja mám tiež exemplár, ale je veľmi chybný. Darujem ho našej knižnici. Pán farár Holuby[620] má pekný výtisk, nuž ale ten, zdá sa mi, že nič nechce dať nášmu múzeumu. Zvláštny pán!
Musím prestať, lebo mi treba ísť do školy.
Zostávam so srdečným pozdravom a úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 19/I. 1904
[613] List 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[614] Z Kmeťovho listu z 13. 1. 1904 dr. J. Petrikovichovi sa dozvedáme, že išlo o kúpu časti Šemberyho knižnice v Súdovciach pre knižnicu Muzeálnej slovenskej spoločnosti za 120 zl. Kmeťa mrzelo, že nevedel o licitácii, že starožitnosti a knihy sa predali v lete r. 1903.
Knihy, ktoré sa podarilo Kmeťovi zo Šemberyho knižnice kúpiť, dostali sa mu z druhej ruky, od lekárnika Stankaya v Bátovciach. Knižnica obsahovala viac tlačených kníh z r. 1530 — 1570. (Pozri ešte listy A. Kmeťa Fr. R. Osvaldovi 2. 2. 1904, dr. J. Petrikovichovi 6. 2. 1904 a 29. 1. 1905, A. Halašovi 10, 12. 1904, ako aj V. Sokolíka, c. d., s. 100.)
[615] Matej Bel-Funtík (nar. 24. 3. 1684 v Očovej — umrel 25. 8. 1749 v Bratislave) — ev. a. v. kňaz, správca ev. lýcea v Bratislave, vzdelaný spisovateľ, učenec etnograf, teológ, lingvista, geograf, historik. Kráľ Karol III. ho vymenoval za dvorného historiografa a povýšil do šľachtického stavu.
Bol prvým slovenským novinárom. V r. 1721 — 1723 vydával noviny Nova Posoniensia. (Porov.: Viliam Sokolík, c. d., s. 110.)
[616] Rizner tu myslí na najvýznamnejšie dielo z jeho 25 spisov Notitia Hungariae novae historico-geografica z r. 1735 — 1742. 21. 1. 1904 Kmeť Riznerovi oznámil, že ho teší, že mu môže zo Šemberyho knižnice poslať 2 zväzky hľadaného diela M. Bela a dokladá, že cenu diela zvyšujú aj početné poznámky na okraji diela (marginálie) a povliepané strany.
[617] Martin Luther (nar. 10. 11. 1483 v Izlebii (Eisleben) — umrel 18. 2. 1546 tamtiež) — náboženský reformátor
[618] O vzácnych Lutherových tlačiach bibliotéky Domu pozri V. Sokolíka, c. d., s. 47.
[619] Samo Chalupka (nar. 27. 2. 1812 v Hornej Lehote — umrel 19. 5. 1883 v Hornej Lehote) — zakladateľ Literárnej jednoty. Preslávil sa básňou Mor ho! Prvýkrát ju recitoval v Martine v čajdovskom dome. Chalupkovská knižnica, nazývaná Chalupkiana, stála ako osobitný oddiel na samostatných regáloch (na I. poschodí) Národného domu a bola aj osobitne katalogizovaná. Zvlášť cenné boli v nej tlače zo 16., 17. a 18. storočia tlačené v tlačiarňach na Slovensku, nachádzali sa v nej aj inkunábuly. (Porov.: Viliam Sokolík, c. d., s. 46 — 48, (49), 54, 92, 102, 104, 116, (117), (150).)
[620] Kmeť 24. 8. 1903 Riznerovi v súvislosti s Holubym napísal: „A tie Vaše starožitnosti len nechá ten pán Holuby zhynúť? Nebude ho mrzeť, ako mamut Pešťanov?!“
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
