Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[54]
Velebný pane!
Musím sa zase len k Vám utiekať — bo môžem tĺcť, koľko chcem na dvere Vašich okolitých národovcov (?), predcaj mi neni otvoreno, a moje prosby o doposielania mi správ o knižniciach a čítacích spolkoch, zostávajú nevyslyšanými.[55] Kedysi ste mi ráčili písať, kde majú knižnice — ja sa všade písobne utiekal — ale okrem p. Lukaček z Pukanca, neposlal mi doteraz nikto žiadnej správy. — Ráčite blízko Krupiny bývať, prosím Vás tedy, podajte mi správu o čítacom spolku a knižnici krupinskej, alebo štuchnite niekoho, žeby sa učlovečil. — Keby p. Belohorský o Vašej knižnici obecnej nebol mi správu podal, neboli by ste od p. Urbánku[56] knihy obdržali. Je to aj s inými tak. — Teraz som dostal list od redakcie „Našinca“,[57] ktorá tiež chce na Slovensku knižnice podporovať; písal som dnes o tom i do Nár. novín. Nech tedy nevyzvem, aby mi podávali naši Slováci správy o knižniciach, ani p. Urbánek,[58] ani redakcia „Našinca“ by ten skutok, aký jedon už vykonal a druhá zamýšľa — neboli vykonali. —
Je to pekne od týchto bratov našich. No viem s istotou, že oni neostanú ešte samotnými.
Politický spolok v Olomúci jích bude nasledovať. Mňa to veľmi teší, že to činia bez všetkého vyzvania. —
Ja bych myslel, zakladajme knižnice tam, kde jích neni ešte a kde by jím patrilo byť, ale pre nevšímavosť národovcov sú neni. Potom vyzvime jak našich, tak česko-moravských spisovateľov, aby nám boli nápomocnými. Tí nám neodoprú pomocnej ruky! Jestli sa nikto za knižnice nezaujme, ja to nepopustím — mám v Čechách, v Morave a na Slovensku priateľov a knižnicu musím niekde založiť. Keď len 60-80 spisov jej vyzískam, už bude dobrý začiatok, a ťažkosť premožená. Zvlášte knižnice školské by sa mali pri každej škole zarídiť, žeby mladá chasa privykala k čítaniu.[59] — Ráčte mi byť nápomocný. —
„Prehľad vzdelav. spolkov a knižníc“ rád by som do „Orla“[60] poslať. Neviem, či mi to prevezme p. Sytňanský.[61] Písal som mu, ale mi ešte nedal odpovede. —
Práce mám teraz veľmi mnoho. Žiakov v škole vyše 120 6 — 12, a 12 — 15 vyše 60. Som samotný. Oblátky sa pečú a teraz nasleduje tá pekná koleda. —
[V Zem. Podhradí XII. 1873]
[54] List 22 × 13,5 cm; neuverejnený. Na prvej strane v ľavom hornom rohu pretlač: Ľud. Vlad. Rizner-Obrov, ev. učiteľ. List je bez dátumu. Jeho dátum sme určili približne na základe listov s F. Urbánkom pri porovnaní prvého listu a uverejnení Prehľadu vzdelávateľských spolkov v časopise Orol v r. 1874. Preto sme dátum tohto listu určili na december r. 1873.
[55] Ako vyplýva z listu, ktorý Rizner písal 20. júna 1873 Rehorovi Uramovi, dostal k uvedenému dňu správy iba o 20 knižniciach. LAMS.
[56] Frant. Aug. Urbánek (nar. 23. 11. 1842 v Mor. Budějoviciach — umrel 4. 12. 1919 v Prahe) — kníhkupec a hudobný nakladateľ v Prahe. Vydával pedagogickú a ľudovýchovnú literatúru, bibliografický časopis aj slovenské knihy pre českú mládež. S Ľ. V. Riznerom si často písali. Z r. 1873 — 1886 nachádzame korešpondenciu v LAMS v počte 35 listov a 5 korešpondenčných lístkov.
V r. 1875 — 1878 Rizner posielal do mesačníka Věstník bibliografický, ktorý redigoval Fr. A. Urbánek, súpisy slovenskej literatúry. (Porov.: Katarína Ruttkayová; Problematika Riznerovej bibliografie, c. d., s. 49.)
[57] Redakcia Našinca ponúkla Riznerovi knihy na zakladanie nových, prípadne na zveľadenie už založených knižníc. Mnohé slovenské knižnice sa takto obohatili darmi kníh z Čiech a Moravy.
[58] Korešpondencia F. Urbánka s Ľ. V. Riznerom (LAMS) potvrdzuje, koľko úsilia Rizner vynaložil, aby nadviazal kontakt s takými jednotlivcami, ktorí by pomohli slovenským knižniciam svojimi spismi. Aj z tejto korešpondencie možno zistiť, akej podpory sa dostalo slovenským knižniciam z Čiech a Moravy. F. Urbánek daroval knihy v hodnote 100 zl.
[59] Napriek všetkým prekážkam maďarských úradov podarilo sa Riznerovi založiť 14 knižníc. Za túto činnosť stal sa terčom útokov maďarských časopisov Nyitrai közlöny, Pestinapló. (Porovn.: Michal Potemra, Neznáme vyhlásenie Ľ. V. Riznera; Bibliografický sborník 1962, Matica slovenská, Martin, 1962, s. 199 — 200.)
[60] Na spracovanie Prehľadu viedla Riznera myšlienka, že osveta na Slovensku sa rozvíja pomaly. Bolo to v čase, keď na Slovensku nebolo ústrednej inštitúcie, z ktorej by sa pre knižnice a čitateľské spolky vydávali pokyny a materiály, keď nebolo ústrednej evidencie o knižniciach a čitateľských spolkoch. Z údajov, ktoré Rizner získal, možno uzatvárať, že v 70. rokoch sa pozornosť sústreďovala na knižnice. Vo svojom Prehľade terajších slovenských vzdelávacích spolkov a verejných knižníc, ktorý uverejnil v Orle 1874, s. 24, Rizner napísal: „Napredujeme — toho dôkazom sú už pozakladané a vždycky sa zakladajúce čítacie spolky, kasína, besedy a rozličné verejné knižnice…“ Žiaľ, aj túto činnosť maďarská vláda všemožne hatila.
[61] Andrej Trúchly-Sytniansky (nar. 9. 11. 1841 vo Sv. Antole — umrel 28. 10. 1916 v Sáse) — rím.-kat. farár. Po Kalinčiakovej smrti redigoval Orla (od r. 1871), ku ktorému pripojil kritickú prílohu Slovesnosť (od r. 1873). Slovenskú literatúru obohatil viacerými príspevkami o teórii literatúry a prozódii. Prekladal zo srbčiny, ruštiny a chorvátčiny. Okrem prekladu Písma svätého je známy aj ako autor dejín katolíckej cirkvi.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
