Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[597]
Dôstojný pane!
Ráčte prijať moje najsrdečnejšie blahoželanie ku svojim milým meninám. Otec nebeský zdržuj Vás ešte dlhý rad rokov pri najlepšom zdraví a spokojnosti, žeby ste svojmu národu, ktorému ráčili ste zasvätiť celý svoj život, ešte mnoho služieb preukázať mohli. Bože, vyslyš všetky prosby, ktoré dnes k Tebe národ vysiela za svojho prvého z prvých mužov svojich![598]
Čo sa môjho zdravia týka, nenie najlepšie; temer každý druhý deň bolieva ma hlava a od zubov mám len chvíľami pokoj. Pripisujem to najviac tomu škaredému počasiu, jaké mali sme celý november. Pri 90 deťoch v škole veru nemôže tam byť „lucht“.[599] V cirkvi, vyše 2000 duší čítajúcej, býva aj iných povinností veľa. Cítim, že veľmi ustávam. Ukonanému a vyše spomenutými neduhami trápenému ani cez večierky nedá sa pracovať. „November — nem ember“,[600] čítal som kedysi v ktorejsi básni Sládkovičovej.[601] Myslím, že keď zamrzne, i ja sa lepšie cítiť budem. Bárs by som sa nesklamal!
Nedávno písal mi p. Kl. Čermák,[602] že v lete dôjde k nám, aby mohol dať poprekopávať naše náleziská starožitností. Čo sa vraj pri tej príležitosti nájde, odovzdá nášmu múzeumu. Napísal jakúsi knihu o Slovensku, v ktorej prichádzajú vraj i rozhovory slovenské. Majú mi dochádzať z pražskej tlačiarne hárky, aby som pri texte slovenskom korektúru previedol.[603] Uvidíme, čo to bude! V novšom čase sa o Slovensku mnoho hlúpostí popísalo; myslím, že Čermák podá niečo správneho.[604]
Ráčili ste čítať, čo ponachádzal staviteľ Petrikovich[605] v Radvani na ktoromsi „hrádku“?[606] Zdá sa mi, že tento pán je vlastným bratom nášho p. dra Petrikovicha,[607] a tak z týchže nálezov dostane sa snáď i nášmu múzeumu niečo.“ Bože môj! Čo je miest nepreskúmaných! Čo by sa toho dalo nájsť pri väčšej zaujatosti! Ale u nás predsa len málo zmyslu pre takéto veci; ba ešte mnohí zadubení i na toho pozerajú divným okom, kto sa o takéto veci interesuje. Mnohí bez hmotného zisku palcom nepohnú a smejú sa, že nachodia sa ľudia, ktorí na kadejaké „takéto pletky“ ešte svoje groše vynakladajú. Tým je pohár piva milší, než Vám Váš mamut, „hŕba daremných kostí, ktoré v muzeume iba zavadzajú.“[608]
Ba, ozaj, čo je s mamutom? Očul som, že robia na Vás zo všetkých strán nátlak, aby ste ho pešťanskému múzeumu prepustili.[609] Snáď ešte vykutajú dajaký paragraf, dľa ktorého sa to bude museť stať. Žere to tých pánov, že vidiečne múzeum, a to ešte slovenské, má takýto cenný predmet a oni že ho nemajú. Mali nebrať vec povrchne, ľahostajne, keď jim bol nález oznámený. Videť, že ani tam nemajú Kmeťov! Milšie jim bolo sedeť v kasíne,[610] než mrznúť v Beši. Teraz teda nech dajú pokoj!
Vnučky[611] sú nám zdravé a „prospievajú múdrosťou a milosťou u Boha i u ľudí.“[612] Už by sme nevedeli ani bez nich byť; veľmi by nám chybovali.
Ráčte prijať srdečný pozdrav nielen odo mňa, ale i od mojej polovičky, s ktorou si Vás častejšie spomínavame.
Zostávam dôstojnosti Vašej s najhlbšou úctou oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
v Zem. Podhradí dňa 29. nov. 1903
[597] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[598] Kmeť v odpovedi za gratuláciu 2. 12. 1903 skromne napísal, že aj keď nie je takým pracovníkom ako Rizner, jednako za túto, hoci nezaslúženú pochvalu a blahoželania srdečne ďakuje.
[599] Podľa miestneho nárečia používané nemecké slovo „luft“ — povetrie.
[600] Slovná hra — november — nečlovek.
[601] Andrej Sládkovič (vl. menom Andrej Braxatoris) (nar. 30. 3. 1820 v Krupine — umrel 20. 4. 1872 v Radvani) — štúrovský básnik, v r. 1844 — 45 napísal vynikajúcu básnickú skladbu Marína, r. 1847 Detvan
[602] S Klimentom Čermákom Rizner udržiaval čulé styky. Čermák bol učiteľom v Čáslavi. Za 20 rokov pochodil skoro celú Európu a nakoniec sa zoznámil so Slovenskom, ktorého ľud si obľúbil.
[603] Z Čermákovho listu Riznerovi z 24. 5. 1903 sa dozvedáme, že ide o knihu Ze slovenských hor a chat. V liste Čermák prosil Riznera, aby mu na stránkové korektúry napísal, ako by mali vyzerať slovenské rozhovory, a vôbec, čo je nesprávne, keby mu opravil. Spis venoval MSS.
[604] Kmeť v odpovedi z 2. 12. 1903 Riznerovi napísal, že mu odporúča urobiť nielen korektúru sadzby, ale i textu, lebo „veru aj ten [roz. Čermák, pozn. V. S.] potára!“ Kmeť ďalej uvádza príklady, ako on sám korigoval niektoré jeho nesprávnosti. Kmeť píše: „Je u Čechov veliká revnivosť, ale malá precíznosť. A u nás Slovákov zas ani precíznosti ani revnivosti!“
[605] Samuel Petrikovich (nar. 10. 1. 1858 v Radvani — umrel 1. 3. 1919 v Radvani) — staviteľ, brat Jána Petrikovicha
[606] Z listu A. Kmeťa J. Petrikovichovi z 23. 11. 1903 (ASNM) sa dozvedáme, že ide o keltské starožitnosti nájdené na „Hrádku“ na Malachove pri Radvani.
[607] Ján Petrikovich (nar. 14. 3. 1846 v Radvani — umrel 22. 5. 1914 v Martine) — lekár
[608] Porovnaj Kmeťov list Riznerovi z 2. 12. 1903 (ASNM).
[609] A. Kmeť v liste Riznerovi z 24. 8. 1903 spomína, koľko mal biedy okolo mamuta, kým ho vykopal, doviezol, rekonštruoval. Spomína, že najnovšie prejavili záujem o mamuta aj turčiansky a hontiansky župan, ale že on záporne odpovedal ústne i písomne. „Mali si ho brať vtedy! Mali vtedy spoznať jeho veľkú cenu vedeckú, kým ležal v zemi, nie teraz, keď som ho ja viac životom svojim, než grošom vykúpil.“
V liste z 2. 12. 1903 Kmeť Riznerovi píše, že ešte aj biskup Baltizár robil naňho nátlak, no nakoniec, že mu Kmeť tak odsekol, „že mne dal za pravdu“.
[610] Turčianske kasíno bolo v Národnom dome v Martine. Kasína boli spoločenské kluby, besedy, ktoré spolčovali ľudí na základe spoločenského rozvrstvenia; v čase Rakúsko-Uhorska sa diferencovali aj národnostne. Turčianske kasíno v Martine bolo zhromaždenie slovenských národovcov, ktorého členovia sa stretávali v Dome (tzv. plechárni).
[611] Deti Riznerovej dcéry Eleny, vyd. za farárom Kuchtom v Prenčove.
[612] Citát z biblie vzťahujúci sa na Ježišovo detstvo v Nazarete.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
