Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

52

[582]

Dôstojný pane!

Reuss[583] píše v Pohľadoch II. 1882 str. 307 o Turovi nasledovne: „I po božstvu tomto nezostaly nám len nesčiseľné mená, na rozšírení poctu jeho poukazujúc. Na príklad: Turiec, Turany, Turík, Turičky, Turá lúka, Turopole, Turčok, Turihrad (Zniev), Turovo (Štubňa), Turentýn (Trenčín), Veles-Tur, vrch pri Kremnici, Turovo tamže. Potom mená zemanských rodín: Turóci, Záturecký, Turčáni, Turanský atď. U Čechov Tyr, Turo, Styr prichádzajú jako vlastné mená. Najhlavnejšie ale meno je: Turíce,[584] ktorým sa jeho sviatok označuje a prešiel v kresťanstve na Soslanie ducha svätého. V tento sviatok mládenci stavajú pannám svojim máje. Na toto stavanie vzťahuje sa i oná spievanka: „Turice, Turice, nevyjdú mi z hlavy, ktorý že mi šuhaj máje v nich postaví.“

„Tur je vlastne: bos urus, Anerochs, zviera na Slovensku už vyhynuté. Tur na východe bol symbolom slnka, pôvodu, životnej sily, a preto i ako božstvo prírody bol ctený. Tur u Slovanov bol symbolom neobyčajnej sily, preto Radegasta na prsách s turovou hlavou kreslili. Všetci pak slneční bohovia považovali sa ako bohovia vojny. Tur teda neznamená len tura, býka, ale i boha vojny. (Šaf. Star. str. 51.) Tur teda ako býk bol symbolom zúrodňovania práve tak ako kohút. Ale i stavanie májov ku pocte Maji splýva s týmto pochopom plodenia, lebo i u Indov odznak prirodzenosti predstavuje sa v májovom strome a býk, ako symbol plodivej moci životnej, má u Indov ustanovené sviatky. V Rusku je obyčaj k turovej pocte zelené ratolesti do potoka hádzať.“

Slovo tur znamená i bystrosť, ohnivosť, živosť, prudkosť, tak na príklad v Igorovej výprave „jar Tur Vsevolode“ vykladá sa: ohnivý, bojovný Vsevolode! Odtiaľ i rieky svoje mená majú. Tur teda podľa tejto úvahy predstavoval prvotne: plodivosť (Priapa), potom obnovenie sa slnečnej moci a naposledy: vojenskú udatnosť. Tuná sa teda uvádza ako boh plodivosti a zúrodňovania, a síce analogične podľa Indov, ale i podľa Apis-u egyptského.“

Že tur, t. j. zubor žil i v našom kraji (Bošácka dolina), svedčí starodávne pomenovanie veľkej hory Zúberky.

Fr. Kott vo svojom gramaticko-frazeologickom slovníku píše: „Tuřice, na Slovensku letnice, svatodušné svátky-slnka starým Slovanům slavnosť jara, zasvěcená původně Radegastovi, jehož znak, obraz tura nebo býka, při té slavnosti veřejne se nosil.“

V Orave máme dediny: Zubrica Hornia v okr. trstenskom, a Zubrohlava v okr. námestovskom. I tieto mená poukazujú na tura čili zubra.

Práve mi napadlo prezrieť Reussom v zborníku podané Miestne báje, skazky. Poprezerajúc ich, našiel som na str. 35 (roč. VI. 1901) o turovi zopakované to, čo podal v Pohľadoch.

Teda Vašej dôstojnosti sníva sa už i [o] slovenskom náučnom slovníku? Toho sa my nedožijeme![585] Slováci budú sa už musieť uspokojiť so slovníkom Ottovým.[586] A či Riegrov[587] slovník (neprezrel som ho) nemá článok Turíce?

Či je môj čl. vytlačený, alebo či sa vôbec vytlačí, neviem. Odoslal som ho i s Vašou predmluvou,[588] v ktorej bol som si dovolil niečo málo opraviť, p. Sokolíkovi, ale on ani mi len nekvitoval jeho prijatie.

Od 3. t. m. som slobodný, lebo 2. v pondelok svätodušný vybavil som skúšku. Nuž teraz sedím a pracujem. Vo stredu poprezeral som N. noviny z r. 1902, ale na povesť, o ktorej ráčili ste mi hovoriť, nikde som neprišiel. Snáď bola inde uverejnená. Neprestanem kutať.

Prednášku nemohol by som vziať na seba, veď ráčite vedieť, jakými prácami som zavalený. Bolo by smutné, keby sa nik nenašiel, čo by ju držal. Je pravda, že mnoho máme leňochov.

Dnes musím ešte i prof. Krajňákovi odpovedať. Potrebuje vraj k doplneniu opisu mesta Prešporka niektoré dáta: aký význam má Prešporok pre Slovákov v kultúrnom ohľade? Žiada menovite dáta o Palkovičovi[589] a Štúrovi. Vypisovať nestačím, ale vyhľadám pramene a ta mu jich pošlem. Pred sviatkami poslal som jednomu mladému Čechovi, úradníkovi sklárne v Lednici pri Púchove, veľký balík kníh, pramene totiž, ktoré potrebuje k opisu považských hradov. Onedlho ma vraj navštívi. Z Martina vraj ani za peniaze nič nemohol dostať. Upravili ho na mňa.

Vo stredu večer silné krupobitie zničilo nám čiastku polných a záhradných úrod. Škoda veľká!

Pán Boh s nami a zlé preč!

Zostávam so srdečným pozdravom, dôstojnosti Vašej s úctou oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 5/VI. 1903


[582] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.

[583] Ľudovít Reuss (nar. 18. 4. 1882 v Revúcej — umrel 25. septembra 1905 v Revúcej) — ev. a. v. farár, systematicky sa zaoberal bájoslovím, teóriou hudby, jazykovedou a zbieraním ľudových povestí

[584] Kmeť potreboval vedieť pôvod slova Turíce, pretože sa pripravoval na turíčnu kázeň a mimochodom sa o tom zmienil v liste Riznerovi (31. mája 1903). (O pôvode týchto predhistorických mien pozri: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 164 — 165, 170.)

[585] Rizner v liste reaguje na niektoré poznámky A. Kmeťa, vyslovené v liste zo dňa 31. 5. 1903, ktoré sa týkajú slovenského náučného slovníka, ktorého požiadavku Kmeť vyslovil už v r. 1903. (Porov.: Karol A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa…, c. d., s. 55.)

[586] Jan Otto (nar. 8. 11. 1841 v Přibyslavi — umrel 29. 5. 1916 v Prahe) — majiteľ najvýznamnejšieho nakladateľstva 19. stor. Rizner prispieval do Ottovho náučného slovníka topografickými aj biografickými príspevkami. Máme písomné doklady, že už 5. 11. 1887 Josef Kořán z Prahy ako redaktor Ottovho náučného slovníka Ľ. V. Riznerovi píše, aby napísal Miestopis krajov slovenských a slovenských literátov pre Ottov náučný slovník. Vo veci slovníka mu Kořán písal aj 13. 12. 1877. Do Ottovho slovníka náučného sa sľúbili za spolupracovníkov aj dr. Ivan Zoch, Fr. V. Sasinek, Svetozár Hurban-Vajanský, Jaroslav Vlček.

[587] František Ladislav Rieger (nar. 10. 12. 1818 v Semilách — umrel 3. 3. 1903 v Prahe) — český buržoázny politik. V r. 1859 — 74 uskutočnil Palackého plán a vydal v 11 dieloch s 3 zv. doplnkov Slovník náučný.

Bol právnikom a spolutvorcom českej národnej strany, ale aj organizátorom všetkých národných inštitúcií (Matica česká, Národní museum).

Rizner posielal svoje príspevky aj do Riegrovho náučného slovníka, ktoré vyšli v 12. zv. slovníka r. 1890 (Doplnky a opravy). Za túto prácu dostal Rizner 26 zl. (Porov.: Elena Jendreková, c. d., s. 70.)

[588] A. Kmeť v súvislosti so zmienkou o náučnom slovníku v liste Ľ. V. Riznerovi z 31. 5. 1903 napísal, že prospešnosť jeho Rukoväti bolo by treba v spomenutom predhovore osobitne vyzdvihnúť, „aby ešte i táto cnosť Vašej mravenčej práce v predmluve bola pripomenutá.“

[589] Juraj Palkovič (nar. 27. 2. 1769 v Rím. Bani — umrel 13. 6. 1850 v Bratislave) — profesor na „stolici reči a literatúry československej“ pri bratislavskom ev. lýceu, vydavateľ periodík, redaktor, jazykovedec.

Známe boli Palkovičove kalendáre vydávané od r. 1801 — 1848, v r. 1801 vydal zbierku anakreontských veršov Muza ze Slowenských hor, r. 1804 zemepis Uhorska Známost wlasti, ba aj komédiu Dwa buchy a tri ssuchy. V r. 1812 — 18 vydával Týdenník aneb císařské Královské národní noviny a v r. 1832 — 45 poučno-zábavný časopis Tatranku. Bol činný aj politicky ako poslanec.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.