Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[644]
Dôstojný pane!
Najsrdečnejšie blahoželanie k Novému roku!! Pán Boh pomáhaj Vám i ďalej.
Váš milý lístok od 3. dec. som dostal a mile sa ním pokochal. V poslednom čase mi len zriedka kto písava, teda tým radostnejšie čítal som, až dvakrát, Váš obšírny list. Vďaka Vám!
Ráčite sa pýtať,[645] nemám-li známosti o murovaných šibeniciach dakde v Uhorsku? O takýchto šibeniciach sotva som kedy čítal, lebo nijako neviem sa na to rozpamätať.
Bel (Belius), rodák očovský, menoval sa vraj vlastne Matej Funtík. Tak som to kdesi čítal. I v mojom rukopise uvádzaný je pod menom Bel (Belius), lebo takto prichádza uvedené meno jeho nielen v náučných slovníkoch (Riegrovom a Ottovom) ale i v dielach Vlčkových. Ja pridŕžam sa spôsobu Ottovho nauč. slovníka (veľkého), kde prichádzajú mená tak, jako si jich sami spisovatelia písavali. Výnimku robím len pri niektorých na pr. viedenskom Štúrovi,[646] ktorý písaval sa Stur; ale i takto príde uvedený na patričnom mieste, pričom upravujem čitateľa k menu Štúr. Máme dvoch Doležalov, ktorí písavali sa Dolleschal,[647] teda jich takto uvádzam. Jeden zo starších Jesenskovcov písaval sa „Jeszenszky“,[648] teda uvádzam ho takto a len do zátvorky dal som i Jesenský. Czambel by mi oči vydriapal, keby som ho písal Cambel. Inorečových spisovateľov, z ktorých je do slovenčiny prekladané, i krstné mená píšem tak, jako sa sami podpisovali lebo podpisujú na pr. Petofi Sándor,[649] Jókai Mór,[650] Hufeland Wilhelm,[651] Chomiakov Alexiej Stepanovič,[652] Görlitz Karl,[653] Demoulins Jules[654] atď. K jich menám pridávam skrátka: maď. románopisec, franc. beletrista, nem. básnik, český spisovateľ atď. Vzorom mi tu veľký Ottov n. slovník a Škultéty s Vajanským[655] to schválili.
Včera dokončil som vo svojom rukopise Karpaty (Tatry), kde v abecednom poriadku preznačil som, čo a kde je písané o Karpatoch. Je toho 45 kvartových lístkov. Vzal som Karpaty od Prešp. po st. Zemplínsku, Karpaty východné a južné, či Sedmohradské som pominul. S literou K., dúfam, že budem do konca januára hotový. Ide to, chvalabohu, dosť dobre od ruky, a jestli P. B. dá aspoň takého zdravia jako dosiaľ, bude dielo do jasene, najneskôr do takto roku hotové. Opravovanie a doplňovanie vezme tiež kus času, ale s božou pomocou všetko sa to prekoná.
Teda Kat. noviny budú sa pod novou redakciou v Skalici vydávať. Mňa potešilo, že Bielek[656] bude pri nich jako-tak zaopatrený. Aspoň niektorí Martinci nebudú naňho zahľadať.[657] Ľúto mi ho bolo. U mňa bol s p. Budaym koncom novembra a vtedy vravel, že musí do Ameriky, keď nechce tu hladom zomrieť.
Ba čo bude so Šándorfim? Na toho majú tam už dávno s kopca. Neviem, či tiež nebude museť ťahať do Ameriky, keď ho tu zničia.
Pán Boh s Vami!
Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 29/XII. 1904
[644] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[645] Kmeť potreboval údaje pre správcu veľkých väzníc v Pešti. (Porov.: Karol A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa…, c. d., s. 62 a list A. Kmeťa Ľ. Riznerovi z 3. 12. 1904.)
[646] Dionýz Štúr (nar. 2. 4. 1827 v Beckove — umrel 9. 10. 1893 vo Viedni) — riaditeľ ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, nezabúdal na svoj pôvod. V r. 1867 bol vymenovaný za cisárskeho kráľovského radcu. Zaoberal sa aj botanikou. Bol jedným z geológov a fytopaleontológov, ktorý zmapoval celú strednú Európu. Založil základinu (1890) pre štipendium slovenských vysokoškolských študentov.
[647] Gábor Dolleschall bol lekár a Michal Dionys Dolleschall (nar. 10. 1. 1783 v B. Bystrici — umrel 6. 10. 1846 v Modre) bol ev. a. v. farár.
[648] Ladislav Jeszenszky — ev. a. v. farár v Nyiregyháze. Prispieval do Hronky a i. časopisov chválospevmi na J. Kollára.
[649] Sándor Petőfi (nar. 1. 1. 1823 v Kiskorősi — umrel 31. 7. 1849 v Segesvári) — najväčší maďarský básnik, účastník revolučných bojov r. 1848 — 49, v ktorých padol
[650] Mór Jókai (nar. 19. 2. 1825 v Komárne — umrel 5. 5. 1904 v Pešti) — maďarský románopisec
[651] Wilhelm Hufeland (nar. 12. 8. 1762 v Langensalz — umrel 25. 8. 1836 v Berlíne) — lekár, nemecký popularizátor lekárstva
[652] Alexej Stepanovič Chomiakov (1804 — 1860) — ruský spisovateľ, verejný činiteľ, teoretik slavianofilstva
[653] Karl Görlitz — nemecký spisovateľ veselohier
[654] Jules Demoulins (nar. 23. 1. 1852 v Marseille — umrel r. 1907 v Cean) — francúzsky spisovateľ, novelista, redaktor Science Sociale, riaditeľ výchovného ústavu v zámku Les Roches
[655] Svetozár Hurban-Vajanský (nar. 16. 1. 1847 v Hlbokom — umrel 17. 8.1916 v Martine) — básnik, prozaik, literárny kritik a historik. Jeden z najhlavnejších predstaviteľov martinského kultúrneho centra. V r. 1881 s J. Škultétym vzkriesil a redigoval Slovenské pohľady. V Národných novinách neúprosne obhajoval slovenčinu a Slovákov. Známa je jeho spolupráca s Riznerom, najmä v r. 1899, 1905, 1909. (Porov, aj Riznerov Denník, zápis z 28. 7. 1900, s. 341.)
[656] Anton Bielek (nar. 10. 9. 1857 v Bytči — umrel 27. 1. 1911 vo Viedni) — učiteľ, redaktor, správca Salvovej tlačiarne, administrátor Národných novín, beletrista a publicista. Od 30. 12. 1904 redaktor Katolíckych novín. Z Riznerovho listu M. Kiššovi sa dozvedáme (14. 2. 1891), LAMS, že mal redigovať prílohu Obzoru.
[657] Roz. zazerať.
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam