Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

16

[238]

Dôstojný pane!

K nastávajúcemu Novému roku ráčte prijať moje najsrdečnejšie blahoželanie. Pán Boh Vám pomáhaj i naďalej!

Ráčte odpustiť, že som Vám toľké týždne nepísal. December by som z kalendára vyhodil, lebo vtedy neviem, kde mi hlava stojí. Máme oblátky, roráty atď. A keď by aj človek mal kus času, v tej trme-vrme nedá sa pracovať.

Za pekný spisok „Strážce starožitnosti“[239] Vám srdečne ďakujem. Je v ňom dosť interesantného a pre začiatočníka i poučného. Kedy my budeme môcť podobné dielka vydávať?

Tovaryšstvo teda už vyšlo. Veľmi netrpezlivo očakávam výtisk p. farárom Medňanským[240] mi zasľúbený. To bude pôžitok! Súdim naň z obsahu v N. novinách podaného. Ale kde zostali pp.: Šujanský,[241] Zigmundík,[242] Kohút[243] (Kubínsky)? Kto je -ill (snáď Kyrill = Ján Kohút)? Ani od p. f. Uhrína[244] tam nič nenie. Ej keby Tovaryšstvo aspoň každé 3-4 roky mohlo vychodiť!

Že „N. noviny“ šesť ráz vychádzať[245] budú, ma náramne potešilo. Ale či to dlho vydržíme? Treba sú k tomu i groše i pracovníci. My však ani tých, ani tých nemáme. Oheň vybĺkne a pomaly bude uhášať. Bárs by som sa mýlil!

Cez dec., ako som už povedal, veľmi málo mohol som pracovať. Ledvaj som bol načas s 12. č. „Obzoru“ hotový. Tohoto bremäna rád by som sa už bol striasol,[246] ale nešlo, lebo zo všetkých strán robili na mňa nátlak, abych vytrval. Dosť mi to ťažko padne, nuž ale poručene P. Bohu! Keby to len „Obzor“ mal človek na starosti, nuž by len akosi bolo, ale koľko to započatých a nedokončených prác. A život je krátky; každý deň sme bližší k hrobu: Ten miestopis Slovenska[247] mi nevzchodí z pamäti, aby sa nepovedalo potom, že „skutek — utek!“

Zvedavý som, ako prijme Škultéty „Tovaryšstvo“. I „N. noviny“ mali by o ňom obšírnu priniesť úvahu. Len aby sa na dielo hľadelo nestranne, lebo dľa Jungmanna[248] „Člověk vše dle svého zraku vidí v světle, nebo mraku.“

Či Vám poslal p. Holuby odtisk svojej nem.-práce vytlačenej v Letopise prírodovedeckého spolku trenčianskeho?[249] Videl som, že poslal z neho asi 50-tim po výtisku. Nechcel som sa pýtať, či i na Vás pamätal?

Členov „muz. spolku“[250] pomaly pribýva. V našom okolí je nás len sedem, a niet už výhľadu, že by sa ním ešte niekto stať mohol. Ale St. Turá, Myjava, Brezová, Senica zle sú zastúpené. V týchto štyroch miestach mohlo by ich byť najmenej 60 — 80. Či nemáme tam ľudí, ktorí by ľahostajných vyburcovali?[251]

No už musím prestať, lebo do Nov. roku máme ešte najmenej 12 listov napísať.[252]

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľudovít V. Rizner

v Zem. Podhradí dňa 28. dec. 1895


[238] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený.

[239] Kliment Čermák, Strážce starožitností. Povídky a poučení lidu o starožitnostech. Praha 1895, 96 s. Rizner si o tomto dielku v Denníku (2. 12. 1895) napísal aj, že „bude zaiste veľmi interesantné…“

[240] Martin Medňanský (nar. 10. 11. 1840 v Divinke — umrel 3. 11. 1899 v Istebníku) — rím.-kat. farár v Beckove. Svoje knihy z knižnice odkázal Ľ. V. Riznerovi. Bol vynikajúcim údom Kmeťovej „Slovenskej cirkevne-literárnej školy ostrihomského semeniska“. Písal básne, cestopisy, novely, bol známy aj ako prekladateľ a redaktor Pútnika svätovojtešského. Zbieral pre Riznera časopisy. Dával mu aj svoje, ktoré si objednával pre potreby Riznera.

[241] V tejto súvislosti Kmeť 14. 2. 1896 Šujanskému napísal: „Čo že si Ty, bračok, vystal toho roku z ,Tovaryšstva‘? — Nože pre Sborník museálny voľačo napíš, čo len na krátko.“

[242] Ján Zigmundík (nar. 1. 4. 1846 vo Vrbovom — umrel 26. 2. 1938 v Pezinku) — učiteľ v Pezinku. V rokoch po prevrate bol školským inšpektorom v Bratislave. Napísal mnoho pedagogických, historických a ľudovýchovných prác. V r. 1885 — 1889 prispieval do časopisu Dom a škola. (Porov. i: Kata Ruttkayová, Ľudovít Vladimír Rizner ako pedagóg…, c. d., s. 464, ako aj Ľ. V. Rizner, Denník, zápis zo 7. 2. 1890, 18. 7. 1890, 21. 7. 1890, 30. 8. 1890, 1. 3. 1891, 4. 3. 1891.)

[243] Jozef Kohúth (nar. 1. 3. 1828 v Ústí na Orave — umrel 16. 4. 1900 v Dolnom Kubíne) — rím.-kat. farár a dekan v Dolnom Kubíne. Známy bibliograf, literárny historik a znalec bernolákovskej školy. Používal pseudonymy (1. -ill., 2. -J. -h v O., 3. -J. K., 4. -Kyrill).

Patril medzi najusilovnejších zberateľov starých slovenských literárnych pamiatok. Svoje práce uverejňoval v Literárnych listoch a v almanachu Tovaryšstvo.

[244] Pavol Uhrín — rím.-kat. farár a dekan v Skala Novejsi. Rodák klobušický. (Ľ. V. Rizner: Denník, zápis z 9. 9. 1889, s. 51.)

[245] Od č. 5, roč. 28 (14. januára 1896) vychádzali Národnie noviny šesťkrát do týždňa za 16. zl. ročne, do č. 282, roč. 28 (12. decembra 1898). Od č. 283, roč. 29 (13. decembra 1898) vychádzali trikrát do týždňa: v utorok, štvrtok, sobotu. Od č. 147, roč. 49 (14. decembra 1918) vychádzali každý deň okrem pondelka. (Porov.: Michal Potemra, c. d., s. 80 — 81.)

[246] Známe sú Riznerove sťažnosti ohľadne Obzoru a jeho dopisovateľov. (Pozri Riznerove listy Rehorovi Uramovi (29. 11. 1895) a Jánovi Bellovi do Békés Csaby — LAMS.)

[247] V súvislosti s prácou na miestopise Slovenska sa zachovala bohatá korešpondencia. (Pozri najmä Kmeťove listy Šujanskému zo 14. 2. 1896, 1. 7. 1896, 30. 12. 1896, 15. 1. 1897 a Riznerov list A. Kmeťovi z 27. 8. 1896 — ASNM.)

[248] Josef Jakub Jungmann (nar. 16. júla 1773 v Hudliciach — umrel 14. 11. 1847 v Prahe) — profesor, predstaviteľ českého literárneho obrodenia a reformátor biblického pravopisu do dnešnej podoby. Redigoval časopis Musejník. Zostavil Česko-nemecký slovník (1835 — 39). V Historii literatury české (1825 a 1849) podal súpis českých spisovateľov a literárnych pamiatok.

[249] Floristisches aus dem Trencsiner Comitat nebst nebensächlichen Excursen, s. 15 — O flóre Trenčianskej župy a pridružené exkurzie. (Separátny výtlačok Letopisu prírodovedeckého spolku Trenčianskeho z r. 1895.) Vytlačil F. X. Škarnicel.

[250] Roz. Muzeálna slovenská spoločnosť v Martine

[251] Rizner dostal od predsedu MSS A. Kmeťa vyzvanie, aby zbieral vo svojom, okolí členov pre Muzeálnu slovenskú spoločnosť. Oznámili mu mená doterajších členov z dolnej časti Trenčianskej stolice (Karol a Daniel Bôrikovci z Beckova, Žigmund Križan a Michal Kišš z M. Stankoviec, Medňanský z Istebníka, Holuby a Rizner zo Zemianskeho Podhradia a Ján Lacko z Moravského Lieskového. Spolu 8 členov).

V tejto súvislosti si Rizner v Denníku (24. 11. 1895) zapísal toto: „Ťažko tu bude mimo 1 — 2 členov získať. Z katolíckeho kňazstva nepristúpi nikto, z evanjelického jediný P. Roy je, na ktorého môže sa rátať. Z učiteľstva podobne nebude možno nikoho spolku získať.“

[252] Do 31. 12. 1895 napísal celú kopu listov a novoročných vinšov (Urbánkovi, Čajkovi, Wagnerovi, D. Štúrovi, Franciscimu, Uramovi, Kuliškovi, Kmeťovi, Zaymusovi, Révaymu, Krajňákovi, Kiššovi, Bellovi, Gratzkému, Biermanskému, Haecklovi, Winklerovi, Krasznyanszkému, Kosztkovi a Czeizelovi).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.