ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[225]

Dôstojný pane!

Prešlo už niekoľko týždňov, čo som Vám nepísal. Nechával som si to na týždeň ondrejovský, aby som, ako sa vraví, naraz dve muchy zabiť mohol.

Nuž teda z príležitosti milých menín svojich ráčte prijať moje najsrdečnejšie blahoželanie. Boh zdržuj Vás stále pri najlepšej čerstvosti, aby ste v prospech národa ešte dlhý rad rokov tak zdarne účinkovať mohli. Nechcem lichotivé slová vyberať; čo píšem, pochádza zo srdca úprimného.^[226]

Tejto jaseni badám jakúsi ustatosť. Duch by len akosi bol k práci hotový, ale telo je mdlé. Nenie som so sebou spokojný. Sedávam, pracúvam, ale nie s takým výsledkom, ako za posledné 3 — 4 roky. I hlava ma teraz zase častejšie bolieva, než poslednie časy, kde som mával pokoj. Ale nenie sa čo diviť. Vo dvoch veľkých sieňach školských mám na starosti 184 detí, lebo u nás pre nedbanlivosť a ľahostajnosť tých, ktorých povinnosťou je sa starať o školu, dosiaľ riadneho učiteľa nemáme, ale temer každoročne asentíruje sa jeden z mladších cirkevníkov za „výpomocného učiteľa“.^[227] Človek taký je len strojom, ktorým aby som ja vždy a všade pohyboval. Nuž neraz neviem ani, kde mi hlava stojí. Od cvičeného učiteľa očakávať by som mohol, že by ma kedy-tedy on v niečom odmenil, kdežto pri tomto, u nás od dávna panujúcom systéme, ešte aby som ja zaňho pracoval.

V prvej peknej i teplej polovici októbrovej mali sme vzácnu a veľmi milú návštevu: dcéru a vnučku.^[228] Za celých 14 dní len čo som sa s tým milým „škrátkom“ zabával. A jako mi to decko chybovalo, keď odišlo! Elenke slúži podnebie sitňanské, ale z ohľadov materiálnych nedbal by som, keby sa Kuchta mohol dostať do lepšej cirkvi. Mne sa však vidí, že to ťažko pôjde. Príčiny nemusím spomínať.

V poslednom čase vstúpil som do listovného spojenia s p. Sándorfi Nándorom^[229] (jeho otec bol v Bošáci organistom, a že by mu synia „ľahšie“ mohli študovať, zostal zo Škrabánka maďar Sándorfi), ktorý má pekné meno v archeológii. Syn je hodnejší otca svojho. Tomuto svojmu krajanovi a maď. spisovateľovi hľadel som natrafiť na pravú strunu a teraz tak som si ho už získal, že mi vo všetkom ide poruke. V poslednom liste už aj on „vyká“, lebo ja jeho „oni“ nedal som sa mýliť a vždy mu len ďalej po Vy písal. Teda ustúpil on — poddal sa. Nuž tento človek má veľkú zbierku archeologickú, z ktorej rád by som niečo pre naše múzeum dostať. Obchádzam jako kocúr okolo horúcej kaše, pýtam sa na duplikáty — sľubujem i ja niečo od nás — nuž vidím, že i tu obmäkčí sa, a napriek tomu, že to snáď bude „hazaárulás“,^[230] keď niečo z tých zbierok dá takému panslávovi, jako som ja — dúfam niečo dostať. Posledne poslal mi kopu kníh na prezretie.^[231] Sú dobrým prameňom k mojim prácam. Vyvoláva ma k sebe, že s otvoreným náručím budem uvítaný a že neoľutujem cestu. Na jar vraj i on príde ku mne; dáme u nás kopať, aby sa otvorili hroby atď. Nuž bude z nás niečo. Ale nech si nemyslí, že čo vykopeme, pôjde do nemz. múzea!^[232] Vyjednáme si popredku, že ta len z duplikátov niečo odísť môže.^[233]

Sándorfi odkryl pohrebisko veľmi veliké v Smoleniciach.^[234] Tisíce predmetov sa tam dosiaľ vykopalo. Veľa ich išlo do múzea (dali na kopanie peniaze), veľa ich má gróf Pálfy a sám Sándorfi má z nich celé múzeum. No keby už len človek dožil jún, aby sa mohol k nemu vybrať. Holý od neho zaiste neprídem.

O tom miestopisnom slovníku nemám teraz ani len kedy mysleť.^[235] Tej práce, ktorú sám som si na hlavu naložil, bolo by dosť aj pre piatich. Tuším, klesnem pod ňou. Rád by som i to, i to, a potom snáď nebude ani jedno prevedené. Keby som sa len „Obzoru“ mohol striasť! A teraz zase mám prácu s hosp. štatistikou.^[236] To by som nebol prijal, ale sám viceišpán ma listovne o to požiadal, keď mu zdelil notár, že nechcem a nechcem. No i slušný honorár sľúbili. Ale preto potrebnému slovníku nesmieme dať zaspať. Myslím, že do takto roku bude hotový. Musí, keď sám budem materiál preň zháňať.

Pol druhej bije, nuž ber sa, človeče, do školy. Musím teda skončiť.

Ostávam dôstojnosti Vašej s hlbokou úctou oddaný sluha

Ľudovít V. Rizner

v Zem. Podhradí dňa 27. nov. 1895

P. S. Dnes dostal som z Moravy pripojený „milleniumový obrázok“ s tou poznámkou, že na všetky listy z Uhier do M.^[237] prichádzajúce prilepujú ich.