Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

62

[668]

Dôstojný pane!

Prosím za odpustenie, že som Vám zaraz neodpovedal na posledný ct. Váš list. Pátral som po novele[669] vzťahujúcej sa ku Blatnici. Sníva sa mi, že som ju kedysi čítal, ale kde, nemohol som do dnešku vystopovať. Pri Blatnici nemám ju preznačenú. Človek nemôže sa náležite rozpamätať na to, čo snáď pred 25 — 30 rokmi čítal. Podobne vyhľadával som vo všetkých mojich bibliografiách Fabríciusovu knihu Minnen u. Sinnen, ale ani v jednej som na ňu nenatrafil.

Pri Blatnici mám preznačenú knihu A. Mednyanszkého[670] Erzählungen, Sagen und Legen den aus Ungarns Vorzeit.[671] 2 T[ei]le. Na túto knihu chcel som dôstojnosť Vašu upozorniť, lebo domnieval som sa, že v nej nájdete niečo o Odillonovi. Teraz tedy sme už na čistom, keď Vám p. Erney[672] zdelil, že tam na str. 48 je reč o tom, čo by ste tak radi čítali. Knihu „Erzählungen“ som nemal v rukách, ale jej preklad Elbeszélések, regék és legendák a magyar előkorbol[673] som čítal a teraz už dobre pamätám sa, že v ktoromsi zväzku je povesť s nadpisom: Lakat a szájon. Kniha Mednyanszkého, pôvodnia i preklad nachodí sa v peštianskom múzeume. Preklad ja dal som do našej knižnice. Neráčte sa dať odbyť Martincom, jestliby Vám zdelili, že jej tam neni.[674] Najochotnejšie by ju snáď vyhľadal náš dobrý Halaša, jediný k jakýmkoľvek službám vždy ochotný Martinčan.

V knižnici Mart. Mednyanského jej nebolo; veď znal som všetky jeho knihy. Asi pred 20 — 25 rokmi mal medzi svojimi knihami krásny výtisk bar. Mednyanszkého, dnes už veľmi vzácneho spisu Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungarn. Ale neskôr mu ju niekto potiahol. Ľutujem, že som to ja nebol. Mne by ju aj tak daroval, keby som ho o to bol požiadal, lebo neskôr riekol mi, že si z jeho kníh môžem smele vziať kedykoľvek, ktorá sa mi páči. Použijúc jeho dobrotu, brával som si „smele“, čo sa mi pozdávalo. Slovenské knihy rozdával Čechom a Poliakom, keď ho niektorý navštívil.

O tej ochotnosti našich Martincov i ja mám veľa skúseností. Ta, keď človek neobráti sa na Halašu, môže nik nepísať. Hneď po Novom roku modlikal ma Škultéty,[675] vravím modlikal (veď list dal som čítať i vp. Budaymu), aby som zostavil Prehľad slov. literatúry na rok 19O4.[676] Nemienil som túto ťažkú prácu konať, keď chcel som každú prázdnu chvíľu svojej Rukoväti venovať. No na mnohé prosby predsa podvolil som sa, a hneď začal som všetko i na lístky rozpisovať. Vidiac, že mi niektoré veci chybujú, na pr. z N. novín asi 5 — 6 čísel, Románová bibliotéka, Zvolenské noviny[677] a ešte jedno-druhé, písal som mu, aby mi to v Martine zobral a čím skôr poslal. Po dvoch týždňoch zase som ho o to požiadal, a dnes od tej doby prešli už 4 týždne, ale p. Škultéty ani len odpovede nedal. Pred týždňom rozhnevaný na „nevďačný svet“ pretrhol som prácu a dal som sa zase do „Rukoväti“. Niekto si snáď myslí, že prehľad lit. slov. z jedného roku je taká práca, ktorá sa dá veľmi snadno prekonať. Nech sa len páči niekomu do toho zahryznúť, uvidí, čo tu prekážok, čo oštary, keď málokto niečo zo svojich vydaní do roka pošle. Ráčte veriť, napálený som na našich ľudí. Samý darebák, naničhodník. Kritizovať sa vie pri fľaške, ale pracovať, k tomu niet času.

A teraz i ja idem dôstojnosť Vašu o niečo prosiť. Kedysi, veľmi dávno, mal som v rukách dajaký katolícky spevník[678] vo form. m. 4°. Nepamätám sa, čo bol zaň, len zdá sa mi, že v predmluve alebo pod piesňami zaznačení sú i skladatelia týchže piesní. Hollého[679] to sotva bol, lebo v tom sú všetky (?) piesne snáď od Hollého. Neráčite mať známosť o takomto slov. kat. spevníku? Tie mená skladateľov piesní mi v hlave vŕtajú, aby som jich z „Rukoväti“ nevynechal. Ak dozviete sa o tomto spevníku, prosím, ráčte mi jeho titul zdeliť.

O Novom roku písal som dôstojnosti Vašej prvý list a okolo 15. jan. druhý. V tomto o tom neresení rýb. Došli spomenuté listy, keď neráčili ste ich spomenúť?

Teda s p. Erneym ráčite byť vo spojení? Tento pán za isté služby, ktoré som mu preukázal, ponúkol sa bol, že mi zaopatrí v Budap., čo budem chceť (rozumiem z knižníc); ale keď som ho potom o niektoré knihy (len na 10 — 12) prosil, nedal odpovede. Ba či zostavil už tú botanickú bibliografiu? Zišla by sa i mne, aby som mohol doplniť to, čo sa v tomto ohľade na Slovensko vzťahuje. P. Holuby kedysi (pred 1 1 rok.) spomenul, že v jakomsi Letopise (niektorého prírodovedeckého spolku) vyšla veľmi úplná bibliogr. botanická,[680] ale keď som ho bol požiadal, aby mi to určitejšie zdelil, už — nevedel. A predsa tá bibl. vyšla v posledných 5 — 7 rokoch. Mal ju vraj od Bäumlera[681] a „nevie sa pamätať, v čom vyšla“. Keď poučné a duchaplné reminiscencie písal zo svojho štud. života, vtedy vedel sa rozpamätať na všetko. Snáď tenže p. Erney bude o nej vedeť a možno, že dôstojnosť Vaša tiež.

Ale už dosť. Musím sa ísť trápiť s maďarčinou.

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 6/II. 1905



[668] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.

[669] Riznerova zmienka o novele je odpoveďou na Kmeťov list z 25. 1. 1905. V liste sa uvádza, že Jozef Erney z etnografického oddelenia peštianskeho múzea mu napísal, že Andrej Fabrícius (pravdepodobne ev. kňaz v Poprade † 1830) v knihe Sinnen und Minnen má báseň, v ktorej hovorí o blatnickom opátovi Odillonovi, ktorému za to, že vyzradil spoveď a znásilnil devu, založili na ústa zámku.

Pretože Kmeť dielo nepozná, obracia sa na Riznera: „Čo Vám bude možno, ráčte mi, prosím časom zdeliť. Už dávnejšie viem kroz p. Vajdu [riaditeľ väzníc v Pešti, pozn. V. S.], že nás Slovákov p. Erney „nemilo prekvapí“, že totižto on Maďar vie slovenskú povesť o zámke na ústach, kdežto my, Slováci, nie!“

[670] A. Kmeť 5. 2. 1905 Riznerovi oznámil, že Erney našiel ďalší prameň blatnickej povesti o Odillonovi, a to knihu baróna Medňanského s udaním titulu Das Schloss am Munde (Zámok na ústach). (Pozri list 38, pozn. 11.)

[671] Erzählungen und Sagen aus Ungarns Vorzeit, Pest 1829. (Rozprávky a povesti zo starého Uhorska. Pešť 1829.)

Na str. 48 pod nadpisom Das Schloss am Munde — Zámok na ústach — Medňanský rozpráva, čo Fabrícius básnicky opísal.

[672] Jozef Erney pracovník peštianskeho múzea dostal sa do styku s Ľ. V. Riznerom prostredníctvom J. Škultétyho, ktorého v r. 1903 prosil o bibliografické, botanické dáta. (Porov.: list Ľ. Riznerovi z 31. 3. 1903, LAMS.)

Rizner mu 4. 3. 1903 poslal zoznam článkov a rozpráv o flóre Slovenska.

[673] Rozpravy, báje a legendy z maďarského praveku.

[674] Kmeť písal vo veci prekladu tajomníkovi MSS A. Sokolíkovi 4. 2. 1905. Ale z listu A. Kmeťa (19. 2. 1905) Ľ. V. Riznerovi sa dozvedáme, že A. Sokolík Kmeťovi odpovedal, že v knižnici nie je ani jedno z diel, pravdepodobne preto, že ešte neboli skatalogizované.

[675] V liste z 18. 8. 1905 Škultéty ospravedlňuje svoje mlčanie. Píše: „Ty si poriadny a dobrý človek; nehľadíš na moje viny. A keby si ešte vedel, že u mňa v tom niet nijakej schválnosti, ani len ľahostajnosti. Ja Ti za všetky podobné previnenia platím pokojom duše. Nikdy nemám ľahkej hlavy…“

[676] Rizner Škultétymu ako náhradu za nedokončený Prehľad slovenskej literatúry z r. 1904 poslal abecedne usporiadaný Prvý zoznam rukopisov slovenských alebo inorečových Slovákmi napísaných, ktorý J. Škultéty uverejnil v Slovenských pohľadoch r. 1905. (Porov. aj Riznerove listy Halašovi z 18. 11. 1905 a 3. 1. 1906, LAMS.)

[677] Zvolenské noviny. Politicko-spoločenský mesačník. Vychádzal od r. 1904 — 1914. (Porov.: Michal Potemra, Bibliografia…, c. d., s. 111.)

[678] Vo veci spevníka Kmeť 20. 2. 1905 Riznerovi písal, že ani Fr. R. Osvald nepozná spevník, kde by pod piesňami boli mená autorov. Rovnako že ich niet ani v zbierke Radlinského.

[679] Ján Hollý (nar. 24. 3. 1785 v Borskom Sv. Mikuláši — umrel 14. 4. 1849 na Dobrej Vode) — rím.-kat. farár, význačný básnik Bernolákovej školy, vrcholný zjav literárneho klasicizmu

[680] Aus der Botanik slovakischer Kinder des Trentschiner Komitates in Ungarn, z r. 1896. (Z botanizovania slovenských detí v Trenčianskej župe v Uhorsku.)

[681] J. A. Bäumler (nar. 1848 v Bratislave — umrel 1924 v Bratislave) — vynikajúci botanik. Zaoberal sa najmä hubami. Jedenásť druhov rastlín je pomenovaných podľa neho.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.