Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[225]
Dôstojný pane!
Prešlo už niekoľko týždňov, čo som Vám nepísal. Nechával som si to na týždeň ondrejovský, aby som, ako sa vraví, naraz dve muchy zabiť mohol.
Nuž teda z príležitosti milých menín svojich ráčte prijať moje najsrdečnejšie blahoželanie. Boh zdržuj Vás stále pri najlepšej čerstvosti, aby ste v prospech národa ešte dlhý rad rokov tak zdarne účinkovať mohli. Nechcem lichotivé slová vyberať; čo píšem, pochádza zo srdca úprimného.[226]
Tejto jaseni badám jakúsi ustatosť. Duch by len akosi bol k práci hotový, ale telo je mdlé. Nenie som so sebou spokojný. Sedávam, pracúvam, ale nie s takým výsledkom, ako za posledné 3 — 4 roky. I hlava ma teraz zase častejšie bolieva, než poslednie časy, kde som mával pokoj. Ale nenie sa čo diviť. Vo dvoch veľkých sieňach školských mám na starosti 184 detí, lebo u nás pre nedbanlivosť a ľahostajnosť tých, ktorých povinnosťou je sa starať o školu, dosiaľ riadneho učiteľa nemáme, ale temer každoročne asentíruje sa jeden z mladších cirkevníkov za „výpomocného učiteľa“.[227] Človek taký je len strojom, ktorým aby som ja vždy a všade pohyboval. Nuž neraz neviem ani, kde mi hlava stojí. Od cvičeného učiteľa očakávať by som mohol, že by ma kedy-tedy on v niečom odmenil, kdežto pri tomto, u nás od dávna panujúcom systéme, ešte aby som ja zaňho pracoval.
V prvej peknej i teplej polovici októbrovej mali sme vzácnu a veľmi milú návštevu: dcéru a vnučku.[228] Za celých 14 dní len čo som sa s tým milým „škrátkom“ zabával. A jako mi to decko chybovalo, keď odišlo! Elenke slúži podnebie sitňanské, ale z ohľadov materiálnych nedbal by som, keby sa Kuchta mohol dostať do lepšej cirkvi. Mne sa však vidí, že to ťažko pôjde. Príčiny nemusím spomínať.
V poslednom čase vstúpil som do listovného spojenia s p. Sándorfi Nándorom[229] (jeho otec bol v Bošáci organistom, a že by mu synia „ľahšie“ mohli študovať, zostal zo Škrabánka maďar Sándorfi), ktorý má pekné meno v archeológii. Syn je hodnejší otca svojho. Tomuto svojmu krajanovi a maď. spisovateľovi hľadel som natrafiť na pravú strunu a teraz tak som si ho už získal, že mi vo všetkom ide poruke. V poslednom liste už aj on „vyká“, lebo ja jeho „oni“ nedal som sa mýliť a vždy mu len ďalej po Vy písal. Teda ustúpil on — poddal sa. Nuž tento človek má veľkú zbierku archeologickú, z ktorej rád by som niečo pre naše múzeum dostať. Obchádzam jako kocúr okolo horúcej kaše, pýtam sa na duplikáty — sľubujem i ja niečo od nás — nuž vidím, že i tu obmäkčí sa, a napriek tomu, že to snáď bude „hazaárulás“,[230] keď niečo z tých zbierok dá takému panslávovi, jako som ja — dúfam niečo dostať. Posledne poslal mi kopu kníh na prezretie.[231] Sú dobrým prameňom k mojim prácam. Vyvoláva ma k sebe, že s otvoreným náručím budem uvítaný a že neoľutujem cestu. Na jar vraj i on príde ku mne; dáme u nás kopať, aby sa otvorili hroby atď. Nuž bude z nás niečo. Ale nech si nemyslí, že čo vykopeme, pôjde do nemz. múzea![232] Vyjednáme si popredku, že ta len z duplikátov niečo odísť môže.[233]
Sándorfi odkryl pohrebisko veľmi veliké v Smoleniciach.[234] Tisíce predmetov sa tam dosiaľ vykopalo. Veľa ich išlo do múzea (dali na kopanie peniaze), veľa ich má gróf Pálfy a sám Sándorfi má z nich celé múzeum. No keby už len človek dožil jún, aby sa mohol k nemu vybrať. Holý od neho zaiste neprídem.
O tom miestopisnom slovníku nemám teraz ani len kedy mysleť.[235] Tej práce, ktorú sám som si na hlavu naložil, bolo by dosť aj pre piatich. Tuším, klesnem pod ňou. Rád by som i to, i to, a potom snáď nebude ani jedno prevedené. Keby som sa len „Obzoru“ mohol striasť! A teraz zase mám prácu s hosp. štatistikou.[236] To by som nebol prijal, ale sám viceišpán ma listovne o to požiadal, keď mu zdelil notár, že nechcem a nechcem. No i slušný honorár sľúbili. Ale preto potrebnému slovníku nesmieme dať zaspať. Myslím, že do takto roku bude hotový. Musí, keď sám budem materiál preň zháňať.
Pol druhej bije, nuž ber sa, človeče, do školy. Musím teda skončiť.
Ostávam dôstojnosti Vašej s hlbokou úctou oddaný sluha
Ľudovít V. Rizner
v Zem. Podhradí dňa 27. nov. 1895
P. S. Dnes dostal som z Moravy pripojený „milleniumový obrázok“ s tou poznámkou, že na všetky listy z Uhier do M.[237] prichádzajúce prilepujú ich.
[225] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený. Na prvej strane je tužkou dopísané: Prosím pripojený lístok odoslať Kuchtovcom. Rizner.
[226] Kmeť sa práve zotavoval z tretieho zápalu pľúc. Dozvedáme sa o tom z listu, ktorý Riznerovi písal 30. 11. 1895.
[227] V roku 1878 bola otvorená v Zem. Podhradí dvojtriedna školská budova. Keďže škôldozorca nepovolil druhého diplomovaného učiteľa, pomáhali tzv. výpomocní učitelia až do r. 1898. Riznerovým pomocníkom bol jeho bývalý žiak, dedinský chlapec Ján Petrech. Dvadsať rokov trvalo, kým dostali konečne v Zemianskom Podhradí druhého diplomovaného učiteľa.
[228] Ide o dcéru Elenu a vnučku Olinku. 30. septembra 1895 prišli do Zemianskeho Podhradia na návštevu z Prenčova, využijúc krásneho jesenného počasia.
[229] Eduard Šándorfi (nar. 5. 4. 1869 v Bošáci — umrel 6. 1. 1936 vo Vrbovciach) — rím.-kat. farár, archeológ, literárny pracovník. Písal pod pseudonymami Kresťanovič, Pobjedský. Bol zodp. red. Kresťana, od čís. 45, roč. VI (5. novembra 1899). Tu uverejňoval svoje články, ktoré sa týkali najmä robotníckej otázky a slovenského vysťahovalectva.
[230] Roz. vlastizrada (maď.)
[231] Z prác, ktoré Riznerovi poslúžili pri jeho výskumoch, spomenieme: sedem ročníkov Egyházmüvészeti lap (časopis cirkevného umenia), štyri ročníky Értesítő, Jedlicskovo dielo Kiskárpáti Emlékek (Malokarpatské pamiatky) II. a Hampelovo dielo Bronzkor emlékei magyarhonban (Pamiatky doby bronzovej v Uhorsku) Budapest 1896, 3 zv.
[232] Magyar Nemzeti Múzeum — Maďarské národné múzeum (Budapešť)
[233] V odpovedi na tento list Kmeť upozorňuje Riznera, ako treba veľmi obozretne postupovať s účasťou Šándorfiho na tomto kopaní. Píše: „Správa o nádejnom kopaní u Vás, ma potešila, aj podesila. Ta, že sa kapitálne postavte a ohrňte, aby nenasledovalo, čoho sa ja oddávna obávam, že nám pred nosom prekope mongolstvo naše hradište, a pamiatky pošľape, poskvrní a odvlečie, ako kedysi ženy, panny a mládencov.“ V tomto čase bol Šándorfi ešte dosť výrazne orientovaný maďarofilsky. Obavy zo Šándorfiho Kmeť vyjadril aj v liste z 18. 3. 1896, kde sa pýta, čo je nového s kopaním a čo robí Šándorfi.
[234] Šándorfi informoval Riznera o vykopávkach, o smolenických starožitnostiach vykopaných na predhistorickom pohrebisku.
Zbierka, ktorú mal Šándorfi, tvorila celé múzeum. Riznerovi navrhol, že ho čoskoro navštívi a budú pátrať na „pohančeniščách“ a srnianskych hradiskách.
Šándorfi Riznera informoval, že vymôže na kopanie aj peňažitú podporu z Pešti. Kmeť aj Rizner boli tej mienky, že v takom prípade by museli ísť vykopané predmety do Budapešti.
Kmeť Riznerovi napísal: „Nebolo by ešte času tú peňažitú zbierku zariadiť? Čo len sto zlatých zohnať a Škrabánka [roz. Šándorfiho] predbehnúť? Kto vie, či si on tiež nemyslí, že on je kocúrom a Vy kašou.“ (Porov.: Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 2. 12. 1895, s. 264.)
[235] 30. 11. 1895 Kmeť povzbudzoval Riznera, že slovník musí byť hotový, čo by aj sám musel preň zháňať materiál. (Porov. list A. Kmeťa Riznerovi z 18. 3. 1896.)
[236] 20. novembra 1895 Rizner začal pracovať na hospodárskej štatistike. Práca bola termínovaná a Rizner ju mal dokončiť za 10 dní, za honorár 15 zl. Hospodárska štatistika mu však dala viac práce, ako sa pôvodne plánovalo, a podľa záznamov chcel byť s ňou hotový do 30. novembra 1895, čo sa pravdepodobne aj stalo. (Porov.: Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 26. 11. 1.895, s. 262 — 263.)
[237] Roz. Morava. (Ide o obrázok z príležitosti tisíceho výročia príchodu Maďarov do Uhorska.)
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam