Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

17

[253]

Dôstojný pane!

Som nevďačníkom — uznávam skrúšene; no znajúc Vašu láskavosť, pevne verím, že mi bude všetko odpusteno.

Že som za viac mesiacov nepísal,[254] neráčte pripisovať inému, než jedine mojim prácam,[255] do ktorých tak som sa zažral, ako červík do chrenu. Tohto roku sedím ustavične pri Slovníku dialektickom,[256] z ktorého i p. dr. Pastrnek nehoráznu mal radosť, keď ma 4. t. m. navštívil a hotovú časť dôkladne poprezeral. Dalo mi to veľa práce, veď 15 000 lístkov napísať, usporiadať a z nich asi 10 000 do čista odpísať, nenie malou prácou. Dnes dokončil som literu P., na 56-om hárku. Ešte treba mi napísať asi 24 hárkov, lebo písmeny S, Š a Z veľmi mnoho lístkov čítajú. Slovník má byť do konca t. r. v rukách p. Pastrnkových, ktorý vraj postará sa o jeho vydanie. Obsahuje všetky naše slová odchýlne vyslovované a písané od správnej slovenčiny, idiotizmy, frázy, mená obyvateľov našej doliny (krstné i priezviská), mená honov, vrchov, jarkov, studienok atď., všetky príslovia a porekadlá, zvyky, povery atď. Vzorom mi tu bol Kottov[257] „Česko-nemecký slovník gram.-fraseologický“, ktorý už asi tretinu týchto našich „pokladov“ uverejnil, lebo z mojich zbierok čerpal preň dôst. p. Šmýd,[258] farár zborovický, úprimný priateľ Slovákov, ktorý však, bohužiaľ, už na druhý rok v ťažkej nemoci leží. Cez september, ak dá Boh zdravia, slovník dokončím a potom ho už len doplňovať budem, lebo nenie dňa, kde by som niečo takého nepočul, čo zasluhuje preznačenia.

Viem, že sľúbil som chytiť sa do zostavovania slovníka miestopisného.[259] No dosiaľ neprišlo k tomu. Ale myšlienke nedáme zaspať, bárs p. dr. Pastrnek odhováral ma,[260] aby som neprejímal na seba práce nové, ale hľadel dokončiť nedokončené a zvlášte kládol mi na srdce, že by som pilne pracoval na „Rukoväti“ k dejinám liter. slovenskej, z ktorej mám vyše 400 hárkov materiálu, potrebujúceho konečného usporiadania. On sväto-sväte sľubuje, že dielo vydá česká akadémia, a že budem zaň slušne honorovaný. No už len aby dal Hospodin zdravia! Vtedy i jedno i druhé prevedie sa, lebo o lenivosti ničoho neznám. „Dokůd síla, hleďme díla, by památka po nás byla“, je mojím dávnym heslom.

Ale i p. dr. St. Eljasz Radzikovsky mal veľké potešenie z mojich „Prameňov k miestopisu Slovenska“, ktoré mal u seba za šesť týždňov a včera mi ich späť poslal. On vraj tiež bude hľadať spôsob, ako by jich možno bolo tlačou vydať. Bibliografiu Tatier mi doplnil a mnohé poľské názvy spisov uvedených opravil. Nuž ale i on si z tejže bibliografie veľa preznačil. Pripojil mi i svoje dielko „Pogląd na Tatry“, teraz vyšlé v druhom opravenom vydaní. Myslím, že poslal ho i Vašej dôstojnosti. S týmto hodným mužom neškodí byť v milom spojení.[261]

Tu pripojený lístok, prosím, ráčte odoslať Kuchtovcom a druhý list tej panej, ktorej je vlastne písaný a ktorá zaiste mýlne mne Vašou dôstojnosťou písaný list obdržala. Takýto omyl stal sa dosiaľ snáď každému, kto veľa listov písava. Tá pani, kdesi zadivila sa nadpisu listu, tak ako ja. No nič to, veď jej Vaša dôstojnosť všetko vysvetlí.

Predvčerom, totiž 25. t. m. zhromaždila sa u mňa pekná slovenská spoločnosť z blízkeho okolia a pri pohárikoch zabavili sme sa dlho do noci.[262] Keď ja nikam nejdem, prišli ma aspoň moji priatelia navštíviť. Padlo mi to veľmi sladko. Boli tu medziinými panie: Markovičová,[263] Kulišková,[264] Kovačovičová (táto je ženou kolegu Kovačoviča), páni: Kulíšek,[265] dr. Kohút,[266] Kovačovič, Ciho,[267] farár, Pelikán,[268] kaplán — všetko samí „ľudáci“.[269] Na zajtra čakám priateľa Krajňáka,[270] prešp. profesora, ktorý pôjde zo Spiša a prinesie mi 22 ročníkov Letopisu Karp. Spolkom vydávaného. Bude sa v čom premŕvať! Z týchto Letopisov veľa prameňov si preznačím i k „Náleziskám starožitností na Slovensku“, a potom prácu pošlem pre náš „Sborník“.[271] Niektoré ročníky vraj dostanem darom od vysokov. p. Koštialika,[272] iné požičiava mi p. kanonik Ferček,[273] bratranec Krajňákov. Ako je to dobre mať takéhoto Krajňáka za priateľa. Keby sa už len mohol dostať za toho profesora na univerzitu záhrebskú! Potom by Slovensko o ňom viac vedelo než dosiaľ.

Ja moju vytknutú ruku vždy ešte poviazanú nosím, lebo ma veľmi ešte bolí. Šťastie, že je to ruka ľavá.[274] Asi za 2 týždne biedne som mohol písať, ale písal som predsa niečo každý deň. Keď je jasno, nebolí tak, ako keď je zamračeno; nuž a teraz toho božieho slniečka málo vídavame.

V sept. [sa] strojím do Martina. Potom zoberem všetky svoje starožitnosti. Najnovšie prišiel som ku krásnej nákrčnej ozdobe bronzovej, len škoda, že nálezca z nej veľa patiny zoškrabal.[275]

Budúcne Vám ju odkreslím. Ostatne, budete ju vidieť v múzeume.

Ale už dosť.

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľudovít V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 27/VIII. 1896


[253] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený.

[254] 6. 8. 1896 si Rizner zapísal aj do Denníka, že Kmeť sa naňho hnevá, lebo mu nepíše. Ďalej však píše: „Ale musím si ho zase udobriť. Keby nebolo boľavej ruky, bol by som sa s ním včera a dnes v Martine zišiel a pomeril.“

[255] Rizner zostavoval Slovenskú bibliografiu na r. 1895. Stalo sa tak po tom, ako sa na Salvu obrátil Spolok československých kníhkupeckých účtovníkov, ktorý pre zaneprázdnenosť odovzdal list Kálalovi a ten ho poslal Riznerovi s prosbou, aby on zostavil zoznam a poslal ho do Prahy. (Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 4. 1. 1896, s. 270; zápis z 5. 1. 1896, s. 271; zápis z 11. 1. 1896, s. 272 — 273; zápis zo 7. 2. 1896, s. 277.)

[256] Prácu na slovníku dokončil. O práci na ňom si Rizner zapísal niekoľko základných poznámok vo svojom Denníku (záznam z 3. 11. 1896).

[257] František Kott (nar. 26. 12. 1825 v Podhájci — umrel 13. 8. 1915 v Prahe) — profesor na rôznych miestach. Bol vyznamenaný za svoje práce záslužným zlatým krížom s korunou. V r. 1876 vydal Česko-německý Slovník zvláště gramaticko-fraseologický. Dodatky k nemu uverejnil v spisoch českej akadémie.

Prekladal Tacita. Bol členom komisie Matice české, ktorá zostavila Brus jazyka českého (1877, 1881, 1894). V roku 1894 mu za Slovník udelili literárnu cenu.

[258] Tomáš Šmýd (nar. r. 1838 v Žeraviciach — umrel r. 1897 v Přerove) — rím.-kat. kňaz. Posielal Riznerovi rozličné hospodárske časopisy (Chrudimské hosp. listy atď.). Bol veľkým priateľom Slovákov a na Riznerovu prosbu vyzval niekoľko učiteľov hospodárskych škôl, aby pre Obzor písali populárne články. (Pozri o ňom: Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 13. 7. 1889, 30. 7. 1889, 9. 8. 1889, 21. 8. 1889, 20. 9. 1889, 19. 10. 1889, 19. 1. 1890, 3. 3. 1890, 17. 3. 1890, 10. 4. 1890, 5. 5. 1890, 13. 5. 1890, 8. 6. 1890, 31. 7. 1890, 3. 8. 1890, 22. 10. 1890, 10. 11. 1890, 22. 11. 1890, 22. 11. 1890, 4. 12. 1890, 6. 3. 1891, 12. 3. 1891, 5. 9. 1895, 3. 10. 1895, 6. 10. 1895.

[259] Z Kmeťovho listu Šujanskému (8. 8. 1896) vidieť, že sa pokúšal pritiahnuť do tejto práce aj Sama Czambla, ktorý mal už na tento cieľ natlačené aj ceduľky s otázkami pre všetky obce na Slovensku a dával ich k dispozícii. Z listu poznáme, ako Kmeťovi veľmi na tomto slovníku záležalo.

[260] Aj z Kmeťovho listu Riznerovi zo dňa 25. 8. 1896 sa dozvedáme, ako Fr. Pastrnek naliehal na Kmeťa, aby Riznera oslobodili od miestopisu.

[261] Ľ. Rizner si v Denníku (23. 7. 1896, s. 226 — 227) zaznačil text poľského listu, ktorý mu poslal E. Radzikowski, v ktorom sa tiež vyslovuje za zostavenie miestopisu.

[262] Spoločnosť navštívila Riznera pri príležitosti jeho menín. Na druhý deň (v nedeľu 26. júla) sa zúčastnili na ľudovom zhromaždení v Novom Meste nad Váhom, na ktorom rečnili dr. Markovič, dr. Zelenák, pravotár Mičura. Na zhromaždení videl aj Martinčanov — Melfelbera, Kohúta, Čajdu, Sokolíka. Okrem nich dr. Štefanoviča, M. Bodického, Ž. Križana, Veselovského, niekoľkých Trenčanov. (Porov.: Denník, záznam z 30.7. 1896, s. 292 — 3.)

[263] Ľudmila Markovičová (nar. 22. 9. 1866 v Krajnom — umrela 27. 5. 1914 v Kovačici) — manželka dr. Júliusa Markoviča

[264] Manželka dr. Miloslava Kulíška.

[265] Miloslav Kulíšek (nar. 4. 8. 1843 vo Vrbovciach — umrel 16. 4. 1910 v Novom Meste nad Váhom) — advokát v Novom Meste nad Váhom. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mal knižnicu, ktorá obsahovala skoro všetky na Slovensku vydané knihy.

[266] Jozef Kohút (13. 4. 1838 v Martine — umrel 16. 5. 1915 v Martine) — advokát

[267] Ján Ciho — rím.-kat. farár v Bošáci. V listoch M. Kiššovi Rizner si ho pochvaľuje, že sa zmenil a že ho od septembra dvakrát do týždňa navštevuje, v stredu a sobotu. „Vždy ma túžobne očakáva,“ píše Rizner. (Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 31. 7. 1889, 10. 10. 1890, 5. 9. 1895 atď.).

[268] Jozef Pelikán — bošácky kaplán. Rizner s ním udržiaval kontakty.

[269] Roz. príslušníci Zichyho Ľudovej strany v Uhorsku.

[270] Eduard Krajňák (nar. 24. 9. 1848 v Hrušove — umrel 6. 3. 1924 v Bratislave) — pôvodne sa písal Krajnyák. Gymnaziálny profesor v Bratislave. Bol synom Jozefa Krajňáka, učiteľa. Účinkoval na bratislavskom katolíckom gymnáziu do r. 1907. Bol povedomý národovec, za čo bol prenasledovaný a predčasne ho r. 1907 dali do výslužby. Neprijali ho ani na pražskú univerzitu za lektora slovenčiny, kde mu Vlček vyhliadol miesto. Redigoval Buditeľa katolíckeho ľudu. (Pozri aj: Ľ. V. Rizner, Denník, zápis zo 6. 7. 1889, 13. 7. 1889, 5. 8. 1889, 21. 8. 1889, 25. 8. 1889, 12. 11. 1889, 7. 9. 1890, 18. 9. .1895, 22. 9. 1895, 6. 10. 1895, 9. 10. 1895, 12. 10. 1895, 21. 10. 1895, 22. 1. 1896, 8. 6. 1896, 22. 8. 1896, 29. 8. 1896, 5. 12. 1896, 31. 8. 1897.) Z rokov 1897 — 1906 sa zachovalo jeho 32 listov Riznerovi (LAMS), z ktorých vidieť, aký mal Krajňák veľký vplyv na Ľ. Riznera aj v sociálno-politickom ohľade. Už vtedy predpovedal víťazstvo socializmu a nemálo usmerňoval tak aj Riznera.

V budúcnosti aj tejto postave bude treba venovať viac pozornosti.

[271] Roz. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

[272] Štefan Koštialik — spišský kanonik. (Porov.: Denník, záznam z 29. 8. 1896, s. 297 — 8.) 28. 8. 1896 zastavil sa u Riznera prof. Krajňák, ktorý mu od neho doniesol knihy: A XXIV királyi plébános testvérülete és a reformáció a Szepességen (Bratské združenie XXIV kráľovských kňazov a reformácia na Spiši. Miskolcz 1895), Schematismus almae diocesis Scepusiensis pro anno 1894.

Okrem toho Koštialik poslal Riznerovi tri ročníky (Annály Karpatského spolku Uhorska. Kežmarok 1869 — 1895, roč. I. — XXII.) A Magyarországi Kárpátegyesület Évkönyve, roč. XVIII, XXI, XXII. (Porov.: Denník; záznam z 12. 9. 1896.)

[273] Ferček (Fertsek, Ferschek) — kanonik v Spišskej Kapitule. Koštialik sprostredkoval Riznerovi u kanonika Ferčeka 11 ročníkov Letopisu Karpatského spolku, ostatok 10 ročníkov mu poslal 12. 9. 1896. (Ľ. V. Rizner: Denník, zápis z 29. 8. 1896, s. 297 — 8, 12. 9. 1896, s. 300.)

[274] V nedeľu 26. júla 1896 sa konalo v Novom Meste nad Váhom ľudové zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnil aj Ľ. V. Rizner. Cestou do Zemianskeho Podhradia sa prevrátil voz, na ktorom sa viezol aj Rizner, pričom si poranil hlavu a vytkol ruku. (Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 30. 7. 1896, s. 292 — 293.)

[275] O tomto náleze si 17. júna 1896 Ľ. V. Rizner do Denníka zapísal, že bronzovú, krčnú ozdobu našiel pri okopávaní zemiakov Ján Štefko-Barínec na poli ležiacom pod Marťákovou skalou. Pretože si myslel, že všetko, čo sa blyští, je zlato, zoškrabal všetku patinu.

Rizner si zaznamenal, že tejto podoby krčnú „kariku“ nenašiel vyobrazenú ani v Hamplovom diele A bronzkor emlékei Magyarhonban.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.