Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[644]
Dôstojný pane!
Najsrdečnejšie blahoželanie k Novému roku!! Pán Boh pomáhaj Vám i ďalej.
Váš milý lístok od 3. dec. som dostal a mile sa ním pokochal. V poslednom čase mi len zriedka kto písava, teda tým radostnejšie čítal som, až dvakrát, Váš obšírny list. Vďaka Vám!
Ráčite sa pýtať,[645] nemám-li známosti o murovaných šibeniciach dakde v Uhorsku? O takýchto šibeniciach sotva som kedy čítal, lebo nijako neviem sa na to rozpamätať.
Bel (Belius), rodák očovský, menoval sa vraj vlastne Matej Funtík. Tak som to kdesi čítal. I v mojom rukopise uvádzaný je pod menom Bel (Belius), lebo takto prichádza uvedené meno jeho nielen v náučných slovníkoch (Riegrovom a Ottovom) ale i v dielach Vlčkových. Ja pridŕžam sa spôsobu Ottovho nauč. slovníka (veľkého), kde prichádzajú mená tak, jako si jich sami spisovatelia písavali. Výnimku robím len pri niektorých na pr. viedenskom Štúrovi,[646] ktorý písaval sa Stur; ale i takto príde uvedený na patričnom mieste, pričom upravujem čitateľa k menu Štúr. Máme dvoch Doležalov, ktorí písavali sa Dolleschal,[647] teda jich takto uvádzam. Jeden zo starších Jesenskovcov písaval sa „Jeszenszky“,[648] teda uvádzam ho takto a len do zátvorky dal som i Jesenský. Czambel by mi oči vydriapal, keby som ho písal Cambel. Inorečových spisovateľov, z ktorých je do slovenčiny prekladané, i krstné mená píšem tak, jako sa sami podpisovali lebo podpisujú na pr. Petofi Sándor,[649] Jókai Mór,[650] Hufeland Wilhelm,[651] Chomiakov Alexiej Stepanovič,[652] Görlitz Karl,[653] Demoulins Jules[654] atď. K jich menám pridávam skrátka: maď. románopisec, franc. beletrista, nem. básnik, český spisovateľ atď. Vzorom mi tu veľký Ottov n. slovník a Škultéty s Vajanským[655] to schválili.
Včera dokončil som vo svojom rukopise Karpaty (Tatry), kde v abecednom poriadku preznačil som, čo a kde je písané o Karpatoch. Je toho 45 kvartových lístkov. Vzal som Karpaty od Prešp. po st. Zemplínsku, Karpaty východné a južné, či Sedmohradské som pominul. S literou K., dúfam, že budem do konca januára hotový. Ide to, chvalabohu, dosť dobre od ruky, a jestli P. B. dá aspoň takého zdravia jako dosiaľ, bude dielo do jasene, najneskôr do takto roku hotové. Opravovanie a doplňovanie vezme tiež kus času, ale s božou pomocou všetko sa to prekoná.
Teda Kat. noviny budú sa pod novou redakciou v Skalici vydávať. Mňa potešilo, že Bielek[656] bude pri nich jako-tak zaopatrený. Aspoň niektorí Martinci nebudú naňho zahľadať.[657] Ľúto mi ho bolo. U mňa bol s p. Budaym koncom novembra a vtedy vravel, že musí do Ameriky, keď nechce tu hladom zomrieť.
Ba čo bude so Šándorfim? Na toho majú tam už dávno s kopca. Neviem, či tiež nebude museť ťahať do Ameriky, keď ho tu zničia.
Pán Boh s Vami!
Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 29/XII. 1904
[644] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[645] Kmeť potreboval údaje pre správcu veľkých väzníc v Pešti. (Porov.: Karol A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa…, c. d., s. 62 a list A. Kmeťa Ľ. Riznerovi z 3. 12. 1904.)
[646] Dionýz Štúr (nar. 2. 4. 1827 v Beckove — umrel 9. 10. 1893 vo Viedni) — riaditeľ ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, nezabúdal na svoj pôvod. V r. 1867 bol vymenovaný za cisárskeho kráľovského radcu. Zaoberal sa aj botanikou. Bol jedným z geológov a fytopaleontológov, ktorý zmapoval celú strednú Európu. Založil základinu (1890) pre štipendium slovenských vysokoškolských študentov.
[647] Gábor Dolleschall bol lekár a Michal Dionys Dolleschall (nar. 10. 1. 1783 v B. Bystrici — umrel 6. 10. 1846 v Modre) bol ev. a. v. farár.
[648] Ladislav Jeszenszky — ev. a. v. farár v Nyiregyháze. Prispieval do Hronky a i. časopisov chválospevmi na J. Kollára.
[649] Sándor Petőfi (nar. 1. 1. 1823 v Kiskorősi — umrel 31. 7. 1849 v Segesvári) — najväčší maďarský básnik, účastník revolučných bojov r. 1848 — 49, v ktorých padol
[650] Mór Jókai (nar. 19. 2. 1825 v Komárne — umrel 5. 5. 1904 v Pešti) — maďarský románopisec
[651] Wilhelm Hufeland (nar. 12. 8. 1762 v Langensalz — umrel 25. 8. 1836 v Berlíne) — lekár, nemecký popularizátor lekárstva
[652] Alexej Stepanovič Chomiakov (1804 — 1860) — ruský spisovateľ, verejný činiteľ, teoretik slavianofilstva
[653] Karl Görlitz — nemecký spisovateľ veselohier
[654] Jules Demoulins (nar. 23. 1. 1852 v Marseille — umrel r. 1907 v Cean) — francúzsky spisovateľ, novelista, redaktor Science Sociale, riaditeľ výchovného ústavu v zámku Les Roches
[655] Svetozár Hurban-Vajanský (nar. 16. 1. 1847 v Hlbokom — umrel 17. 8.1916 v Martine) — básnik, prozaik, literárny kritik a historik. Jeden z najhlavnejších predstaviteľov martinského kultúrneho centra. V r. 1881 s J. Škultétym vzkriesil a redigoval Slovenské pohľady. V Národných novinách neúprosne obhajoval slovenčinu a Slovákov. Známa je jeho spolupráca s Riznerom, najmä v r. 1899, 1905, 1909. (Porov, aj Riznerov Denník, zápis z 28. 7. 1900, s. 341.)
[656] Anton Bielek (nar. 10. 9. 1857 v Bytči — umrel 27. 1. 1911 vo Viedni) — učiteľ, redaktor, správca Salvovej tlačiarne, administrátor Národných novín, beletrista a publicista. Od 30. 12. 1904 redaktor Katolíckych novín. Z Riznerovho listu M. Kiššovi sa dozvedáme (14. 2. 1891), LAMS, že mal redigovať prílohu Obzoru.
[657] Roz. zazerať.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
