Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[54]
Velebný pane!
Musím sa zase len k Vám utiekať — bo môžem tĺcť, koľko chcem na dvere Vašich okolitých národovcov (?), predcaj mi neni otvoreno, a moje prosby o doposielania mi správ o knižniciach a čítacích spolkoch, zostávajú nevyslyšanými.[55] Kedysi ste mi ráčili písať, kde majú knižnice — ja sa všade písobne utiekal — ale okrem p. Lukaček z Pukanca, neposlal mi doteraz nikto žiadnej správy. — Ráčite blízko Krupiny bývať, prosím Vás tedy, podajte mi správu o čítacom spolku a knižnici krupinskej, alebo štuchnite niekoho, žeby sa učlovečil. — Keby p. Belohorský o Vašej knižnici obecnej nebol mi správu podal, neboli by ste od p. Urbánku[56] knihy obdržali. Je to aj s inými tak. — Teraz som dostal list od redakcie „Našinca“,[57] ktorá tiež chce na Slovensku knižnice podporovať; písal som dnes o tom i do Nár. novín. Nech tedy nevyzvem, aby mi podávali naši Slováci správy o knižniciach, ani p. Urbánek,[58] ani redakcia „Našinca“ by ten skutok, aký jedon už vykonal a druhá zamýšľa — neboli vykonali. —
Je to pekne od týchto bratov našich. No viem s istotou, že oni neostanú ešte samotnými.
Politický spolok v Olomúci jích bude nasledovať. Mňa to veľmi teší, že to činia bez všetkého vyzvania. —
Ja bych myslel, zakladajme knižnice tam, kde jích neni ešte a kde by jím patrilo byť, ale pre nevšímavosť národovcov sú neni. Potom vyzvime jak našich, tak česko-moravských spisovateľov, aby nám boli nápomocnými. Tí nám neodoprú pomocnej ruky! Jestli sa nikto za knižnice nezaujme, ja to nepopustím — mám v Čechách, v Morave a na Slovensku priateľov a knižnicu musím niekde založiť. Keď len 60-80 spisov jej vyzískam, už bude dobrý začiatok, a ťažkosť premožená. Zvlášte knižnice školské by sa mali pri každej škole zarídiť, žeby mladá chasa privykala k čítaniu.[59] — Ráčte mi byť nápomocný. —
„Prehľad vzdelav. spolkov a knižníc“ rád by som do „Orla“[60] poslať. Neviem, či mi to prevezme p. Sytňanský.[61] Písal som mu, ale mi ešte nedal odpovede. —
Práce mám teraz veľmi mnoho. Žiakov v škole vyše 120 6 — 12, a 12 — 15 vyše 60. Som samotný. Oblátky sa pečú a teraz nasleduje tá pekná koleda. —
[V Zem. Podhradí XII. 1873]
[54] List 22 × 13,5 cm; neuverejnený. Na prvej strane v ľavom hornom rohu pretlač: Ľud. Vlad. Rizner-Obrov, ev. učiteľ. List je bez dátumu. Jeho dátum sme určili približne na základe listov s F. Urbánkom pri porovnaní prvého listu a uverejnení Prehľadu vzdelávateľských spolkov v časopise Orol v r. 1874. Preto sme dátum tohto listu určili na december r. 1873.
[55] Ako vyplýva z listu, ktorý Rizner písal 20. júna 1873 Rehorovi Uramovi, dostal k uvedenému dňu správy iba o 20 knižniciach. LAMS.
[56] Frant. Aug. Urbánek (nar. 23. 11. 1842 v Mor. Budějoviciach — umrel 4. 12. 1919 v Prahe) — kníhkupec a hudobný nakladateľ v Prahe. Vydával pedagogickú a ľudovýchovnú literatúru, bibliografický časopis aj slovenské knihy pre českú mládež. S Ľ. V. Riznerom si často písali. Z r. 1873 — 1886 nachádzame korešpondenciu v LAMS v počte 35 listov a 5 korešpondenčných lístkov.
V r. 1875 — 1878 Rizner posielal do mesačníka Věstník bibliografický, ktorý redigoval Fr. A. Urbánek, súpisy slovenskej literatúry. (Porov.: Katarína Ruttkayová; Problematika Riznerovej bibliografie, c. d., s. 49.)
[57] Redakcia Našinca ponúkla Riznerovi knihy na zakladanie nových, prípadne na zveľadenie už založených knižníc. Mnohé slovenské knižnice sa takto obohatili darmi kníh z Čiech a Moravy.
[58] Korešpondencia F. Urbánka s Ľ. V. Riznerom (LAMS) potvrdzuje, koľko úsilia Rizner vynaložil, aby nadviazal kontakt s takými jednotlivcami, ktorí by pomohli slovenským knižniciam svojimi spismi. Aj z tejto korešpondencie možno zistiť, akej podpory sa dostalo slovenským knižniciam z Čiech a Moravy. F. Urbánek daroval knihy v hodnote 100 zl.
[59] Napriek všetkým prekážkam maďarských úradov podarilo sa Riznerovi založiť 14 knižníc. Za túto činnosť stal sa terčom útokov maďarských časopisov Nyitrai közlöny, Pestinapló. (Porovn.: Michal Potemra, Neznáme vyhlásenie Ľ. V. Riznera; Bibliografický sborník 1962, Matica slovenská, Martin, 1962, s. 199 — 200.)
[60] Na spracovanie Prehľadu viedla Riznera myšlienka, že osveta na Slovensku sa rozvíja pomaly. Bolo to v čase, keď na Slovensku nebolo ústrednej inštitúcie, z ktorej by sa pre knižnice a čitateľské spolky vydávali pokyny a materiály, keď nebolo ústrednej evidencie o knižniciach a čitateľských spolkoch. Z údajov, ktoré Rizner získal, možno uzatvárať, že v 70. rokoch sa pozornosť sústreďovala na knižnice. Vo svojom Prehľade terajších slovenských vzdelávacích spolkov a verejných knižníc, ktorý uverejnil v Orle 1874, s. 24, Rizner napísal: „Napredujeme — toho dôkazom sú už pozakladané a vždycky sa zakladajúce čítacie spolky, kasína, besedy a rozličné verejné knižnice…“ Žiaľ, aj túto činnosť maďarská vláda všemožne hatila.
[61] Andrej Trúchly-Sytniansky (nar. 9. 11. 1841 vo Sv. Antole — umrel 28. 10. 1916 v Sáse) — rím.-kat. farár. Po Kalinčiakovej smrti redigoval Orla (od r. 1871), ku ktorému pripojil kritickú prílohu Slovesnosť (od r. 1873). Slovenskú literatúru obohatil viacerými príspevkami o teórii literatúry a prozódii. Prekladal zo srbčiny, ruštiny a chorvátčiny. Okrem prekladu Písma svätého je známy aj ako autor dejín katolíckej cirkvi.
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam